V boxe vydláždil cestu Alimu a Tysonovi. Kto bol legendárny Jack Johnson? (3. časť)

GALVESTON. V Amerike je legendou, mýtom a veľkou kultúrno-historickou postavou, ktorá presiahla hranice športu.

Jack Johnson, prezývaný aj obor z Galvestonu, získal ako prvý černoch v histórii svetový titul ťažkej váhy boxu.

Legendárny americký boxer dokázal životným príbehom plným nástrah inšpirovať mnohých k nádeji, že môžu prerásť svoje sny a bojovať za hodnoty, ktoré považujú za správne.

Zápasil v časoch, kedy napriek zrušeniu otroctva platili v južanských štátoch USA viaceré nariadenia o rasovej segregácii. Ľudia sa bežne delili na „bielych“ a „farebných“, no on vytrval a dokázal niečo, čo nikto pred ním.

V mnohom vydláždil cestu pre velikánov boxu ako Muhammad Ali či Mike Tyson.

V poslednej tretej časti o Johnsonovi sa dozviete o jeho najväčších kariérnych úspech a tiež aj o eskapádach, ktorým musel na sklonku kariéry čeliť.

Nestačil ani hanebný podvod

Stret dvoch ťažkotonážnikov kamerami natáčalo deväť ľudí, čo len ilustrovalo veľkú dôležitosť zápasu. Dnes je tento stominútový záznam duelu v boxe oficiálne považovaný za národnú filmovú pamiatku.

Samotný duel bol nakoniec veľkým šokom a prekvapením. Navrátilec do ringu Jeffries nebol schopný ohroziť protivníka.

Jednostranný a nerovný duel jedno kolo za druhým potvrdzoval Johnsonove kvality a nemohúcnosť na strane Jeffriesa.

V pätnástom kole sa značne unavený a krvácajúci Jeffries sa potácal po tvrdých inkasovaných úderoch k zemi. Čo ale nastalo neskôr, sa do histórie boxu zapísalo ako hanebný a zúfalý krok.

Po tom, čo Američan padol druhýkrát na zem, prišli k nemu tréneri a prísediace autority. Pomohli mu postaviť sa na nohy. Niečo nevídané.

Johnson sa týmto rozhodnutím hodným okamžitej diskvalifikácie nenechal rozhodiť a duel dotiahol do víťazného konca.

Výhra spustila rasové nepokoje

Znechutenie a sklamanie divákov z ďalšieho úspešného vystúpenia nenávideného Johnsona sa vystupňoval krátko po zápase. V celých Spojených štátoch nastali veľké rasové nepokoje.

Išlo o lynčovanie a prenasledovanie afroamerického obyvateľstva, ktoré neraz končilo smrťou obyvateľov.

V roku 1912 začal byť Johnson na verejnosti vídaný s beloškou menom Lucille Cameron, jeho budúcou dlhoročnou partnerkou, čo len prispelo k odsudzovaniu a pohoršeniu „väčšinovej“ časti spoločnosti.

Situácia nabrala rýchly spád, keď matka Lucilly obvinila Johnsona z únosu jej dcéry. Napriek tomu, že súdnom jednaní sama Lucilla svedčila o opaku a snahe zotrvať s Johnsonom, porota pod tlakom verejnosti odsúdila vo vykonštruovanom procese šampióna ťažkej na jeden rok väzenia.

Ako dokladá historik Al Gilmore: verejnosť mala pocit, že je Jack Johnson zlá osobnosť sama o sebe, a považovala randenie s bielou ženou v kontexte jeho osoby za odsúdeniahodné.

Johnson nemal v pláne si odsedieť nespravodlivý trest, a tak radšej utiekol do Kanady. Neskôr zápasil v Európe, Mexiku a na Kube.

Úsvit kariéry a pád

Bez peňazí, osamotený a s pošramotenou povesťou sa v apríli roku 1915 konečne našiel v očiach mnohých muž, ktorý Johnsona porazí. Jes Wildard, prezývaný aj veľký biely obor, meral skoro dva metre a bol práve na vrchole síl s úchvatnou bilanciou.

Zápas vypísaný na neuveriteľný 45 kôl prinútil netrénovaného Johnsona staviť všetko na jednu kartu. Súpera musel knokautovať v prvých kolách súboja.

Unaveného a očividne za zenitom boxujúceho Johnsona Wilard porazil v dvadsiatom šiestom kole a splnil tak dlhoročný sen početnej skupiny neprajníkov Obra z Galvestonu.

Napriek faktu, že sa po zápase s Wilardom vrátil späť na víťaznú vlnu a víťazil, Johnson bol rozhodnutý sa vrátiť do USA, kde bol na neho stále vydaný platný zatykač. Po návrate do vlasti sa 42-ročný zápasník vydal do rúk polície a nespravodlivý trest spred desiatich rokov si aj odsedel.

Johnson v profesionálnom boxe zápasil do veku 53 rokov, aj keď už bol len tieňom kedysi dominantného šampióna. Lásku k športu prejavil Johnson aj v neskoršom veku. 

V roku 1945 ako šesťdesiatsedemročný absolvoval exhibičný zápas na podporu kúpy vojnových dlhopisov.

Čo sa týka osobného života, Johnson bol v prvom rade mužom, ktorý miloval dámsku spoločnosť. Z nej pramenili viaceré menšie romániky, úlety či dlhotrvajúce vzťahy. Podľa oficiálnych záznamov mal Johnson minimálne osem vážnejších známostí, z čoho bol trikrát ženatý.

Storočie po odsúdení sa dočkal spravodlivosti

Rasovo motivované nespravodlivé odsúdenie z roku 1913, ktoré ovplyvnilo jeho kariéru a život neostalo bez odozvy. Po viac než storočí bola Johnsonovi udelená prezidentská milosť z pera administratívy Donalda Trumpa. 

Slávnostný akt a pocta legende boxu prebiehala v máji 2018 v bielom dome za prítomnosti prezidenta USA, Johnsonových potomkov, prezidenta svetovej organizácie boxu WBC, známeho herca Sylvestera Stallonea a bývalých šampiónov ťažkej váhy, Lennoxa Lewisa či Deontaya Wildera.

„Aj keď to bolo nespočetnekrát v kongrese riešené, ani jeden prezident to prekvapujúco nikdy nepodpísal. Jack Johnson bol prvý černošský šampión boxu a dlhé roky neporaziteľný zápasník.

Reprezentoval časť spoločnosti a pykal za rasovo motivovanú nespravodlivosť súdu,“ povedal 45. prezident Spojených štátov amerických pri podpise milosti v plnom rozsahu.

Johnsonov odkaz priniesol afroamerickému obyvateľstvu pocit hrdosti v časoch, kedy boli mnohí prenasledovaní, rasovo segregovaní a znevýhodňovaní.

Ako prvý černošský šampión boxu vydláždil cestu pre velikánov ako Joe Louis, Muhammad Ali, Joe Frazier, Lennox Lewis, Evander Holyfield či Mike Tyson.

Aj keď musel počas života niesť bremeno opovrhovania, nevzdal sa a statočne bojoval ako v ringu, tak mimo neho. Nie nadarmo sa Johnson v očiach americkej verejnosti spomína azda po boku Muhammada Aliho ako jedna z najväčších legiend tohto športu v dvadsiatom storočí.