Ivan Lendl: Andy sa na mňa dosť podobá

Od roku 1994, keď pre bolesti chrbta ukončil kariéru, sa tenisu veľmi nevenoval. IVAN LENDL, 51-ročný československý rodák, sa verejne na dvorci neobjavil až do exhibície s Matsom Wilanderom v apríli 2010. Vlani založil v Južnej Karolíne tenisovú akadémiu. Tesne pred Silvestrom vyslal ešte silnejší signál o návrate k tenisu, keď sa stal trénerom svetovej štvorky Andyho Murrayho.

Čo zavážilo, že ste sa vrátili k tenisu?

„Andy Murray mi zavolal, predložil veľmi zaujímavú ponuku a dohodli sme sa. Predtým som mal len za posledných osemnásť mesiacov sedem až desať vážnejších či menej vážnych návrhov, no nijaký som nevzal a okrem Murrayho by som ani teraz iného neprijal.“

((piano))

Prečo?

„Dosť sa mi podobá. Chce tvrdo pracovať, vyhrávať, a kým trojica Federer, Nadal a Djokovič získala 30 grandslamových titulov, Murray stále čaká a bol by som rád, keby sa to napokon otočilo ako v mojej kariére. Andy si nezaslúži kritiku, veď jediný, kto uchmatol grandslamovú trofej spomenutému triu, bol Del Potro. Vidím tu paralely. Aj mne trvalo nejaký čas, kým som prelomil neúspechy s Borgom, Connorsom a McEnroeom. Navyše, obdivujem Andyho pre tento krok, lebo vedel, že vyvolá veľa rozruchu a predsa mu na tom záleží. Má okolo seba skvelý tím, kondičného trénera Jeza Greena, fyzioterapeuta Andyho Irelanda a Danny Vallverdu s ním hráva na dvorci. Mojou prácou je komunikácia, dávať rady a rozoberať hernú a psychickú prípravu.“

Nuž, okrem trénerstva ste sa predsa len vrátili k tenisu vlani založením svojej akadémie. Aké s ňou máte plány?

„Zatiaľ ma to baví, cestujem a trávim tam nejaký čas, ale skôr ako nejakých majstrov by som chcel najprv naučiť deti, ako hrať tenis.“

Na Slovensku sa objavili informácie, že by sa vo vašej akadémii pod vaším dozorom mohol pripravovať náš mladý talentovaný Filip Horanský. Bude z toho niečo?

„Nečítam slovenské noviny a poznáte ma, nič nekomentujem, kým to nie je dotiahnuté.“

Hovoril o tom sám Horanský. Debatovali ste s ním?

„Áno, viem, ale opakujem, nič nekomentujem a teraz sa venujem Murraymu.“

Vlani ste boli v rodnej Ostrave na atletickej Zlatej tretre. Budete teraz chodiť častejšie aj do Česka?

„Budem. Onedlho, 19. mája mám hrať v Prahe exhibične s Jiřím Novákom a veľmi sa na to teším.“

Čo sa stalo s ďalšími aktivitami? Venujete sa ešte hokeju?

„Už iba tak, že sa rád pozriem na nejaký zápas.“

A čo výcvik vlčiakov pre newyorskú políciu?

„Ani z toho už nič nie je, nechal som si dvoch a rád s nimi chodím von.“

Ako je to s vaším profesionálnym golfom? A čo dcéry?

„Rád si zahrám, ale už nie tak často, dcéry musia ešte študovať, takže ani tam toho golfu veľa nie je.“

Venujete sa ešte firme Spectrum Sports?

„To je moja spoločnosť na športový manažment, oni sa stále starajú o moje obchodné záležitosti.“

Murray: Presvedčil ma už po prvom tréningu

S ANDYM MURRAYM sme sa stretli v útrobách Arény Roda Lavera. Škótsky tenista si od spolupráce s Ivanom Lendlom sľubuje úspech, aj keď spoluprácu bude hodnotiť až po pol roku až roku. Svetová štvorka sa takisto musí vyrovnať s tlakom, ktorý naňho neustále vytvárajú britské médiá, ktoré čakajú na svojho grandslamového víťaza už 75 rokov, v Austrálii dokonca 78.

Lendl sa nadlho odmlčal z tenisu, nechcel ani nikoho trénovať. Prečo ste si vybrali práve jeho?

„Kouča som hľadal dlhšie už vlani. Najprv som spolupracoval s Austrálčanom Darrenom Cahillom, z ktorého výsledkami som bol spokojný. Po sezóne som mu ponúkol pokračovanie, ale Darren so mnou nemohol cestovať, spomenul mi však niekoľko mien, medzi ktorými bolo aj Lendlovo. Tak som mu zavolal a dohodli sme si stretnutie. Už po jednom dni na dvorci mi bolo jasné, že je to človek, ktorého potrebujem. Výsledky však nečakajte hneď, hodnotiť budeme až po pol roku až roku.“

Poznali ste sa osobne?

„Videl ma pred štyrmi či piatimi rokmi, keď som trénoval ešte na Floride v Bolettieriho akadémii, vtedy ma viedol Blad Gilbert. Trochu sme sa s Lendlom rozprávali, ale to bolo všetko.“

V časoch najväčších Lendlových úspechov ste boli ešte malý. Poznáte jeho hru?

„Mal som len päť či šesť, keď hral svoj najlepší tenis a televíziu som vtedy vôbec nesledoval, ale postupne, ako som dospieval, som si pozeral najslávnejšie momenty z jeho kariéry na internete.“

Vlani ste sa na Australian Open dostali až do finále, kde ste prehrali s Novakom Djokovičom. Čo musíte zlepšiť, aby ste spravili posledný krok?

„Hlavné je, aby som sa zlepšil. Musím hrať viac fyzicky, ale aj takticky, meniť rytmus hry. Tieto veci preberáme s Lendlom a momentálne si ich nechám pre seba. Môžem len povedať, že keby som hral finále dnes, mnohé údery by som riešil inak.“

S Djokovičom ste rovesníci, vyrastali ste spolu. V čom hľadať príčiny toho, že vás všetkých vlani tak jasne prevýšil?

„Základy treba nájsť v sebavedomí. Verí si, lebo v hre až tak nepridal, iba ak zlepšil podanie, a robí menej nevynútených chýb. Takisto mu veľmi pomohlo, že začal vyhrávať nad Nadalom, s ktorým predtým stále prehrával.“