Trinásť dní, to je bezmála trvanie hokejových majstrovstiev sveta alebo olympijských hier. Obe podujatia sú len o málo dlhšie. Takmer dva týždne v Karakorame zdolávali vyše tisícmetrovú skalnú vežu štyria horolezci.

Štvorici Martin Krasňanský, Tomáš Buček, Michal Mikušínec a František Bulička sa podarilo zopakovať náročnú Pioliovu trasu. Trango je v skalnom lezení najvyšší pojem. Prví Slováci ho zvládli až teraz.

"Je to jedna z najvyšších kolmých stien na svete a zároveň je najvyššie položená  dosahujúca 6254m. Kto lezie v horách, je to preňho veľký sen i výzva. Pre nás bol bonus, že na jej vrchole ešte neboli Slováci.

Ale naša primárna motivácia bola, že je to predovšetkým nádherná veža akoby z nejakej rozprávky," opisuje výstup MARTIN KRASŇANSKÝ.

Pred niekoľkými dňami ste sa vrátili z Karakoramu, kde sa vám v rámci Trango Towers podaril výnimočný výstup. Na ktorú z veží ste liezli?

Naším cieľom bola Trango Tower (6254 metrov). Používa sa aj názov Nameless Tower, kedze prvé expedície smerujúce popri nej ku K2 si mysleli, že hore nikto nevylezie a tak jej ani nedali názov.

V rovnakej lokalite ste boli liezť pred 12 rokmi. V čom bol tento výstup iný? 

Iné to bolo takmer vo všetkom. Vtedy som bol v tíme s Mišom Sabovčíkom a Jožom Kopoldom a našim cieľom bolo Great Trango.

Počasie sme mali veľmi zlé. Neustále nám pršalo a snežilo. Tento rok to tiež nebolo ideálne, ale s väčším nasadením sa nám podarilo dosiahnuť vrchol. Dokonca sme boli v tejto sezóne na vrchole boli prví.  

Čím vás lákala práve táto veža?

Trango je v horolezeckom svete taký pojem pre kombináciu viacerých faktorov. Na jej vrchol nevedie zo žiadnej strany ľahká cesta. Je to voľne stojaca veža vyše tisíc vertikálnych metrov vysoká.

Poskytuje lezenie v nádhernej žule a ako bonus sa jej vrchol nachádza v 6254 m v nádhernom pohorí Karakoram, kde sa človek môže z jej vrcholu kochať výhľadmi na úžasnú scenériu s K2 v pozadí.

Dobrodružstvo je už len pod ňu sa dostať. Karakoram Highway, následne niekoľko dní treking do základného tábora, ľudia, nosiči, príroda, to všetko dotvára z toho celého skutočné dobrodružstvo, expedíciu. No predovšetkým je pre mňa strašne elegantná. Jej obrázok som mal roky na nástenke. Takže to je sen.

Je to taká výzva? 

Najväčšia výzva je kombinácia nadmorskej výšky a náročného lezenia v kolmej veľkej stene, čo z pravidla zaberie niekoľko dní až týždňov. 

Na iných podobne náročných už Slováci boli?

V tejto oblasti už Slováci urobili veľké meno slovenskému horolezectvu vo svete. Predovšetkým Jozef Kopold a Gabo Čmárik ich prvovýstupom na Uli Biaho a Jaro Dutka z Trenčína spolu so štyrmi českými spolulezcami extrémne náročným prvovýstupom na vedľajšie Great Trango v roku 1999. Odvtedy domáci Pakistanci pristupovali k lezcom od nás s rešpektom. 

V stene na Trangu ste strávili až 13 dní. To bol od začiatku plán alebo si to vyžiadali nepriaznivé okolnosti? 

Bol to náš plán. Cesta, ktorú sme si zvolili v západnej stene, ktorá mala od 1987 roku len jedno jediné opakovanie od švajčiarskych lezcov a práve od nich som mal informáciu, že v dobrom počasí im to trvalo 12 dní.

Na pomery, aké tam bežne vládnu, je to ako výhra v lotérii. My sme realisticky rátali aj s horším počasím, tak sme sa pripravili na 15 dní. S tým, že ak bude úplne zle, boli by sme schopní vydržať aj 3 týždne. Našťastie to sa nestalo. 

Ako vyzeral váš život v stene, keď ste tam boli odstrihnutí od sveta prakticky dva týždne? 

Keďže to bola západná stena, tak ráno bola teplota pod bodom mrazu. Keď sme chceli liezť voľne a rýchlo, tak sme si ráno museli počkať, kým sa teplota vyšplhá aspoň k nule.

Od siedmej rána sa obyčajne topil sneh na raňajky, čo bola v našom prípade dehydrovaná strava a na tekutiny na celý deň. Liezť sa začínalo od deviatej väčšinou do tmy, ktorá prišla okolo pol ôsmej.

Snaha bola využiť maximálne efektívne každú hodinu. Lezenie, istenie, poprípade presun výškových táborov, alebo aj obyčajné upratovanie. Snaha mať vo veciach čo najviac systém.

Každý deň prinášal novú výzvu, takže sme si ani poriadne nestíhali uvedomovať, koľko sme vlastne v stene. Ja osobne som to ani nerátal. Dôležité boli len dve veličiny. Vzdialenosť od vrcholu a množstvo jedla. 

Mali ste nejaký krízový moment?