Po hokejových legendách nesie názov len zopár ocenení NHL.
NEW YORK. Vyhrať Stanley Cup môže len zlomok hokejistov, ktorí nastúpia do sezóny NHL. Teší sa vždy len jeden z 32 tímov.
Úplne trápiť sa však nemusia ani ostatní. Liga totiž udeľuje viacero kolektívnych i individuálnych ocenení.
Každé z nich má svoju osobitnú históriu. A väčšina z nich nesie názov po inšpiratívnych ľuďoch, ktorí pomohli popularizovať hokej.
Je však prekvapením, že po samotných hokejistoch ich je pomenovaných len zopár.
Hovorí sa, že žiadna trofej sa nezískava ťažšie. Je to grál, sen každého, kto hrá hokej.
Aký je však príbeh za Stanley Cupom? Mnohým hokejovým fanúšikom iste niečo hovorí meno "Lord Stanley".
Išlo o lorda Fredericka Arthura Stanleyho. Gróf z Derby bol v júni 1888 vymenovaný anglickou kráľovnou Viktóriou za za generálneho guvernéra Kanady.
V podstate ihneď sa zamiloval do ľadového športu, ktorý v jeho novom domove už naberal na popularite. Platilo to aj o jeho rodine - jeho synovia založili nový klub, Stanley dokonca priniesol hokej do Veľkej Británie.
Chcel po sebe zanechať aj materiálne dedičstvo. A tak sa v roku 1892 rozhodol, že najlepší kanadský tím bude vyhrávať novú trofej, ktorú v prepočte na vtedajšie peniaze kúpil za necelých 50 amerických dolárov.
Dnes už má nevyčísliteľnú hodnotu. Originál Stanley Cupu sa zachoval v Sieni slávy v kanadskom Toronte.
Ešte vznešenejšieho pôvodcu má Prince of Wales Trophy. Tá je dnes udeľovaná víťazovi finále Východnej konferencie NHL.
V roku 1925 ju Národnej hokejovej lige venoval waleský princ Eduard. Ten sa neskôr stal kráľom, ale po necelom roku na tróne abdikoval.
Podľa dobovej tlače stála novovyrobená trofej 2 500 dolárov. Publikum ju po prvý raz mohlo uvidieť v newyorskej Madison Square Garden v decembri 1925.
Pôvodne sa zamýšľalo, že bude dlhodobo udeľovaná víťazom play-off NHL. V prestíži však nikdy neprekonala vtedy už známy Stanleyho pohár.
Porazený finalista Stanley Cupu nikdy neodíde zo sezóny bez trofeje. NHL má totiž ekvivalent Prince of Wales Trophy aj pre Západnú konferenciu.
Tam sa udeľuje Clarence S. Campbell Bowl. Má nezvyčajný názov, keďže "bowl" znamená v angličtine "misa" či "čaša".
Je mladšia ako dva predtým spomínané kolektívne poháre. Odovzdáva sa od roku 1968, keď ju získali Philadelphia Flyers.
Touto trofejou po sebe dlhoročný odkaz zanechal Clarence Sutherland Campbell, prezident NHL medzi rokmi 1946-1977.
V NHL sa každoročne udeľuje množstvo individuálnych trofejí. Nejedna z nich však nenesie názov po slávnom hokejistovi, čo v minulosti chceli mnohí zmeniť.
Medzi tie patrí aj ocenenie, ktoré sa často označuje ako “najprestížnejšie”. Je ním Hart Trophy, alias Hartova trofej.
Jej držiteľom sa stane hráč, ktorý je v danom ročníku najužitočnejší pre svoj tím. Najviac je na nej vyobrazené meno deväťnásobného víťaza Waynea Gretzkého, posledným víťazom sa stal Nathan MacKinnon z Colorada.
Pomenovali ju po doktorovi Davidovi Hartovi. Ten bol otcom Cecila Harta, slávneho trénera a generálneho manažéra Montrealu Canadiens.
Hart starší pritom nikdy nemusel prežiť veľkú hokejovú kariéru. Stačila jeho dobročinnosť. Práve on totiž súťaži túto trofej venoval v roku 1923. Nedávno oslávila sté narodeniny.
Trochu hokejovejší názov má Art Ross Trophy. Tá je udeľovaná najproduktívnejšiemu hokejistovi sezóny v NHL.
Arthur Howey (skrátene Art) Ross bol totiž dlhé roky hokejovým obrancom. Kariéru ukončil po sezóne 1917/18, teda po inaugurálnom ročníku NHL.
Hokeju sa však venoval aj po kariére. Dlhých 30 rokov medzi rokmi 1924-1954 pôsobil v Bostone Bruins ako generálny manažér či hlavný tréner.
Ešte vo funkcii sa díval, ako trofej pomenovanú po ňom po prvýkrát vyhráva Elmer Lach. Daroval ju súťaži v roku 1947 a jej názov sa nezmenil ani potom, čo ju Wayne Gretzky vyhral desaťkrát.
Môže to znieť prekvapivo, ale trofej pre najlepšieho strelca NHL nemá dlhú históriu. Udeľuje sa len od roku 1999.
Vtedy ju Montreal Canadiens venovali NHL. Odvtedy spoznala už 26 víťazov, prvým bol Teemu Selänne.
Zrejme práve neskoršiemu uvedeniu ocenenia môžeme vďačiť za to, že nesie názov hokejovej legendy. Mauricea Richarda nevolali “raketa” pre nič za nič.
Počas kariéry bol hokejovou superhviezdou. Známy bol najmä schopnosťou strieľať góly. Najlepším strelcom sezóny sa stal päťkrát a Montrealu pomohol k ôsmim Stanley Cupom.
Cena pre najlepšieho útočníka v NHL neexistuje. Cena pre najlepšieho obrancu však áno a je ňou Norris Trophy.
Udeľuje sa od sezóny 1953/54. Avšak hoci sa do NHL dostala až 36 rokov po jej založení, stále nemá meno po hokejistovi.
James E. Norris bol biznismen a milionár. V roku 1932 odkúpil Detroit Falcons, premenoval ich na Red Wings a založil najúspešnejšiu éru v klubovej histórii zavŕšenú siedmimi Stanley Cupmi.
Ak by ju NHL raz chcela premenovať, variantov má dosť. Osemkrát ju získal Bobby Orr, siedmimi výhrami sa môžu pýšiť Nicklas Lidström alebo Doug Harvey.
Iný príbeh už má Vezina Trophy. Cena pre najlepšieho brankára sezóny totiž nesie názov po jednom z najlepších brankárov hokejového staroveku.
Georges Vézina hokeju obetoval celý život. Za Montreal Canadiens chytal šestnásť rokov, vyhral Stanley Cup a rovnať sa mu mohol len málokto.
Jeho život sa však skončil priskoro. Zomrel už ako 39-ročný v marci 1926, keď mu diagnostikovali tuberkulózu. Do posledného zápasu v kariére 28. novembra 1925 nastúpil s 39-stupňovou horúčkou a uprostred zápasu zvracajúc krv odpadol.
Do šatne s plačom zavítal ešte raz. 3. decembra sa prišiel poslednýkrát pozrieť do kabíny Montrealu Canadiens. Chcel dať posledné zbohom klubu, spoluhráčom, trénerom, štadiónu a hokeju.
Už rok po jeho smrti bola po ňom pomenovaná jedna z najprestížnejších trofejí v NHL. Jej zisk je najväčšou poctou, o akú môže brankár z individuálneho hľadiska bojovať.
Druhou trofejou venovanou čisto brankárom je Jennings Trophy. Každoročne ju získava brankár či brankári tímu s najnižším počtom inkasovaných gólov.
Kedysi bola týmto kľúčom udeľovaná Vezina Trophy. To sa zmenilo až v sezóne 1981/82, keď predstavili práve toto ocenenie.
William M. Jennings bol legendárnym hokejovým funkcionárom. Bol prezidentom New Yorku Rangers od roku 1962 až do svojej smrti v roku 1981 a práve po tejto udalosti na jeho počesť pomenovalo vedenie súťaže túto trofej po ňom.
Ocenenie dvakrát získal Jaroslav Halák. V roku 2012 to bolo v tandeme s Brianom Elliottom v St. Louis a v roku 2020 v tandeme s Tuukkom Raskom v Bostone.
Conn Smythe Trophy je v podstate ekvivalentom Hart Trophy, avšak udeľuje sa najužitočnejšiemu hráčovi play-off. Väčšinou ju získava najužitočnejší hráč víťazného tímu, existujú však aj výnimky, keď bola udelená porazenému finalistovi.
Lige ju darovala spoločnosť Maple Leaf Sports & Entertainment Ltd. Podmienkou však bolo, že sama spoločnosť jej dá aj meno.
A tak bola v roku 1964 uvedená do obehu aj Conn Smythe Trophy. Constantine Falkland Cary Smythe je mužom, ktorého meno nesie.
V hokejovom svete sa stal známy ako majiteľ, generálny manažér aj tréner Toronta Maple Leafs a za svoj funkcionársky prínos ho vymenovali do Siene slávy. Bol však takisto veteránom prvej svetovej vojny.
Po funkcionárovi nesie pomenovanie aj Frank J. Selke Trophy. Tú získavajú najlepší defenzívni útočníci NHL.
Frank J. Selke bol svojho času generálnym manažérom, ktorý na tejto pozícii vyhrať deväť Stanley Cupov. Viedol Toronto Maple Leafs a Montreal Canadiens. Kancelársku kariéru začal v roku 1929 a ukončil v roku 1964.
Išlo o piatu a poslednú individuálnu trofej, ktorá nesie meno po manažérovi či vlastníkovi. Udeľuje sa od roku 1977.
Ak by mala byť premenovaná, zrejme by niesla meno po Patriceovi Bergeronovi. Niekdajší center Bostonu Bruins ju získal až sedemkrát.
Art Ross Trophy, James Norris Memorial Trophy, Conn Smythe Trophy, Frank J. Selke Trophy a Jack Adams Award. To je zoznam ocenení nesúcich meno po generálnych manažéroch a vlastníkoch organizácií.
Pri tejto je to však do istej miery pochopiteľné. Jack Adams Award totiž dostáva najlepší tréner sezóny.
Svojho času k takým patril Jack Adams. Ako generálny manažér a tréner viedol Detroit v rokoch 1927-1947, pričom trikrát pozdvihol Stanley Cup. Po spomínanom období už nebol kouč, ale len manažér a na tejto stoličke zotrval až do roku 1963, vďaka čomu získal ďalšie štyri majstrovské prstene.
Zaujímavosťou je, že pred trénerskou a funkcionárskou kariérou bol aj jedným z najlepších hokejistov svojej doby. V sezóne 1924/25 hral za Toronto St. Patricks a s 35 bodmi bol piatym najproduktívnejším hráčom NHL.
13. januára 1968 boli fanúšikovia v Minnesote svedkami hororového okamihu. Ukončil život Billa Mastertona.
Útočník North Stars viedol puk smerom do útoku v plnej rýchlosti. Tiesnený dvomi obrancami Oaklandu Seals Larrym Cahanom a Ronom Harrisom však neudržal stabilitu a po kolízii narazil hlavou na ľad.
Nenosil prilbu, ktorá by mu bola zachránila život. Krátko po páde stratil vedomie a už sa neprebral. Umrel približne 30 hodín po tých momentoch.
V Národnej hokejovej lige neodohral veľa, no navždy zmenil pohľad na prilby, ktoré sú dnes absolútne povinné. A okrem toho jeho pamiatku dodnes pripomína trofej, ktorá je každoročne udeľovaná za oddanosť hokeju.
Nie všetky ocenenia NHL sú pomenované po mužoch. Konkrétne Lady Byng Trophy nesie meno ženy.
Ide o pani Byngovú, manželku maršala Juliana Hedwortha Georgea Bynga, vlastným menom Marie Evelyn Byngovú, rodenú Moretonovú. Jej manžel bol medzi rokmi 1921-1926 generálnym guvernérom Kanady, teda oficiálnym zástupcom britského kráľa Juraja V. v Kanade.
V tom období už bol hokej v Kanade veľmi populárny a NHL, hoci bola stále v začiatkoch, zastabilizovala svoju pozíciu ako najlepšia liga. Byngová sa preto rozhodla prispieť svojou troškou k jej zlepšeniu.
Venovala jej trofej so vznešeným poslaním. Je venovaná najslušnejšiemu hráčovi NHL. Sama vybrala jej prvého víťaza, ktorým sa stal Frank Nighbor z Ottawy Senators.
Potom ju sedemkrát v rade vyhral Frank Boucher a ohúrená pani Byngová mu originál trofeje darovala a nechala pre NHL vyrobiť ďalšiu. Pôvodná verzia sa nezachovala, zhorela pri požiari Boucherovho domu.
Lady Byng Memorial Trophy je druhou najstaršou individuálnou trofejou NHL po Hartovej trofeji.
Medzi najstaršie ocenenia v lige patrí aj Calder Trophy. Tú dostáva najlepší nováčik, hoci kritériá na jej zisk sa rokmi obmieňali.
Názov nesie po Frankovi Calderovi. Rodák z anglického Bristolu bol prvým prezidentom NHL medzi rokmi 1917-1943.
Práve on rozhodol o vôbec prvom víťazovi pohára, ktorý sám financoval. Hoci najlepšieho nováčika roka vyhlasovali už od roku 1933, prvým víťazom trofeje ako takej sa stal Syl Apps.
V súčasnosti o trofej bojujú nováčikovia NHL do 26 rokov, ktorí v predošlej sezóne neodohrali viac ako 25 zápasov alebo viac ako šesť duelov vo dvoch po sebe idúcich sezónach predtým.
Vedenie Národnej hokejovej ligy už od roku 1988 každoročne oznamuje meno držiteľa Trofeje Kinga Clancyho. Tú udeľuje hráčovi, ktorý v sebe spája najlepšie hráčske a ľudské vlastnosti.
Jej “patrónom” je Francis Michael "King" Clancy. Člen hokejovej siene slávy hral v NHL medzi rokmi 1921 až 1937 ako obranca za Ottawu a Toronto. V roku 2017 sa ocitol na zozname 100 najlepších hokejistov histórie podľa NHL.
V hokeji si však vyskúšal aj iné kariéry. Jedenásť sezón bol rozhodcom a ako tréner viedol Montreal Maroons a Toronto Maple Leafs.
Rozhodnutie pomenovať po ňom ocenenie prijal niekdajší vlastník Leafs Harold Ballard. Nazval ho “jedným z najdobročinnejších ľudí, akí kedy žili”.
V skutočnosti existuje len jediná individuálna trofej NHL, ktorá nesie názov po novodobej legende.
Najvýznamnejší líder súťaže dostáva Mark Messier Leadership Award. O jej víťazovi rozhoduje sám Mark Messier.
Ten bol kapitánom v troch kluboch a dva z nich doviedol k Stanleyho poháru - Edmonton v roku 1990 a New York Rangers o štyri roky neskôr.
Trofej udeľovanú od sezóny 2006/07 si odnieslo už 18 rôznych hráčov. V roku 2011 si ju prebral Zdeno Chára.
Dlhoroční fanúšikovia NHL si však môžu pamätať aj meno Ted Lindsay. V NHL hral od roku 1944 do roku 1965.
Zahral si za Detroit aj so Stanom Mikitom za Chicago. A patril k najlepším hokejistom na svete, o čom svedčia štyri Stanley Cupy. Raz vyhral produktivitu a stal sa aj najlepším strelcom sezóny.
Vynikal. A práve to je kritérium v hlasovaní o Ted Lindsay Award, ktorá nesie názov na jeho počesť.
Hlasujú o nej samotní hráči NHL. Musia zvoliť najvynikajúcejšieho hráča spomedzi nich.