Titanilla Bőd

Článok

Volali ho Pelé aj Romário. Rómsky futbalista sa nedal odradiť predsudkami a osočovaním

eugen bari trener.jpg

Laureátom ocenení Roma Spirit za rok 2025 v kategórii osobnosť sa stal bývalý futbalista a súčasný tréner Eugen Bari. Jeho otec chcel, aby z neho vyrástol hudobník, ale bavila ho jedine lopta.Už v detstve povedal bratrancovi, že raz ho uvidí hrať v televízii. Ten sa mu smial, no Bari sa o niekoľko rokov neskôr naozaj predstavil v najvyššej súťaži.Teraz fandí svojmu synovi Kristiánovi, ktorý ho onedlho môže predbehnúť v počte štartov v prvej lige.

<h2 id="~ten_maly_so_sedmickou">Ten malý so sedmičkou</h2>„Môj otec spravil všetko pre to, aby som sa venoval hudbe. Kúpil mi gitaru aj husle, ale darmo. Stále by som hral len futbal,“ začal svoje rozprávanie Eugen Bari.

V obci Belina pri Fiľakove nebolo futbalové ihrisko, deti si kopali na lúke.Malý Jenci od piatej triedy začal chodiť do školy do Fiľakova. Jeho futbalový talent si všimol telocvikár Dušan Graňo. Ten mu odporučil, aby išiel hrať za žiakov Fiľakova.„Trénerom žiackeho tímu bol zase pán učiteľ Gyetvai, ktorý ma učil matematiku. Mal som dvanásť rokov, vtedy som prvý raz videl veľké futbalové ihrisko,“ spomínal Bari.Hral s číslom sedem, diváci si ho hneď obľúbili. Pamätá si jeden zápas, v ktorom jeho družstvo zahrávalo až tri pokutové kopy, ale prvé dva neboli premenené. Keď rozhodca zapískal tretiu penaltu, diváci kričali: „Nech to kope ten malý so sedmičkou!“

„Postavil som sa k lopte, pozeral som sa na tú veľkú bránku, v ktorej stál malý chlapec a rozmýšľal som, ako to, do šľaka, že moji spoluhráči tie predchádzajúce jedenástky nedali? Umiestnil som loptu k žrdi a bez problémov som dal gól,“ opisoval jeden zo svojich prvých presných zásahov rómsky futbalista.

<h2 id="~debut_v_acku_proti_trnave">Debut v áčku proti Trnave</h2>Aj spočiatku odmietavý otec čoskoro pochopil, že jeho syn je naozaj talentovaný. Videl, že fanúšikovia ho majú radi, darí sa mu a je šťastný. Odvtedy svojho syna podporoval vo všetkom až do svojej smrti.Vybral sa vlakom do Budapešti, aby mu kúpil ozajstné kožené kopačky. Modré adidasky si malý Jenci strážil ako oko v hlave. Každý deň ich čistil a krémoval.Mal 17 rokov, keď sa predstavil medzi mužmi. Fiľakovo hralo prípravný zápas s Trnavou a Bari nastúpil v polovici druhého polčasu.„Divákom sa moja hra páčila. Vtedajší tréner Bodnár ma nemal veľmi v obľube, ale diváci naňho tlačili, aby som hral,“ uviedol Bari.

Fiľakovo vtedy hralo druhú slovenskú národnú ligu a v áčku sa dokázalo presadiť len málo odchovancov. Domáci fanúšikovia si práve preto veľmi vážili, že tam majú aj miestneho chlapca, ktorý navyše upútal rýchlosťou aj technikou.Vo Fiľakove nebolo nič výnimočné, že v žiackej a v dorasteneckej kategórii hrali futbal aj Rómovia. U mužov však bol Bari sám.Kým ostatní tínedžri sa zabávali, chodili po krčmách a diskotékach, on sa sústredil len na futbal.„Mal som v sebe vytrvalosť a ctižiadostivosť. Keď som mal jedenásť rokov, povedal som si, že budem futbalista. Aj som povedal bratrancovi, že raz ma uvidí v televízii. Vtedy sa mi smial, teraz už musí uznať, že som mal pravdu,“ usmieval sa Bari.<h2 id="~dva_goly_a_zlomeny_clenok">Dva góly a zlomený členok</h2>Keď mal ísť na vojnu, funkcionári Fiľakova ho ubezpečovali, že zariadili, aby išiel do Banskej Bystrice, teda nebude ďaleko od domova.Napriek tomu sa ocitol v Karlových Varoch. „Vtedy som bol sklamaný, ale nakoniec som bol za to rád. Hral som druhú českú najvyššiu súťaž spolu s takými hráčmi ako Martin Procházka či Igor Bališ,“ vravel Bari.Fanúšikovia si ho rýchlo obľúbili aj v Česku. Volali ho Evžen. „Hral som na pravom krídle a diváci už na začiatku zápasu kričali na ľavého obrancu súpera: Kup si, vole, pioníra, jinak ho nechytíš!“

Po návrate z vojny oňho prejavila záujem Dunajská Streda. Strávil tam na skúške týždeň spolu s pätnástimi ďalšími hráčmi. Nakoniec mu oznámili, že neuspel.Vrátil sa domov. V zime v roku 1993 išli Fiľakovčania na prípravný zápas do Prievidze, ktorá vtedy hrala prvú ligu. Treťoligista prekvapujúco vyhral 2:1, oba góly dal Bari, ale po nešťastnej kolízii s brankárom skončil v nemocnici v Bojniciach so zlomeným členkom.„Život vtedy nebol jednoduchý. Bol som čerstvo ženatý, môj syn ešte nemal rok. Nemal som prácu, ani peniaze,“ skonštatoval.<h2 id="~dvadsattisic_korun_na_ruku">Dvadsaťtisíc korún na ruku</h2>Vtom mu zavolal švagor, vtedajší prezident klubu, či by sa nejako nevedel dostaviť na štadión. S dvoma barlami pomaly doskackal na štadión, kde ho čakali funkcionári z Prievidze.Chceli, aby Bari pokračoval v Prievidzi.„Takto?“ spýtal sa Bari a ukázal na nohu v sadre.Prievidžania v tom nevideli problém. Futbalistovi sľúbili, že mu zabezpečia najlepšiu lekársku starostlivosť.„Ponúkli mi taký plat, že som si myslel, že som sa ocitol v rozprávke. Osemtisíc korún a za každý vyhratý zápas ďalších osemtisíc. Vtedy ľudia zarábali 1500-2000 korún,“ prezradil Bari.

Funkcionárom však povedal, že žije u svojej mamy, má manželku a malého syna a nemôže ich nechať doma bez peňazí.„Jeden z tých chlapov, myslím si, že sa volal Argyusi, si siahol do vrecka a vytiahol dvadsaťtisíc korún, či to bude stačiť do prvej výplaty. Vtedy to boli obrovské peniaze,“ vravel Bari, ktorý samozrejme s ponukou Prievidze súhlasil.Na druhý deň poňho prišlo auto a začala sa jeho prvoligová kariéra.<h2 id="~ty_si_ta_cierna_perla_z_filakova_">Ty si tá čierna perla z Fiľakova?</h2>„Keď som musel o barlách vo svojich jednoduchých modrých teplákoch vojsť do šatne medzi profesionálov, srdce mi búšilo. Videl som aj na tvárach spoluhráčov, že nevedia, čo si o tom majú myslieť. V tej dobe v lige ešte neboli legionári tmavej pleti…,“ poznamenal Bari.Trénerom Prievidze bol Ján Zachar, tvrdý a priamy chlap. S každým si podal ruky a keď došiel k Barimu, spýtal sa: „Ty si tá čierna perla z Fiľakova?“Svoj prvý zápas za Prievidzu odohral proti Trnave. Keď nastúpil, Spartak vyhrával 1:0, ale Bari vnikol do šestnástky, kde ho faulovali a vybojoval pre Prievidzu pokutový kop, z ktorého domáci vyrovnali.Ľudia jeho snahu ocenili, volali ho prievidzský Pelé. Po zranení nastupoval najčastejšie v priebehu druhého polčasu a tak po prestávke fanúšikovia už kričali na trénera: „Daj tam Pelého!“

<h2 id="~z_peleho_sa_stal_romario">Z Pelého sa stal Romário</h2>V Prievidzi však napokon Bari strávil iba jarnú časť sezóny 1993/1994. V lete ho oslovili z Dunajskej Stredy.Trénerom DAC bol Jozef Valovič. „Je to tréner, ktorému vďačím za najviac vo svojej kariére,“ vyzdvihol bývalý futbalista.Na Žitnom ostrove mal Bari znovu absolvovať skúšku, ale to sa mu nepozdávalo. Otvorene povedal trénerovi, že nechce, aby ho skúšali. Buď mu dajú zmluvu, alebo sa vráti do Prievidze, kde by boli radi, ak by ostal.Napokon tú zmluvu od DAC dostal.„Najviac som vďačný Prievidžanom, lebo oni ma zobrali do prvej ligy. Ale najkrajšie obdobie kariéry som zažil asi v Dunajskej Strede,“ vraví s odstupom.Mal maximálnu dôveru trénera Valoviča, ktorý mu pomáhal futbalovo aj ľudsky.

V lete 1994 ohúrila svet brazílska reprezentácia na čele s útočným duom Romário a Bebeto.Dunajskostredskí fanúšikovia vymysleli Barimu prezývku „Romário zo Žitného ostrova“.„Aj ja som hral s jedenástkou ako Romário, mali sme podobnú postavu aj farbu pleti,“ poznamenal Bari so smiechom.<h2 id="~nechce_aby_syn_spravil_tu_istu_chybu">Nechce, aby syn spravil tú istú chybu</h2>Pod tribúnou bolo šesť garsóniek, kde boli ubytovaní hráči. Okrem Bariho aj Ján Blahušiak, Vladimír Siago, Igor Súkenník, Milan Rimanovský a Jozef Ürge.„Hrali sme Interpohár, dal som gól švédskemu tímu Trelleborg. Pamätný je aj finálový zápas Slovenského pohára, kde sme viedli mojím gólom, ale Inter vyrovnal tesne pred koncom a prehrali sme na jedenástky,“ zaspomínal si na obdobie v žlto-modrom drese.Strávil tam dve sezóny a v oboch bol najlepším strelcom mužstva. Pracoval aj pod vedením trénera Juraja Szikoru, no keď ho v priebehu jarnej časti sezóny 1995/96 vyhodili, na lavičku zasadol Jozef Adamec.„Už hneď po našom prvom stretnutí som mal pocit, že ma veľmi nemusí, pre moju národnosť,“ vravel Bari.O Adamcovi sa tradovalo, že nemá rád Maďarov ani Rómov. Bari to teda mal dvojnásobne ťažké.

DAC hral v prvom zápase pod vedením nového trénera v Prievidzi. Bari však v základnej zostave nefiguroval. Prievidžania, ktorí ho stále mali veľmi radi, sa len čudovali.„Jenci, celá príprava bola o tom, ako ťa budeme strážiť,“ vraveli mu domáci.„Sadnite si sem ku mne na striedačku,“ skryl svoju trpkosť za vtip Bari.Keďže necítil trénerovu dôveru, rozhodol odísť zo Žitného ostrova. Spätne to vyhodnocuje ako zlý krok.„Spravil som chybu. Mal som vydržať. Hovorím to teraz aj svojmu synovi, že kvôli trénerovi nesmieš nikdy odísť zo žiadneho klubu,“ zdôraznil.<h2 id="~osocovali_ho_vlastni_fanusikovia">Osočovali ho vlastní fanúšikovia</h2>Išiel do Nitry, kam ho volal tréner Valovič. Mal pritom ponuku aj z Trnavy, chcel sa však odvďačiť Valovičovi za dôveru.„V Nitre hralo veľa mladých hráčov, lebo tam mali vynikajúcu mládež. Vypadli sme však z prvej ligy, Valoviča vyhodili. Volali ma do Rimavskej Soboty, ktorá vtedy hrala v najvyššej súťaži, aj sme sa dohodli s pánom Sedmákom, ale Nitrania ma nechceli pustiť. Stále som mal s nimi zmluvu, tak som tam napokon ostal,“ opisoval Bari.

Nitra vyhrala druhú ligu a rýchlo sa vrátila do najvyššej súťaže, ale Bari už tam nechcel dlhšie zostať.Od fanúšikov súpera si niekedy vypočul svoje aj v Dunajskej Strede, ale to ho len vyhecovalo k ešte lepším výkonom.„Ja som mal jasný cieľ, chcel som hrať futbal a nenechal som sa ničím odradiť. Ak na mňa kričali, to mi dodalo len ešte väčšiu motiváciu,“ podčiarkol.V Trnave mu raz vytiahli transparent: „Bari nie je človek, Bari je cigáň.“ Ani to ho nerozhodilo. Dal krásny gól.V novinách na druhý deň vyšiel článok s titulkom: „Bari nie je len človek, Bari je aj strelec.“V Nitre ho však osočovali tiežfanúšikovia svojho vlastného klubu. „To ma bolelo. Ani moja rodina nebola v bezpečí. Ale tieto incidenty ma len utvrdili v tom, že musím odísť,“ vyhlásil.Nitrianski neonacisti a skíni nemali radi Cigánov a hráčov čiernej pleti. Bariho spoluhráča zo Senegalu aj fyzicky napadli.„Tí darebáci mi opľúvali auto, niekedy nás po zápasoch strážili kukláči. Rodinu som radšej poslal domov,“ vravel.

Jeden z vtedajších sponzorov sa ho spýtal, za akú sumu by bol ochotný zostať v Nitre. „Za žiadnu,“ znela razantná odpoveď futbalistu.Jeho rozhodnutie úplne chápal aj vtedajší tréner Mikuláš Komanický.

<h2 id="~reprezentacna_pozvanka_neprisla">Reprezentačná pozvánka neprišla</h2>Bariho ďalšie futbalové kroky viedli do Dubnice nad Váhom, kde strávil rok a pol. Trénerom bol Anton Dragúň, ktorý bol zároveň aj asistent trénera reprezentácie.Národný tím sa chystal odohrať zápas práve v Dubnici a preto sa čoraz častejšie hovorilo o možnosti, že by sa v nominácii mohol objaviť aj hráč z Dubnice.„Tréner Dragúň mi prezradil, že dostanem reprezentačnú pozvánku. Napokon ju však dostal niekto iný. Trénerom reprezentácie totiž bol Jozef Adamec… Som presvedčený o tom, že za iných okolností by som sa stal reprezentantom,“ vyhlásil.Na jar roku 2000 oňho prejavila záujem Nyíregyháza. Dubnicu už trénoval Jozef Jankech, ktorému Bari oznámil, že pôjde na skúšku. V Maďarsku mu zmluvu napokon neponúkli a po návrate do Dubnice ostal hráč nepríjemne prekvapený: Jankech už s ním nerátal.

<h2 id="~tisicka_za_kazdy_gol">Tisícka za každý gól</h2>„Prestupové obdobie sa už skončilo, mohol som ísť len do amatérskych súťaží. Norbert Krišta z Lučenca mi nedal pokoj a napokon ma nahovoril, aby som hral za vtedy treťoligový Lučenec,“ vravel Bari.V novohradskom klube mu Krišta sľúbil tisíc korún za gól. Bari nastrieľal 12 presných zásahov, v poslednom zápase sezóny skóroval z jedenástky.Krišta ho naoko hrešil: „Ešte aj tú penaltu si musel kopať, aby si dostal ďalšiu tisícku!“Ale svoje slovo dodržal, Bari dostal všetko, čo mu prináležalo, vrátane špeciálnych prémií za góly.

Divoké Deväťdesiatky: Ako sa stratili milióny za prestupy hráčov Slovana

Jeho posledným pôsobiskom na Slovensku bola banskobystrická Dukla. Tam ho zavolal bývalý brankár Ladislav Molnár, proti ktorému často hral.Keď Molnár odišiel do Česka, trénerom Dukly sa stal Anton Jánoš. Jeho metódy Barimu nechutili.„Keď už druhý týždeň sme len behali na Urpíne bez lopty, povedal som si, že ja toto už nepotrebujem. Obliekol som sa a odišiel som do Maďarska, do Vácu,“ vysvetľoval.Vtedy hral Vác v tretej lige, ale rýchlo postúpil do druhej. Napokon v tomto mestečku neďaleko Budapešti strávil Bari takmer päť rokov.„Mal som výborné finančné podmienky, mal som tridsať rokov, povedal som si, že mi to absolútne vyhovuje. Priznám sa, páčilo sa mi aj to, že netreba toľko trénovať,“ uznal.

Počas svojej kariéry dostal ponuku aj z Číny a z Ukrajiny, ale neodvážil sa do toho ísť. „Vtedy to nebolo také jednoduché ako teraz. Dnešná mládež už je zvyknutá, že si sadnú do lietadla a pôjdu hocikde,“ uviedol Bari.Myslí si však, že zo svojej kariéry vyťažil maximum. „Už to bolo obrovské šťastie, že si ma všimli Prievidžania. Ani si neviem predstaviť, aký by bol môj život, ak by som nebol futbalista. Určite by som nemal toľko kamarátov a známych,“ vyhlásil Bari.

<h2 id="~hrac_musi_citit_doveru">Hráč musí cítiť dôveru</h2>Trénerská kariéra Eugena Bariho je viacnásobne spätá s Fiľakovom. V klube najprv pôsobil ako hrajúci tréner. Zavolali ho v období, keď Fiľakovo hralo piatu ligu, tribúna bola v troskách po požiari a na zápasy chodilo 80 ľudí.„Postúpili sme až do tretej ligy, postavili sme novú tribúnu a odrazu bolo na zápasoch dvetisíc fanúšikov. V mužstve vtedy hrali samí hráči z Fiľakova a z okolia. Boli sme veľmi silný kolektív,“ vravel o svojich trénerských začiatkoch Bari.

Neskôr pôsobil aj v Salgótarjáne a viackrát aj v Rimavskej Sobote.„Najdôležitejšie je, aby každý hráč cítil dôveru a aby bol v kabíne dobrý kolektív,“ zhrnul základné princípy trénerskej práce.„Práca trénera je oveľa náročnejšia ako práca futbalistu. Tréneri Dragúň aj Komanický mi stále hovorili, že mi prajú, aby som ako tréner narazil na takého hráča, aký som bol ja. Lebo som bol veľký beťár. Možno ak by som mal lepšiu životosprávu, dotiahol by som to vyššie,“ priznal Bari, ktorý od apríla znovu trénuje Fiľakovo.

Treťoligista na jar získal iba dva body, prepadol sa v tabuľke. Vracia sa známy tréner

<h2 id="~pracuje_aj_s_romami">Pracuje aj s Rómami</h2>Mužstvo je v súčasnosti na treťom mieste III. ligy Stred a pôsobí v ňom aj niekoľko rómskych futbalistov.„Sú to šikovní chlapci, radosť s nimi pracovať. Chcú sa stále zlepšovať a to je kľúčové. Úspech nepríde sám od seba, treba makať,“ zdôraznil Bari.

V nižších vekových kategóriách je Rómov oveľa viac, no potom futbal zanechajú.„Môj syn Kristián mal v žiackej kategórii väčšinu spoluhráčov Rómov. Ale nikto z nich už nehrá futbal. Niektorí už majú dve deti, ďalší strávil istý čas v base… Rómovia sú strašne citliví, hoci to nedávajú najavo. Urazia sa a už viac neprídu na tréning. Pritom je dôležité, aby mali nejaký cieľ a išli si za tým tvrdo a vytrvalo,“ myslí si Bari.„Ľudia stále majú voči Rómom predsudky. Pritom často stačí, ak im dajú príležitosť, aby ukázali, na čo majú. Na ihrisku, či v zamestnaní,“ doplnil.

<h2 id="~syn_ho_moze_prekonat">Syn ho môže prekonať</h2>Bariho syn Kristián hrá v súčasnosti v Níké lige za Žilinu. „Som naňho veľmi hrdý. Odišiel z Fiľakova, keď mal 14 rokov. Akurát najvyšší čas, lebo už sa okolo neho objavovali kamaráti, ktorí mu nerobili dobre. Aj on dosiahol, čo chcel, živí sa futbalom. Verím, že to dotiahne ešte vyššie, než ja,“ vravel hrdý otec.Jeho syn strávil dorastenecké roky na akadémii v Dunajskej Strede, ale bolo veľmi otázne, či by sa dokázal prepracovať do A-mužstva. Bari videl v prístupe Žiliny oveľa väčší potenciál pre svojho syna. To sa napokon aj potvrdilo.

Po zápasoch mu povie svoje postrehy, ale vie, že Kristián má svoj vlastný futbalový štýl. „Na ihrisku je veľmi nezištný, stále hľadá možnosti prihrávky. Ja mu hovorím, že by sem-tam mohol byť aj sebecký a vystreliť,“ poznamenal.Eugen Bari mal 158 štartov v najvyššej súťaži. Kristián má na konte zatiaľ 109.„Povedal som mu, že ak ma prekoná, dostane odo mňa niečo,“ usmieval sa Bari.Kristián má stále má len 24 rokov, pričom jeho otec mal 23, keď sa predstavil v najvyššej súťaži.„Dnes už žijeme iný svet. Ak sa niekto nedostane v štrnástich-pätnástich na akadémie, už z neho nebude futbalista. Veľa talentov tak stratíme, lebo nie každý si môže dovoliť, aby chodil na tréningy do vzdialenejšieho mesta. Pritom tí najlepší hráči futbalovej histórie vždy pochádzali zo skromných pomerov,“ myslí si Bari.&nbsp;

Domov

Futbal

Slovensko

Reprezentácie

Liga majstrov

Európska liga

Konferenčná liga

Anglicko

Španielsko

Nemecko

Taliansko

Francúzsko

Česko

Ďalšie súťaže

EURO U21 2025

EURO 2024

MS vo futbale 2022

Prehľad prestupov

futbalnet_symbol.svg

Futbalnet

Hokej

Tenis

Zimné športy

Halové športy

Šípky

Formula 1

Cyklistika

Ďalšie športy

Sportnet na východe

Výsledky

Futbalové štadióny

Spomienky na Ligu majstrov

Život po kariére

Blog

Športové osobnosti

Redakcia a kontakty

Vypnutie AdBlock

Podcasty

Šport v TV

MS v hokeji U20 2026

Rely Dakar 2026

MS v šípkach 2026

Africký pohár národov 2025

Kalendár 2026

Juraj Slafkovský

ZOH 2026

Patrioti Levice

Sportnet history

Kvalifikácia MS vo futbale 2026

Denný program

Prestupy a špekulácie vo futbale

Liga národov

Mládežnícka Liga majstrov

Viktória Chladoňová

Šimon Nemec

Petra Vlhová

Mikaela Shiffrinová

Nela Lopušanová

Gabriela Gajanová

Rozhovory

Komentáre a glosy

Analýzy

Peter Sagan

Cristiano Ronaldo

Dalibor Dvorský

Samuel Honzek

Connor Bedard

Maxim Štrbák

Adam Gajan

Juraj Pekarčík

Martin Mišiak

Alex Čiernik

Slovenská futbalová reprezentácia

Slovenská hokejová reprezentácia

Vojna na Ukrajine

Ľudovít Klein

Martin Buday

Pelé

Filip Mešár

Adam Sýkora

Marek Hamšík

Zdeno Chára

Roger Federer

Sportnet PLUS

Udalosti týždňa

Podcast Vykroč

VIDEO: Dva body a dôležité víťazstvo. Slafkovský opäť ústrednou postavou Montrealu

Nick Suzuki (vľavo hore) a Juraj Slafkovský. 

USA Boston hokej šport NHL .jpg

ONLINE: Kanada - Česko na MS v hokeji do 20 rokov 2026 (semifinále, U20 LIVE)

Kanada - Česko, ONLINE prenos zo semifinále MS v hokeji do 20 rokov 2026 (U20).

Copy of Tipos extraliga online - 1.png

MS v hokeji do 20 rokov 2026: Švédsko zdolalo v škandinávskom derby Fínsko po nájazdoch

Švédsko - Fínsko, ONLINE prenos zo semifinále MS v hokeji do 20 rokov 2026 (U20).

NHL: Montreal zdolal Dallas po predĺžení, Slafkovský s gólom a asistenciou

Dallas Stars - Montreal Canadiens: ONLINE prenos zo zápasu NHL.

Online prenos – NHL - 1.png

Agent Petráš: 10 miliónov za Bobčeka je veľa. Ignorovať Greifa je luxus, na ktorý nemáme

Dizajn bez názvu - 1.png

Nepriaznivý stav ich nezlomil. Českí hokejisti otočili zápas piatimi gólmi v rade

Českí hokejisti do 20 rokov oslavujú gól na MS.

610658137_1192926572974662_1029825942357647816_n.jpg

Prežíva veľkú krízu, zlosť si vybila na bránke. Chorvátka zarmútila aj Vlhovej fanklub

Chorvátska lyžiarka Zrinka Ljutičová po slalome v Kranjskej Gore 2026. 

Zrinka Ljutičová.JPG

Krajina prišla o veľké meno. Zomrel najstarší Slovák, veľký fanúšik Spartaka Trnava

611412971_1333549582148710_6149191500863610802_n.jpg

Zázračné dieťa golfu už môže súťažiť s veteránmi. V akej forme sa vráti Tiger Woods

businesswire-image.jpg

Golf

Belmondo na lyžiach bol extrovert a miláčik žien. V Grenobli zhrabol celý alpský bank

Jean-Claude Killy na olympijských hrách v Grenobli 1968. 

Jean-Claude Killy (1968).jpg

Olympiáda Miláno a Cortina 2026

Hrdý storočný klub bez legionárov je skokanom roka. V prvom jarnom kole zaútočí na prvé miesto

Futbalisti Lokomotívy Bánov zimujú na druhom mieste.

++++-3-bánov.jpg

Púchov má nového trénera. Prichádza zo žilinskej akadémie, viedol Šošonov v Lige majstrov

Tréner Ivan Belák sa teší so svojimi zverencami.

msk_zilina2.jpg

Hráč Žiliny si splnil svoj sen. Veľa ľudí nám neverilo, no nový tréner nás nakopol, hovorí

Vpravo Patrik Iľko v drese MŠK Žilina.

Diskusia: Volali ho Pelé aj Romário. Rómsky futbalista sa nedal odradiť predsudkami a osočovaním

Slovensko