Je 17-násobný majster Slovenska v behu na lyžiach, päť rokov súťažil v národných farbách. Blízko má tiež k futbalu, ktorý hrával za rodnú Kremnicu.

Šport je jeho vášeň, dbá na zdravý životný štýl a kondičnú pripravenosť.

Jeho snom bola práca kondičného trénera vo futbale. Tej sa začal venovať v roku 2018 v MFK Dukla Banská Bystrica.

Dnes je DAVID BRŰNN (33) súčasťou realizačného tímu Francesca Calzonu v slovenskej futbalovej reprezentácii.

Taliansky kouč je známy aktívnym štýlom hry, a tak sú pre neho poznatky od kondičných trénerov nesmierne dôležité.

„Do jeho koncepcie môže naskočiť iba výborne fyzicky pripravený hráč. Aj preto sme s trénerom v neustálom kontakte a kondičná pripravenosť zaváži aj pri jeho rozhodovaní o zostave,“ prezradil v rozhovore Dávid Brünn.

V čom spočíva vaša práca a prečo je v dnešnom modernom športe nesmierne dôležitá?

Keď sa pozrieme na zaťaženie hráčov, koľko je akcelerácií, decelerácií, šprintov a metrov vo vysoko intenzívnom behu, z týchto dát vidíme, že futbal sa za posledné roky extrémne posunul.

Moja práca spočíva v dvoch rovinách. Znížiť riziko zranení a zvýšiť výkon športovcov.

Keďže intenzita futbalu stúpa, zvyšuje sa tak aj riziko zranení. My robíme všetko preto, aby mohli ísť hráči na maximálny výkon a ohrozenie ich zdravia bolo minimálne.

Spolupracujete so známym kondičným trénerom Slovana Bratislava Romanom Švantnerom. Ako ste sa dostali k slovenskej reprezentácii?

Najviac mi pomohlo, že som sa v roku 2018 stal kondičným trénerom MFK Dukla Banská Bystrica a začal naberať skúsenosti ako kondičný tréner vo futbale. Vtedy to bolo v druholigovom klube a dnes je to klub najvyššej súťaže. Počas tohto obdobia ma významne formoval a stále formuje práve Roman Švantner, ktorý mi odovzdával skúsenosti z futbalu na najvyššej úrovni. Bez Romana by som jednoznačne nebol tam, kde práve som a preto mu patrí veľká vďaka.

Neskôr som sa stal koordinátorom kondičnej prípravy mládeže SFZ, a tak som bol ešte viac na očiach futbalovej verejnosti.

Zo slovenského klubu ste prišli medzi hviezdy svetového formátu. Nebol to pre vás šok? Ako si spomínate na začiatky?

Pred hráčmi, ktorých som dovtedy nestretol, som určite mal rešpekt. Spomeniem mená ako Milan Škriniar, Stanislav Lobotka či Dávid Hancko. Sú to ľudia, pred ktorými treba mať automaticky rešpekt. Za to, čo dosiahli.

V minulosti som však mal možnosť spolupracovať s Róbertom Boženíkom a čiastočne s Jurajom Kuckom, takže tú bariéru som prekonal o niečo ľahšie. Potreboval som jeden, dva zrazy, aby som sa oťukal a už to išlo.

Ako komunikujete s trénerom Calzonom? Viete po taliansky?

Zatiaľ nie, ale učím sa. Kolega kondičný tréner Alessandro Bulfoni vie po anglicky, takže nemáme problém.

Navyše, máme tu tlmočníka Pavla Farkaša a k dispozícii je aj Marek Hamšík, takže fungujeme bez problémov.

Prekvapil vás taliansky tréner v niečom? Aký je?