Ktorý titul vám urobil väčšiu radosť?
„Singlový, o tom netreba mať pochybnosti. Dvojhra je moja priorita. Debla mám rád, ale beriem ho len ako doplnok. Dá sa pri ňom všeličo zdokonaliť, napríklad kombinácia servis - volej, returny, servis či údery zo základnej čiary.“
Ako ste sa dali dokopy so špecialistom pre štvorhru Marrerom?
„Náhodne. Dohodli sme sa pred týždňom v Hamburgu. Ja som mal hrať v Umagu s Mertiňákom, ale Mišo si zranil ruku a Marrerovi vypadol pre zranenie jeho parťák Verdasco. V Chorvátsku sme nastúpili spolu prvý raz. Išlo nám to parádne – ja na forhende, on na bekhende. David je typický španielsky tenista - hrá dobre zozadu, má výborný servis. V dôležitých momentoch ukázal pevné nervy. Nie náhodou je na 17. mieste v rebríčku štvorhry. Škoda, že to bola spolupráca len na jeden turnaj. Teraz sa vracia k Verdascovi. Rád by som si našiel takého spoluhráča do debla.“
V dvojhre ste sa v Umagu dostali do štvrťfinále. V čom vás prevýšil Talian Fognini?
„Fabio hrá teraz v životnej forme, predtým vyhral turnaje v Stuttgarte i Hamburgu. Pri veľkej vlhkosti podnebia zvládol zápas aj kondične lepšie ako ja.“
Stihli ste si v známom turistickom stredisku užiť aj more?
„V nedeľu predpoludním sme sa vykúpali v mori. Mal som so sebou kondičného trénera Juraja Dulíka, maséra Róberta Cara, priateľku, rodičov. Užil som si poldňovú dovolenku. V pondelok už trénujen na kurte s tvrdým povrchom v Bratislave. V auguste ma pred US Open čakajú turnaje v Montreale, Cincinnati, Winston-Saleme.“
Po Wimbledone ste sa rozišli s trénerom Karolom Kučerom. Máte už vo výhľade nového kouča?
„Zatiaľ nie. Cítim sa ako sám vojak v poli. Je ťažké nájsť dobrého trénera uprostred sezóny. Takéto zmeny sa robia na konci roka.“