POTREBOVAL ZMENU PROSTREDIA

RICHARD SABOL
Dvadsať tri ročný futbalista začínal s touto krásnou hrou v Šarišských Michaľanoch.
Keď som prišiel v roku 2011 do klubu už na prvý pohľad ma upútal chlapec, ktorý sa napriek nízkemu vzrastu smelo púšťal si súbojov aj s o tri hlavy vyššími protivníkmi.

Bol to Rišo mladík z rodiny, ktorú takmer celú poznám.
Pod odborným vedením trénera Michala Marcinka, vynikal rýchlosťou, futbalovým myslením, presnou strelou už v žiackom veku.
Logicky ako dvanásť ročný prešiel do neďalekej futbalovej akadémie, vtedy prvoligového Tatranu Prešov.
Rodičia otec Rastislav ( pôsobil ako vedúci družstva pri žiakoch a doraste v Šarišských Michaľanoch) a mama Lenka rozhodli, že sa vo futbalovom umení sa bude zdokonaľovať v Spartaku Trnava, kde odišiel ako štrnásťročný.
Mama Lenka, je dcérou výborného futbalistu konca 60. a začiatku 70. rokov Jozefa Žgravčáka, hral s ním v tých rokoch v tíme aj môj brat Jozef.

Jozef Žgravčák nastupoval na poste stopéra v Šarišských Michaľanoch v najvyšších v krajských futbalových súťažiach aj vo vtedajších Krajských Majstrovstvách (vo futbalovej hierarchii ako súčasná tretia liga).

Jozefov brat Ján Zgravčák, bol výborným pravým obrancom v Krajských majstrovstvách v drese Šarišských Michalian. Neskôr prestúpil do Lubeníka , kde sa oženil a jeho synom je známy slovenský športový odborník, novinár, komentátor, moderátor, bývalý riaditeľ redakcie športu v Slovenskej televízii Ján Žgravčák ml..

Aj ďalší Jozefovi bratia pôsobili v drese Šarišských Michalian, vo vtedajších Krajských majstrovstvách. František ako rýchle práve krídlo, Imrich ako stredný útočník, výborný zakončovateľ a najmladší z nich môj spolužiak zo základnej školy Anton, skvelý stredný záložník, ktorému možno aj prvoligovú kariéru obmedzilo zranenie.
Za Šarišské Michaľany hral futbal v krajských súťažiach aj Richardov ujo Jozef Zgravčák ml..
Doplnenie od Jána Zgravčáka ml..
"Ešte doplním, že história Šarišských Michalian a Lubeníka je prepojená o kúsok viac.
Jozef Žgravčák ml. počas základnej vojenskej služby na posádke v Jelšave, hrával práve za Baník Lubeník.
A ešte jedna pikoška:
v jednom zo zápasov dorasteneckej 3. ligy (ak ma pamäť neklame) som na trávniku Imuny Šarišské Michaľany nastúpil za Lubeník aj ja. Za domácich vtedy hrali aj spomínaný Michal Marcinko či Rado Krochmaľ, dnes už tiež v rodine ;)".
Richard sa ako devätnásť očný vrátil z Trnavy domov, ale v Šarišských Michaľanoch vtedy mužstvo dospelých akurát zaniklo.
Vo futbalovej kariére tak pokračoval za kopcom, v štvrtoligových Župčanoch.
Nasledoval treťoligový Stropkov a naposledy to boli štvrtoligové Kendice.
Richardov starší brat Rastislav pôsobil tiež v Šarišských Michaľanoch a neskôr aj v Lipanoch, Sabinove, Kendiciach a Šarišských Dravciach.

Text pripravil: Attila Mikloško.

Článok o Richardovi Sabolovi od Samuela Brecku.

Potreboval zmenu prostredia, v novom tíme si zahrá s kamarátom z trnavského dorastu.
V minulej sezóne bojovali o záchranu do posledného kola, no aktivita na prestupovom trhu naznačuje, že v novej sezóne by mohlo na Gemeri svitať na lepšie časy. Klub MFK Rožňava získal počas leta viacero zaujímavých posíl a jednu z nich sme oslovili na krátky rozhovor.

Od 20.júla je oficiálne hráčom štvrtoligovej Rožňavy Richard Sabol, ktorý na juh Slovenska prišiel formou prestupu z Kendíc,

teda tímu pôsobiaceho v rovnakej súťaži. „Asi som aj trochu potreboval zmenu

prostredia, chcem sa skúsiť dostať naspäť do streleckej formy. V Rožňave mám

kamaráta ešte z čias, keď som hrával v Trnave (Michal Domik, pozn.), takže sa

teším, že si opäť zahráme spolu,“ konštatuje 23-ročný hráč, ktorý v minulosti

pôsobil v spomínanej Trnave ešte ako dorastenec a v jednom prípravnom dueli

dokonca skóroval aj za A-tím Spartaka.

Futbalové začiatky Richarda Sabola sú spojené so Šarišskými Michaľanmi a Prešovom, teda regiónom Šariša, v danej oblasti v neskorších rokoch pôsobil aj v Župčanoch a Kendiciach. Do Rožňavy to je z Prešova vyše 100 kilometrov, čo nepredstavuje práve najkratšiu vzdialenosť. Ako to bude nastavené z pohľadu dochádzania za tréningami?

„Dohodli sme sa tak, aby obe strany boli spokojné. Keď sa mi nepodarí prísť na tréning, odtrénujem ho individuálne a pošlem to trénerovi,“ vysvetlil náš respondent.

Ako sme už naznačili, Rožňavčania sa chcú vyvarovať minulosezónneho scenára, keď skončili na 12.mieste a do posledného kola bojovali o záchranu, ktorú napokon dosiahli na úkor Veľkého Šariša a Pavloviec nad Uhom (tie matematicky vypadli už skôr). V doterajšom priebehu prestupového obdobia sa im podarilo zrealizovať veľký návrat odchovanca Michala Domika,

ktorý si vlani pripísal aj ligové štarty v drese Košíc. Okrem neho sa do rožňavských farieb vrátili aj ďalší traja tamojší odchovanci – Dávid Džačár a Pavol Gere z Medzeva, ako aj Filip Kovács z Čane. Z Kendíc okrem Sabola prišiel aj Kamil Rečičár. Klubu sa podarilo angažovať aj troch legionárov z Kolumbie, pričom jeden z nich, Lozano, hrával počas jari tretiu ligu za Poprad. Hralo pri Sabolovom príchode rolu aj toto výrazné posilňovanie kádra a formovanie silného mužstva? „To asi skôr nie. Vôbec nesledujem, kto kam prestupuje. Poznám sa s prezidentom klubu, a ten ma zlanáril,“ objasnil nový útočník Rožňavy.

Papieroví favoriti 4.Ligy Východ sú iní, ale po vydarenom prestupovom období nebudú očakávania od rožňavského kádra nízke.

Ako to bude s ambíciami? „Ambície sú určite vysoké, ale budeme to mať náročné. Kendice majú kvalitu a pravdepodobne postúpia vyššie oni. My pôjdeme od zápasu

k zápasu a budeme chcieť ukázať našu kvalitu,“ povedal na margo ambícií Rožňavy Sabol, ktorý už má za sebou aj súťažnú premiéru v drese nového tímu – v 1.kole

Slovnaft Cupu na trávniku Turne nad Bodvou vyhrali zverenci Ladislava Dávida presvedčivo 7:2.

Foto: Futbalnet, FB Sabolových.

Pripravil: Attila Mikloško.