5 dôvodov, prečo u nás MMA valcuje uznané úpolové športy (komentár)

Jednou z ústredných tém konferencie “Šport a médiá“, na ktorej sa naša redakcia spolu so spolumajiteľom organizácie Oktagon MMA Pavlom Nerudom zúčastnila, bola neuveriteľná popularita MMA u nás a v Českej republike.

To, že MMA doslova valcuje konkurenciu vidíme takmer pri každom turnaji, ktorý vypredáva športové haly. Domáca scéna má pritom významné postavy aj v ďalších úpolových športoch ako napríklad hviezdny džudista Lukáš Krpálek či boxer Tomi Kid Kovács.

O trochu lepšie je na tom thajský box a kickbox, keď vidíme ich postupný rast, hlavne pri zápasoch profesionálov, ktorých zastupuje napríklad Monika Chochlíková. Box ako tak zachraňujú súboje celebrít.

Tieto športy sa ale treba uznať trocha zviezli na popularite MMA, keď hlavne Oktagon MMA predstavil širokej verejnosti viacero postojárskych hviezd.

Tu je 5 dôvodov, prečo je MMA na domácej scéne neohrozenou jednotkou.

Svetová popularita

Azda sa nenájde jediný fanúšik bojových športov, ktorý by nezaznamenal historický zápis Jirku Procházku, ktorý sa stal šampiónom ligy UFC. To, že viacero domácich staníc a stávkových kancelárii zaradilo do svojho repertoáru prenosy turnajov MMA, a to hovoríme aj o menej známych ligách ako KSW, ukazuje iba jednu vec. MMA je momentálne globálny fenomén, ktorý domácu scénu zasiahol ako blesk.

Zatiaľ čo podujatia Muay Thai alebo ligy kickboxu svetovej úrovne ako napríklad Glory sú na úpadku, MMA stále rastie a veľa postojárov sa práve začína presúvať z ringu do klietky. V Európe sa tak postupne vykryštalizovalo silné trio KSW - Oktagon – ACA a bojovníci si tak v silnej konkurencii majú z čoho vyberať.

Financovanie

Alfou a omegou úspešného projektu je jeho financovanie. A na tomto poli má MMA šťastie v nešťastí. Na Slovensku totiž MMA dostáva na všetkých úrovniach od detského, cez amatérske, až po profi zápasenie presne 0 EUR s DPH.

MMA nie je totiž uznaným športom a tak sa na neho nevzťahuje žiadna štátna dotácia, a keď sa náhodou podarí v budúcnosti zázrak, rátať môžeme s maximálnou podporou 10 tisíc EUR. Pre porovnanie za rok 2020 dostalo karate 770 tisíc EUR, zápasenie 432 tisíc EUR.

Keďže MMA nedostáva ani cent, všetka ťarcha je na pleciach promotéra. Hala, svetlá a zvuk, fight card, personál a ďalších milión položiek na strane výdavkov majú spoločné všetky úpolové športy. Náklady už ale nie, tie pokryje u olympijských športov štátna dotácia. MMA nič také nemá a musí sa spoliehať na sponzorov a výnos zo vstupného, inak skrachuje.

A to je paradoxne obrovská konkurenčná výhoda MMA. Promotéri sú totiž tlačení propagovať svoje podujatia niekedy až za hranicu možností a majú tak v malíčku všetky marketingové nástroje.

Marketing

Keďže sa MMA musí spoľahnúť iba na seba, propagácia, sebaprezentovanie a predávanie obsahu sa stalo kľúčom k úspechu. Oktagon v tomto smere predstavil cestu, ako sa dá byť úspešným. Priniesol príbehy bojovníkov, ukázal ich súkromie a vyvolal v divákoch zvedavosť. Bojovníkom prikázal mediálne tréningy a sociálne siete začali byť ich denným životom.

Grafika, videoprodukcia, PR športovcov, open workouty, autogramiády, to všetko je súčasťou veľkého balíka, ktorý má za úlohu predať lístok či televízny prenos na konkrétne podujatie.

Olympijské športy takúto propagáciu môžu mať na háku. Zo štedrej dotácie si jednoducho škrtnú položku „majstrovstvá Slovenska kadetov“ a nemusia riešiť, či im na podujatie príde čo i len jediný divák a vôbec tak nie sú prirodzene tlaćení do prezentácie poduajtí.

Som presvedčený o tom, že ak by všetky úpolové športy propagovali svoje odvetvie, ako to robí MMA, čísla sledovanosti by podstatne rástli.

Manažment

Byť úspešným vo svojom segmente neznamená iba šport poznať, alebo ho vykonávať či už ako tréner alebo športovec. Promotér alebo prezident zväzu musí byť taktiež výborným lídrom s jasnou víziou, kam svoj šport posúvať a motivovať mládež ku vstupu práve do jeho odvetvia.

Nehovorím, že práve prezidenti zväzov musia byť špičkoví manažéri, vo svojom tíme ale takýchto ľudí musia určite mať. Vidíme to na dennej báze vo futbale a hokeji, kde sa po každom neúspechu debatuje o potrebných zmenách, aby sme sa zvyśovala úroveň.

V olympijských úpolových športoch častokrát vidíme vnútorné boje, kde vyhráva politika nad kvalitou a jasnú víziu, kam sa chceme dostať v konkrétnom období buď nemáme, alebo nie je jasne prezentovaná.

Tým pádom sa nám celkový obraz stráca a vo veľa prípadoch sa stáva, že najkvalitnejší zápasníci, džudisti, boxeri frustrovaní prechádzajú do MMA, kde vidia konkrétny cieľ a politika tu až tak nefunguje.

Talenty a kariéra

A je to práve o talentoch a cieľoch, ktoré sú hybnou silou celej scény úpolových športov. Aj keď financie chýabjú, nie sú prioritou, veď sa stačí pozrieť na amatérske ligy MMA, kde máme 2x do mesiaca turnaj s viac ako 20 zápasmi. Štartovné si pritom kluby platia z vlastného vrecka pri nulovej štátnej dotácii.

Je to o vzoroch ako Attila Végh, Jirka Procházka, Lajoš Klein a ďalších, ktorí svojimi výkonmi a hlavne prezentáciou v médiách lákajú tie najväčšie talenty do MMA. Pretože ak to dokázali oni, môže to dokázať každý. Preto je MMA momentálne tou najväčšou scénou.

Dá sa to!

Na konferencii Šport a médiá padla na stranu MMA od jedného futbalového funkcionára zvláštna výčitka: Máme veľa futbalistov, ktorí vo veku 17-18 rokov idú radšej do MMA, ako by ostali pri futbale a nevieme, čo s tým máme robiť.

Takto šéfe, nie MMA je na vine, že vám odchádzajú futbalisti, ale asi je čas urobiť niečo so slovenským mládežníckym futbalom...