Má 23 a trénuje slovenské hokejové hviezdy. Chce dobyť Ameriku

Jeho meno fanúšikom možno veľa nehovorí. V letných hokejových mesiacoch pripravuje na novú sezónu najlepších slovenských hráčov. V dvadsiatich troch rokoch vedie na ľade aj o takmer dekádu starších hráčov ako sú Tomáš Tatar alebo Michal Čajkovský. Tréner hokejových zručností, tzv. 'skills coach', KRONI MUSLIU.

Asi prvé, čo čitateľa zaujme, je tvoje meno. Odkiaľ si a ako si sa dostal k hokeju?

Otec pochádza z Albánska. Vo svojich 25 rokoch emigroval pred vojnou na Slovensko, kde spoznal mamu. Ja som teda už rodený Slovák a do Albánska chodím len výnimočne. V Bratislave, kde žijem, som začal hrať hokej od malička.

Máš len 23 rokov, prečo si sa rozhodol v tak mladom veku skončiť s hokejom a začať trénovať?

Počas môjho pôsobenia v projekte do 20 rokov som mal zranenie krčnej chrbtice. Pauzoval som sedem mesiacov. Svoju poslednú sezónu som odohral v prvej lige za HC Bratislava, ktorá bola z môjho pohľadu úspešná.

Dlho som premýšľal nad tým, ako budú vyzerať moje ďalšie kroky. Chcel som zmenu, lákalo ma nadobudnúť iný pohľad na hokej i na život. S partnerkou Danielou sme si kúpili jednosmerné letenky do Toronta, predali všetky osobné veci a s jedným kufrom sme sa vydali do neznáma. Mali sme dokopy 15-tisíc eur.

Ako si sa však dostal k trénovaniu hokejových zručností? Väčšina trénerov začne v klubovom hokeji pri mládeži.

V 16-tich rokoch som absolvoval letnú prípravu v Toronte s Danom Rejom. Dan je hokejový 'skills coach' alebo po našom, tréner zručností. Mal som možnosť tráviť čas po jeho boku a tiež sledovať, ako pracuje s rôznymi hráčmi NHL. Na Slovensku nebol v tom čase nik, kto by sa venoval na pravidelnej báze rozvoju hokejových zručností.

Po zmienenej sezóne v Bratislave a odlete do Toronta som mal v pláne Dana kontaktovať. Myšlienka bola priniesť prácu 'skill coacha' na Slovensko na úrovni, ktorú som si pamätal z čias mojej prípravy. Veril som, že mi Dan dá možnosť učiť sa od neho a pomôže mi spoznať správnych ľudí v Toronte.

Problém bol, že po prílete som sa mu nevedel dva mesiace dovolať. Ocitol som sa úplne na nule. Jediné, čo mi zostalo, bol dvojmesačný prenájom apartmánu a chuť pracovať. Dennodenne som chodil na štadióny v Toronte a snažil som sa spoznať čo najviac ľudí. Trénerov, rodičov, aj ľadárov.

Takýmto spôsobom sa mi postupne otvárali dvere a dostal som sa na stáž do National Training Centre v Toronte. Zároveň som našiel Dana. Začal som trénovať miestnu mládež, získal prvé peniaze. Za necelý rok v Toronte som prešiel niekoľko kurzov a stáží, ktoré organizovala Hockey Canada v oblasti trénovania hokejových zručností.

Ako si po návrate na Slovensko presvedčil našich špičkových hráčov ako Tatar, Feherváry a iných, aby si ich trénoval? Predsa len, mal si vtedy len dvadsaťdva rokov a ročnú skúsenosť.