Sú brankári čudáci? Chyba sa neodpúšťa. Aj keď ste frustrovaný, nikto o tom nesmie vedieť

Z tohto dôvodu je nápor na psychiku brankára obrovský. Nastupovať s vedomím, že nemôžeš spraviť chybu, lebo inak tvoj tím prehrá, to nie je ideálny pocit pre športovca.

Brankár si musí veľmi veriť. Vzhliadajú k nemu všetci spoluhráči a to, ako sa na ľade správa, sa odzrkadľuje aj na hre tímu.

Ak tím svojmu brankárovi dôveruje, že je dobrý a chytí všetko, čo pôjde na bránku, hrá sa hráčom v poli jednoduchšie. Môžu si dovoliť spraviť niečo riskantné, spoliehajú sa na to, že aj, keby spravili chybu, brankár ju napraví. 

Priznám sa, že toto bol môj najobľúbenejší pocit počas aktívnej kariéry. Mať možnosť byť rozdielový hráč a dovoliť mojim spoluhráčkam, aby hrali naplno a nebáli sa riskovať a urobiť chybu.

Samozrejme, žiadny brankár nie je dokonalý. Každý spraví chybu, každý raz za čas dostane hlúpy gól, alebo gól, ktorý mohol chytiť. Ale tu je opäť dôležité, ako sa brankár zachová. Prirodzene, že vo vnútri je brankár frustrovaný, ale ak by to ukázal aj navonok, tak to môže rozhodiť celý tím.

Musí zachovať pokoj a naďalej si veriť. Je to proces, na ktorom som aspoň ja pracovala dlhšie.

Takže brankár nie je len čudák, ktorý na seba nechá strieľať puky rýchlosťou 100 km za hodinu, ale to aj človek v tíme, ktorý môže svojim výkonom rozhodnúť zápasy. To už sme predsa v hokejovej histórii zažili mnohokrát.