Drahá raketa nemusí byť tá najlepšia

Tenis už nie je len vrcholovým, ale dlhšie už aj masovým rekreačným športom pre všetky vekové kategórie. Prispôsobili sa tomu aj výrobcovia, ktorých ponuka vybavenia je stále širšia. V reklamnom spojení so známymi tenisovými tvárami sa obchodu darí stále viac. Veď kto by nechcel hrať s raketou ako tí najlepší? Na snímke je Rafael Nadal. FOTO - REUTERS

BRATISLAVA - Zorientovať sa v širokej ponuke tenisových rakiet môže byť problém. Najmä pre nového adepta bieleho športu, ktorý si ešte nikdy raketu nekupoval. Zájdite do špecializovaného obchodu, kde vám má kto poradiť.

"Dôležité je kupovať raketu, ktorá má rám vyrobený z jedného kusa. Lacnejšie hypermarketové rakety sú väčšinou z dvoch kusov, a to nie je dobré. Ich životnosť je krátka, údery s ňou sú dosť nepresné, sú vhodné na občasné hranie alebo na dovolenku," vysvetľuje Samuel Plesník z obchodu s tenisovými potrebami Sergio Tacchini v Národnom tenisovom centre.

Podobným prípadom sú aj rakety, ktoré sú vyrobené zo zliatiny hliníka a titánu. Sú pomerne ťažké, pravidelné hranie s nimi by mohlo byť časom zaťažujúce pre kĺby celej ruky. Zlatým štandardom na výrobu rámu je v súčasnosti grafit.

"Dôležitým faktorom je hmotnosť rakety. Najľahšie majú okolo 260 gramov a odporučil by som ich ženám alebo každému, kto nemá zdravotne úplne v poriadku rameno či lakeť. Potom sú rakety s hmotnosťou okolo 285 gramov a tie sú vhodné pre širokú skupinu ľudí. Rám vážiaci cez 300 gramov používajú dobrí hráči, ale vyhovovať môže aj rekreačným tenistom. Priame delenie na mužské a ženské rakety neexistuje."

Zákazník má možnosť vybrať si aj veľkosť hlavy rakety. Výrobcovia ju uvádzajú v centimetroch a je to vlastne len odmeraný obvod tej časti rámu, kde je natiahnutý výplet. Štandardná veľkosť je od 100 do 105 centimetrov. Väčšia hlava znamená väčšiu plochu na úder, väčšiu šancu, že loptu správne trafíte, ale menšiu úderovú presnosť. Čím menšia hlava, tým je presnosť väčšia.

Každý výrobca má v ponuke rakety s rôznymi patentovanými technologickými vylepšeniami, ktoré majú začiatočníkovi pomôcť dosahovať lepší výkon. Takáto raketa toho urobí veľa za vás. Rekreačný tenista to určite ocení, ale lepší hráči by si zrejme sťažovali na menšiu presnosť a cit pri úderoch. Neplatí, že najlepšie rakety sú tie najdrahšie. Tomu, kto má dobre zvládnutú techniku, stačí aj obyčajnejšia raketa v strednej cenovej triede. Všetky vylepšenia totiž idú na vrub menšej presnosti a citu na hru a odrážajú sa aj vo vyššej cene.

"Niekedy sú všetky moje rady pri výbere nanič a zákazníkovi sadne raketa, ktorú by som mu možno ani neodporučil. Záleží totiž aj na pocite, keď si ju vezmete do ruky. Preto je výhodné, ak je taká možnosť, zahrať si chvíľu s testovacou raketou a až potom si ju kúpiť alebo nie," hovorí Samuel Plesník, podľa ktorého si niekedy ľudia vyberajú aj podľa farby a celkového dizajnu. "A ja im to neberiem, lebo aj to je dôležité. Niekomu to môže zvýšiť sebavedomie na kurte, možno pocit z hry."

Takmer každý výrobca rakiet ponúka aj detské rakety, juniorské sú potom určené hráčom vo veku od 12 rokov. Majú rovnaké vlastnosti ako rakety pre dospelých, len majú nižšiu hmotnosť (okolo 240 g) a kratšiu rúčku.

Slovníček

Balans rakety - označuje, ako je raketa vyvážená. Rekreační hráči ju majú vyváženú smerom do hlavy alebo maximálne na stred, aby viac viedla úder. Pomôže to vynahradiť nedostatok úderovej techniky. S raketou vyváženou smerom do rúčky hrávajú lepší alebo profesionálni hráči. Balans je uvedený na rakete.

Grip - mäkká omotávka na rúčke rakety. Základný grip je na rakete od výrobcu, ale po čase sa dá aj vymeniť. Aby sa neničil, namotáva sa naň povrchový grip. Existujú protišmykové, savé, lepivé, antibakteriálne či ultratenké. Po zodraní sa jednoducho vymení.

Hrúbka rúčky - ak raketu chytíte, medzi končekmi prstov a vnútornou hranou palca by mal ostať priestor asi tak na malíček. Ale každý má inú ruku, treba sa riadiť aj pocitom. Ak sa vám zdá rúčka hrubá, radšej zvoľte tenšiu. V najhoršom prípade si ju môžete zväčšiť použitím dvoch povrchových gripov.

Vibrastop - je kúsok gumy, ktorá môže mať rôzny tvar. Vkladá sa do výpletu v jeho spodnej časti. Má za úlohu čo najviac absorbovať vibrácie výpletu, ktoré by sa inak prenášali do ruky a tým by sa strácala kontrola nad raketou.

Ceny

Raketa - neznačkové (hypermarket) stoja do 2-tisíc korún. Najnižšia trieda značkových rakiet sa začína pri 3-tisícoch korún. V rozmedzí od štyroch do 8-tisíc korún sú rakety strednej triedy, nad osemtisíc sú rakety s technologickými vylepšeniami.

Grip - základný, ktorý sa dáva priamo na rúčku stojí od 100 Sk vyššie, ale pri častom hraní vydrží minimálne jednu sezónu. Na základný grip sa dáva povrchový, ktorý sa dá kúpiť od 40 Sk. Po niekoľkých hodinách hry sa zoderie.

Výplet - Predáva sa v balíčku pre jednu raketu a kvalitnejší stojí od 200 korún vyššie. Výplet sa dá kúpiť aj na metre, cena bude zhruba rovnaká. Na jednu raketu si kupujte minimálne 11 metrov.

Vibrastop - Zaplatíte zaň od 30 korún vyššie.

Vyplietanie - Ceny sa líšia od prípadu k prípadu, v priemere stojí vypletenie na počkanie okolo 200 korún, ceny vypletenia za deň alebo za 48 hodín sa znižujú. Výplet by pri rekreačnom hraní mal vydržať jednu sezónu.

S čím sa hralo v minulosti

Rakety podobné tým dnešným sa objavili v Taliansku v 14. storočí. Drevený rám bol vypletený zvieracími črevami.

V roku 1675 tenista menom Mitelli z Bologne navrhol napínať výplet cez otvory v ráme rakety a obalil rúčku kožou. Hlavným materiálom na výrobu bolo dlho jaseňové drevo.

 V prvých desaťročiach 20. storočia bola populárna odolná oceľová raketa vypletená oceľovými strunami.

Prelomový bol 30. marec 1960. V Paríži si tenista Jean René Lacoste dal zaregistrovať nový patent. Kovovú raketu, ktorá mala priestor medzi rúčkou a hlavou rakety otvorený.

Po dvoch rokoch Lacoste predal patent firme Wilson, ktorú zaujalo najmä to, že raketa mala minimálny odpor vzduchu, hmota rámu bola menšia, a preto bola pri pohybe rýchlejšia. To bol začiatok konca drevených rakiet.

Raketa s pochrómovaným rámom, oceľovým drôtom na uchytenie výpletu a aerodynamickým dizajnom dostala názov T 2000. V roku 1967 s ňou hrala napríklad aj Billie Jean Kingová. Definitívne ju však preslávil až Jimmy Connors.

Na prelome 70. a 80. rokov sa objavili rakety z ľahších, ale pevnejších materiálov - grafit, fiberglass, hliník. Neskôr pribúdali kevlar, titán, či keramické materiály, väčšinou v kombinácii s grafitom.

V roku 1977 sa vo Wimbledone objavili rakety vypletené zvláštnou technikou a hovorilo sa im dvojstrunové. Výplet urobený tak, že mal vlastne dve vrstvy, bol veľmi mäkký a vytváral trampolínový efekt. Úder bol dostatočne tvrdý, ale zároveň silno rotovaný. Preto sa odskok loptičky po dopade len veľmi ťažko odhadoval. Krátko po Wimbledone však boli takéto rakety zakázané, lebo štúdie vraj dokázali, že každý úder je fakticky dvojdotyk, a preto je v rozpore s pravidlami tenisu.