Fanúšikov lákajú symboly tretej ríše

(Autor: DAVID KRÁLIK.BLOG.SME.SK)
Michal Piško|25. sep 2007 o 00:00

Polícia zástavu, ktorú používajú fanúšikovia Spartaka, nepovažuje za extrémistickú.

BRATISLAVA. Centrom Bratislavy v nedeľu pochodovali stovky trnavských futbalových fanúšikov zoradených za zástavou nápadne pripomínajúcou vlajku nacistického Nemecka. Od oficiálnej bojovej zástavy tretej ríše sa líšila klubovým znakom Spartaka Trnava namiesto svastiky a zovretou päsťou na mieste ríšskeho kríža.

Na trase zo železničnej stanice na štadión petržalskej Artmedie Trnavčanov sprevádzali desiatky policajtov i ťažká technika. Policajtov, ktorí pred štadiónom rázne zasiahli proti 25-ročnému heilujúcemu mladíkovi, však vlajka nezaujímala.

Vlajka je vraj v poriadku

Hovorca policajného prezídia Martin Korch vysvetľuje, že nepovolená symbolika je u nás presne vyšpecifikovaná a „polícia musí žiadať znalecký posudok, či konkrétna symbolika napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu“. V tomto prípade sa podľa neho už vlajkou zaoberali trnavskí policajti.

Trnavská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová povedala, že „experti nezistili, že by na nej boli použité prvky extrémizmu“.

Predseda trnavského fanklubu Rastislav Jánoš hovorí, že vhodnosť používania vlajky pripomínajúcej nacistický režim pri povzbudzovaní je „vecou vkusu“. Vlajku na zápasoch podľa neho používajú asi dva roky a „doteraz nikomu neprekážala“. Podľa Jánoša nejde o oficiálnu vlajku fanklubu.

Aj Matej Pavlík z občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu hovorí, že hoci je zástava na prvý pohľad pozmenenou imitáciou nacistickej vlajky, na Slovensku o trestný čin nejde.

„Latka, keď je používanie symbolov trestné, je u nás postavená veľmi vysoko.“ Neonacisti si podľa neho za posledné roky vytvorili elitu, ktorá dokáže „hľadať diery v zákonoch“. „Skúšajú, kam až môžu zájsť,“ hovorí Pavlík a spomína aj nedávny prípad fanúšikov Slovana Bratislava, ktorí v apríli, v deň Hitlerovho narodenia, rozvinuli na zápase v Senci transparent s nápisom „Alles gute Adi“ (Všetko najlepšie, Adolf) a piktogram s podobizňou „führera“.

Jánoš priznáva, že futbal priťahuje aj neonacistov. „Je pravda, že medzi fanúšikmi je aj veľa skinheadov a sympatizantov krajnej pravice. U nás sú to väčšinou oddaní fanúšikovia Spartaka a na futbale neprezentujú svoje názory,“ tvrdí.

Okrem Trnavy a Bratislavy sa v minulosti podobnými prejavmi prezentovali aj fanúšikovia Nitry, Žiliny či Košíc.

Neškolení policajti

Pavlík si myslí, že na rozpo­znanie nebezpečných symbolov nie sú u nás dostatočne vyškolení ani policajti. „Nevyškolený policajt vytiahne kartičku a kým neuvidí totožný obrázok, ako nepovolený symbol to neposúdi.“ Korch oponuje, že policajti sú „z tejto problematiky pravidelne preškoľovaní“. Od roku 2001 nosia kartičku s 27 symbolmi a ich význammi.

Hovorca futbalového zväzu Ivan Čeredejev hovorí o „burine, ktorú treba vytrhať“. Zväz však podľa neho nemá dosah na to, ako fanúšikovia demonštrujú príslušnosť ku klubovým farbám.

Fanúšikovstvo žiada disciplínu a dril

Fanúšikovstvo sa stáva fórom, kde sú mladí prijímaní a cenení. Ponúka im možnosť riešiť krízu oddanosti vyšším hodnotám a patriťdo komunity.

Prepojenie pravicového extrémizmu a futbalu nie je výnimočné. V niektorých prípadoch nejde len o fanúšikov, ale aj o hráčov.

Záložník pražskej Sparty Pavel Horváth koncom augusta pozdravil svojich fanúšikov hajlujúcou pravicou. Dostal za to pokutu 200­tisíc korún.

Pravicový extrémizmus vo futbale sa stal už aj námetom na film. Práve Horem pádem od Jana Hřebejka podľa so­ciologičky Zuzany Kusej najlepšie priblížil vzťah futbalu a mladých pravicových extrémistov.

Mnohí mladí si totiž fanúšikovstvom „liečia“ krízy oddanosti vyšším hodnotám a náležitosti ku komunite. Nie je pre nich výnimočný pocit hodnotovej vyprázdnenosti, falošnosti života starších generácií, vykorenenia či nezaradenia. „Fanúšikovstvo je tak pre nich často jediným fórom a komunitou, kde sú prijímaní a cenení a zažívajú oddanosť niečomu veľkému.“

Keďže dobré fanúšikovské výkony si vyžadujú starostlivú choreografiu, ich aktivita sa nutne spája s disciplínou, podriaďovaním sa autorite a má polovojenský chrakter. Bez autority, drilu a prísneho podriadenia sa celku nie je fanúšikovstvo podľa Kusej vlastne ani možné.

Je otázne, do akej miery takýto charakter fanúšikovstva podporujú médiá. „Je vlastne pomerne bežné, že oceňujú práve vizuálne 'umelecké' efekty, ktoré fanúšikovia v dôsledku svojho vojenského drilu dokážu vytvoriť,“ povedala Kusá.

(vev)
Nie je cieľom trestať všetkých

Žiadna tabuľka nedokáže obsiahnuť všetky používané neonacistické symboly. Dôležité je ich posudzovaťv kontexte, nie vždy totiž musí byť porušený zákon, hovorí právnik Daniel Milo, ktorý dlhé roky šéfoval Ľuďom proti rasizmu.

Aký je podľa vás postoj policajtov pri posudzovaní neo­nacistitckých symbolov?

„Polícia si už viac všíma symboly, ktoré otvorene propagujú skupiny osôb smerujúce k potlačeniu práv a slobôd občanov podľa trestného zákona. Práve futbal je oblasť, kde, žiaľ, niekedy zlyháva. Pritom futbalové štadióny sa často stávajú miestom na manifestáciu týchto prejavov.“

Nie je problém v kartičke, ktorú policajti používajú?

„Kartičky so symbolmi, ktoré polícia má, sú neaktuálne, keďže pochádzajú z roku 2001, a určite by ich bolo potrebné aktualizovať. Existuje však široká škála symbolov a ich variácií, ktoré žiadna kartička nezachytí. Treba pokračovať v škole­niach pre špecialistov Policajného zboru, ktorí by dokázali posúdiť závažnosť konkrétnych prejavov priamo na mieste. Riešiť takéto prípady neskôr je takmer nemožné.“

Ako majú teda policajti postupovať?

„Pri akomkoľvek symbole ide vždy o kontext, v akom je použitý, a preto napríklad ani svastika ako taká nemusí byť problémová, ak sa používa v historickom filme alebo na vzdelávacie účely. Extrémistické hnutia si však vymýšľajú a prispôsobujú mnohé nové symboly, ktoré môžu a nemusia nadväzovať na historické totalitné režimy. Sú však aj moderné symboly, ktoré nemajú s nacizmom nič spoločné a predsa sú prihlásením sa a propagáciou ideológií, ktoré sú antihumánne a antidemokratické. Príkladom je symbol organizácie Blood and honour, skratka RAHOWA (Racial Holy War) alebo symbol organizácie Národný odpor.“

Dokáže sa proti tomu legislatíva brániť?

„Legislatíva nebude nikdy dostatočne pružná, aby dokázala obsiahnuť celú škálu týchto prejavov. Vždy bude existovať rozpor medzi hranicou slobody prejavu a zákazom propagácie antidemokratických ideológií. Nemalo by byť cieľom ani účelom legislatívy kriminalizovať všetkých príslušníkov určitej subkultúry. Mala by umožňovať postih tých, ktorí programovo šíria ideológiu, ktorej cieľom je odstránenie či podkopanie základov demokratického usporiadania spoločnosti.“

(vev)
Stĺpček Romana Pataja
Alles gute!

Takých skvelých fanúšikov ako v Trnave nemajú nikde na Slovensku. Na štadió­noch vytvárajú elektrizujúcu atmosféru, verne povzbudzujú svoj klub - a ich jadro tvoria neonacisti. Zvyšku priaznivcov Spartaka Trnava to zjavne neprekáža. Inak by totiž stovky z nich nemohli v nedeľu tiahnuť Bratislavou zoradené za vlajkou, ktorá sa nezakryte hlási k odkazu nacistického Nemecka.

Konkurenčný Slovan má momentálne fanúšikov menej. Kvalita však nahrádza kvantitu. „Skalní“ v apríli v Senci v deň narodenín Adolfa Hitlera rozvinuli transparent „Alles gute Adi“ a na zápasy chodia odetí v dresoch s číslom 88 - čo nie je nič iné, ako zakódovaný nacistický pozdrav Heil Hitler! Svoju Hitlerovu mládež však majú aj ostatné kluby, ale zbaviť sa jej nemôžu (nechcú?). Patrí medzi najhlasnejších povzbudzovačov.

Áno, argument, že futbal a neonacisti k sebe patria aj inde v Európe, je namieste, ale to neznamená, že nám to má byť jedno a najmä, že nám nemá byť smutno z tej nevedomej masy, čo sa nimi nechá viesť ulicami hlavného mesta.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov