BRATISLAVA. Keď legendárny Ján Kozák v roku 2018 na tlačovej konferencii vysvetľoval, prečo abdikoval na post trénera futbalovej reprezentácie, pustil sa okrem iného, aj do jediného klubu - MŠK Žilina.

„Chodím po Slovensku a počúvam, že treba Slovenský futbalový zväz premaľovať na žlto-zelenú farbu (klubové farby MŠK Žilina, pozn. red.),“ povedal Kozák.

Bolo to v októbri 2018, odvtedy ubehlo päť rokov. 

„V Žiline sa vydali na cestu biznisu, vychovávajú, predávajú a manažérom je jedno, kam hráčov pošlú. Prečo sa nestarajú, aby hráči išli do klubov, kde by hrali?“ pýtal sa Kozák. 

Zároveň ironizoval aj vtedy 18-ročného útočníka Róberta Boženíka, ktorého premenoval na Rohožníka, a naznačil, že zažíva tlaky, aby ho povolal.

Jeden z najúspešnejších trénerov v dejinách Slovenska však dodal, že naňho nemal nikto dosah.

Počas svojej misie sám Kozák využíval niekoľko žilinských hráčov. Z Martina Dúbravku spravil brankársku jednotku, premiéru pod ním zažil Milan Škriniar, ktorého zobral už na majstrovstvá Európy 2016.

Aj veľké esá začali na dedine

Stabilne hrávali obrancovia Peter Pekarík a Tomáš Hubočan. Na poste defenzívneho stredopoliara vytiahol Viktora Pečovského. V základnej zostave bol vtedajší Žilinčan dokonca jediným hráčom zo slovenskej ligy. 

Faktom je, že aj súčasná reprezentácia by sa bez žilinských odchovancom obišla iba veľmi ťažko. Pôsobia vo veľkých kluboch, v národnom tíme sú právom.

Patria medzi hlavné opory aj v ére reprezentačného trénera Francesca Calzonu. 

Nie je to však iba o Žiline. Veľa reprezentantov začalo v malých dedinských kluboch. 

Ktoré kluby sa najviac podieľali na výchove súčasného kádra národného tímu?