Streda, 20. októbra, 2021Meniny má Vendelín

Toronto je najhorúcejšou komoditou posledných dní

Sportnet|10. dec 2003 o 00:00

Osemzápasová šnúra víťazných duelov Toronto Maple Leafs od soboty 22. novembra do minulej soboty síce nie je rekordom klubu (tým je jedenásť výhier za sebou z októbra 1993), je však najdlhšou svojho druhu v tejto sezóne a treťou najdlhšou v histórii ...

Osemzápasová šnúra víťazných duelov Toronto Maple Leafs od soboty 22. novembra do minulej soboty síce nie je rekordom klubu (tým je jedenásť výhier za sebou z októbra 1993), je však najdlhšou svojho druhu v tejto sezóne a treťou najdlhšou v histórii klubu vôbec. A to je už čo povedať, lebo javorové listy hrajú v NHL už 87. sezónu. Je len samozrejmé, že o takýto horúci tovar majú veľký záujem médiá i fanúšikovia.

Pokazený úvod

Tohtoročný štart však Maple Leafs nemohli pobabrať väčšmi, než ho pobabrali. Hneď v premiére sezóny pred vlastným vypredaným a nadšeným hľadiskom prehrali so svojím večným rivalom, montrealskými Canadiens 0:4. Podľahnúť v úvodnom zápase do novej sezóny na nulu (do včerajšieho nočného zápasu proti St. Louis Blues to je doposiaľ jediný zápas, v ktorom Maple Leafs nedali gól!) a k tomu s Montrealom, to bol pre všetkých trochu silný tabak, ktorého pach celkom nerozptýlila ani prvá výhra sezóny 18. októbra v odvetnom zápase práve v Montreali (1:0). Medzitým totiž boli dve remízy (s Washingtonom a New Jersey) a potom kolísavé série výhier a prehier. Najmä v polovici novembra, keď Maple Leafs uhrali na šnúre v Kalifornii a v západnej Kanade vrátane duelu s Edmontonom z piatich zápasov iba tri body (séria 0-2-2-1), začala byť situácia vážna. Ako hovoria torontské zdroje, na hráčskom mítingu po prehre s Oilers povedal Mats Sundin ako kapitán: stačilo - odteraz to musí byť inak. (Samotný Sundin mal na svoje pomery veľmi pomalý štart, keď po prvý raz bodoval až vo svojom šiestom zápase sezóny.)

Šnúra bez Mogiľného

A bolo: počnúc výhrou 22. novembra na ľade Vancouver Canucks, čo bol posledný zápas spomínanej šnúry Maple Leafs na západe, nasledovali už len samé víťazstvá. Paradoxne, všetky bez dovtedy najlepšieho útočníka Alexandra Mogiľného, ktorý sa zranil práve v zápase proti Edmontonu a odvtedy ešte nenastúpil. Navyše, šnúra ôsmich výhier nie je len taká hocijaká, rátajú sa totiž do nej výhry s veľmi silnými súpermi - dvakrát doma a vonku s Vancouverom, dvakrát s Rangers, vonku s Ottawou, Bostonom a Atlantou, doma s Detroitom. Celkovo šestnásť bodov a skóre 32:14. Presne toľko bodov nazbierali a toľko gólov nastrieľali v prvých šestnástich zápasoch sezóny! Hlavne táto séria posunula Maple Leafs na prvé miesto v pomyselnom rebríčku zápasov na ľade súpera (9-4-4-1).

Kvalitatívny nárast výkonnosti v obranných i útočných činnostiach je očividný. Pokiaľ do tejto zápasovej série mali javorové listy priemer inkasovaných gólov na zápas 2,8, v tejto šnúre šli dolu na 1,75.

Belfour - jasná jednotka

Rovnakým dielom sa na tom podieľa brankár Belfour a zlepšený výkon celej obrany. Tá bude iste veľmi nerada spomínať najmä na päťgólové prídely od slabších súperov ako Islanders, Buffalo a Anaheim. No hlavne na sedem kusov v domácej sieti s Philadelphia Flyers 1. novembra (1:7). To bol zápas, v ktorom sa javorové listy doslova rozpadli v prvých desiatich minútach, až je ťažké si spomenúť, kedy takto „vyfasovali" naposledy (boli to prehry 2:7 vlani s Detroitom a v sezóne 1999/2000 s Buffalom 1:8, obe však na ľade súperov).

Ed Belfour, jasná jednotka v mužstve, ktorý s výnimkou jediného zápasu v New Yorku s Rangers, keď namiesto neho stál v bránke vo svojom prvom a doposiaľ jedinom stretnutí sezóny druhý náhradník Trevor Kidd, odchytal doposiaľ celú víťaznú šnúru. Belfour má veľkú zásluhu na tom, že javorové listy inkasovali v tejto sérii iba štrnásť gólov, aj keď vzhľadom na predchádzajúce výkyvy mužstva, jeho gólový priemer 2,42 ho radí až do tretej tridsiatky najlepších brankárov NHL. Belfour je však z týchto brankárov jedným z najskúsenejších a je preto oprávnené predpokladať, že svoju výkonnosť stabilizuje.

Stabilná obrana

Toronto disponuje šestkou relatívne stabilných obrancov. Štyria tvoria kostru zadných radov už niekoľko sezón (Kaberle, McCabe, Belak, Berg), dvaja sú noví (Marchment, Klee), ďalší zaskakujú v prípade potreby (Pilař, Jackman, Kondratiev). Pokiaľ Bryan Marchment plní v podstate to, čo sa od neho čakalo - že totiž ako typovo podobne húževnatý a tvrdý hráč nahradí Róberta Švehlu - výkony Kena Kleeho sú veľmi príjemným prekvapením. Tento obranca sa pred sezónou nedohodol s Washingtonom a do Toronta prišiel na poslednú chvíľu. Jeho produkcia po dvadsiatich ôsmich zápasoch (16 b.) je v tejto chvíli už na úrovni vlaňajška (68 zápasov/17 bodov), čo určite nečakal ani on sám. Výborné čísla má aj Bryan McCabe, ktorého priemerná produktivita je doposiaľ výrazne nad jeho osobným maximom z predvlaňajška.

Šepkanie o Stanleyho pohári

V útoku si leví diel za zlepšenie môžu pokojne pripísať dvaja hráči - Sundin a Nolan, ku ktorým sa v posledných štyroch zápasoch pridal po zranení aj Joe Nieuwendyk (8 b.). Príjemným prekvapením sú aj výkony nováčika Matthewa Stajana (roč. 1983). Sundin a Nolan zhodne dosiahli v tejto sérii po jedenástich bodoch. Nolan sa po príchode do mužstva pred play off v minulej sezóne konečne dostáva do svojho živlu, ktorý charakterizuje agresívny fyzický hokej. Nezriedka ho preto vidieť aj v ruvačkách, ako, napokon, mnohých ďalších hráčov Maple Leafs. Nečudo, že Domi, Tucker, Belak, Marchment, Roberts a spol. nazbierali doposiaľ 533 trestných minút - najviac v lige.

V Toronte sa pošepky, polohlasom začína hovoriť o ašpirácii na Stanleyho pohár. Lenže to sa hovorilo už vlani i predvlani a ako sa to skončilo. V každom prípade, javorové listy majú na to, aby mohli pomýšľať na najvyššiu métu. Mužstvo s takou tradíciou a s treťou najvyššou trhovou hodnotou NHL 263 miliónov dolárov (zdroj: Forbes) na ňu nedosiahlo už dlhých tridsaťšesť rokov.

Súvisiace články