Na basketbalový vrchol sa driapali dvadsať rokov

Natália Hejková a Jozef Smolek s víťaznou trofejou. V pozadí za nimi vidieť asistentku trénerky Jelenu Mozgovú. Vpravo si drží čelo najlepšia hráčka turnaja Alena Kováčová.
Natália Hejková a Jozef Smolek s víťaznou trofejou. V pozadí za nimi vidieť asistentku trénerky Jelenu Mozgovú. Vpravo si drží čelo najlepšia hráčka turnaja Alena Kováčová. (Autor: ARCHÍV ČTK)
Peter Fukatsch|5. apr 2009 o 21:30

Na Slovensku i v Česku je jediné družstvo, ktoré získalo titul klubového majstra Európy dvakrát za sebou. SCP Ružomberok. Po prvý raz triumfovalv Brne 8. apríla 1999. Bez dvoch dní o rok veľké víťazstvo zopakoval na domácej palubovke.

Na Slovensku i v Česku je jediné družstvo, ktoré získalo titul klubového majstra Európy dvakrát za sebou. SCP Ružomberok. Po prvý raz triumfoval v Brne 8. apríla 1999. Bez dvoch dní o rok veľké víťazstvo zopakoval na domácej palubovke.

BRATISLAVA. „Hlásim sa k fanúšikom Ružomberka, ktorí žijú v dobrom presvedčení, že Slovensko potrebuje úspech, lebo sa musí ukázať pred svetom, vojsť do vedomia ľudí. Úspechy, ktoré Ružomberčanky dosiahli, sa nerodia ľahko. Je to súhrn veľkých aktivít, ktoré sú roztrúsené do tisícov drobných úkonov. Bola v tom myšlienka, odhodlanie, ambícia, sen."

V poslednej vete z vyznania majstra Ladislava Chudíka, ktoré poslal do redakcie SME, je pointa úspechu klubu z malého mesta, ktorý dosiahol najväčší klubový úspech v histórii slovenského klubového športu. Mal aprílový dátum roku 2003.

Krásna spomienka

Bol krásnou spomienkou v ťažkej chvíli. Pripamätaním si, lebo v marci 2003 veľký Ružomberok zrušili administratívnym zásahom.

Slovenské šampiónky vyhrali v Brne v deväťdesiatom deviatom 8. apríla, doma o rok šiesteho toho mesiaca. Medzitým je siedmeho. V tomto prípade krásne symbolické.

Ružomberok v brnianskom turnaji štyroch najlepších o európsky titul najskôr zdolal istanbulský Galatasaray 54:47.

V rámci Final Four býva deň pred finále tlačovka s finalistami. Trénerke Hejkovej sme niesli veľkú kyticu. Narodila sa 7. apríla 1954 v Žiline.

Myšlienka

Taliansky tréner Aldo Corno nechápal. Po vysvetlení zablahoželal trochu netaktne: „Zajtra si úlohy vymeníme, vy budete gratulovať mne."

Hejková zareagovala iba gestom. Na Corna sa usmiala trochu zvrchu. Štýlom: a čo si myslíš, že mi naženieš strach!

Predzápasové taktické manévre vyhrala. Ružomberok potom zvíťazil nad favorizovaným Comom nevídaným spôsobom. Najslávnejší vtedajší tím Ružomberok zmietol.

Odhodlanie

Rozhovor s trénerkou Hejkovou je vždy zážitok. Udržiava odstup, ale máte pri tom dojem, že debatujete s kolegom, ba priateľom.

Už po, keď precítila víťazstvo, sa zamyslela nad cestou k triumfu. Dostala otázku, čo by povedala pred sezónou, keby jej niekto povedal, že Ružomberok vyhrá?

„Nekomentovala by som to. Roky sme nosili v sebe túžbu získať európsky titul, krôčik po krôčiku sme sa k nemu približovali. Vnútri by som neoponovala. Tesne pred brnianskym turnajom nás ničili zdravotné problémy. Mali ich Bieliková, Žirková, Janoštinová a Frniaková. Každá hráčka vyhrala euroligu, ale predovšetkým zvíťazila sama nad sebou. Moje basketbalistky už mali v sebe dosť sebavedomia. Do hry vložili odhodlané srdcia."

Ambícia

Ružomberok nebol na európskej scéne nováčikom. Final Four hral už v roku 1993. Skončil štvrtý. Rozpozeral sa, ako to chodí medzi veľkými. V rokoch 1996, 1997 bol dvakrát tretí. Slovenský tím si získal rešpekt.

V basketbalovej eurolige je kľúčové štvrťfinále. Ako napríklad na MS v hokeji. Ružomberok mohol špekulovať, mal dobrú pozíciu. Neurobil to. Sériu, v ktorej možno prepadnúť alebo ísť do boja o titul, hral proti obhajcovi titulu z Bourges. Bol to ťah šachového veľmajstra mysliaceho o krok dopredu. Manažér Jozef Smolek neskôr priznal: „Riskli sme. Ak zdoláme Bourges, vo Final Four nás v semifinále iste čakal ľahší súper."

Odvážny krok vyšiel napriek tomu, že SCP doma prvý zápas prehrali. Vývoj však otočili, postúpili cez najťažšiu prekážku.

Sen

Zrodil sa niekedy v roku 1979. V Ružomberku začali stavať perspektívny tím basketbalistiek. V roku 1987 skončila Natália Hejková v Ružomberku hráčsku kariéru, chystala sa na advokátsku.

Na pražskej Karlovej univerzite vyštudovala právo. Smolek nemal v tom čase trénera. Prehovoril Hejkovú, hoci tá sprvoti o takej možnosti nechcela ani počuť.

Napokon privolila. Sprvoti na rok, potom na ďalší. Až sa stalo - navždy. Manažérovi, hoci netušil, vyšiel najdôležitejší ťah.

„S Natou som si rozumel. Ale ani nedopatrením som nemohol tušiť, že som práve vtedy našiel najlepšieho kouča azda na celom svete," povedal Smolek.

Slávna trénerka je vojvodkyňa v oboch významoch slova. Vojenský stratég, ktorý dokáže prelstiť presilu. Má eleganciu, ale i dar štipľavých ironických odvrknutí. Ako barónka k služobníctvu. „Nemôžem za to, neviem si zahryznúť do jazyka. Často ma to mrzí," hovorila. Jej predkovia z otcovej strany patrili k ruskej šľachte v Odese. Po revolúcii 1917 utiekli pred Červenou armádou do Prahy. Hejková sa volá Natália po jednej z obľúbených ruských tiet.

Šťastie

„Šťastie si ma našlo samo," s obľubou hovorí Hejková, keď jej niekto položí otázku, nad ktorou by musela prázdno mudrovať.

V Brne ju stretlo práve vo finále s Comom. Kováčová dala z prvých 11 bodov Ružomberka osem, ale nachytala aj tri osobné chyby.

Hejková musela postaviť nerozohranú Janoštinovú (vtedy 20­ročnú) na jej prvý vážny euroligový zápas. Náhradníčka zahrala senzačne. Kováčová (20) pokračovala vo výkone, ktorý jej vyniesol titul najlepšej hráčky Final Four.

Na konci hrala pár minút, so skrivenou tvárou od bolesti členka, najmladšia, iba 18­ročná Žirková. Ružomberok bol mladý slovenský tím. Až do roku 2000 mal v kádri zásadne iba dve cudzinky.

V závere sa už Ružomberčanky predháňali v snahe o najkrajší kôš. Od Godályovej a Marenčíkovej boli exhibične „americké."

Vernosť

Vo výpočte hráčok na ihrisku sme úmyselne vynechali Ivetu Bielikovú. Zaslúži si viac ako vetu. V Ružomberku odohrala 20 rokov (1983 - 2003). Kapitánku trénerka Hejková nestriedala. „Nemohla som, pre mňa znamená v každom stretnutí istotu," zdôvodnila.

Ružomberská rodáčka Bieliková zdvíhala ťažkú trofej pre víťazný tím tak, že jej museli pomáhať dve spoluhráčky. Na obradné strihanie sieťky z koša vo výške 305 cm, do ktorého dali Slovenky posledné body, jej musel pomôcť do výšky celý tím. Nechala na ihrisku všetko.

Bieliková patrila desaťročie medzi najlepšie rozohrávačky Európy. V rokoch 1996 a 1997 bola v All Star kontinentu. Ak by aj v Európe dávali ceny ako v USA, nie pre najlepšiu, ale pre najužitočnejšiu hráčku, mala by Bieliková individuálnych trofejí iste viac. Hejková vždy tvrdila: „Je hviezdou Ružomberka i Európy, ibaže sa nevie tak správať."

Koniec

V roku 2000 Ružomberok doma titul obhájil. Po dvojnásobnom predĺžení zdolal vo finále Bourges 67:64. Čas najväčšieho úspechu bol paradoxne začiatkom konca. Odvolanie Smoleka z postu manažéra reprezentácie tesne pred OH 2000 vraj pre hospodárenie „neprehľadným finančným tokom", ktoré nemohla akceptovať ani trénerka Hejková, sa prenieslo aj na Ružomberok.

Mecenáš klubu Milan Fiľo, ktorý sa sympaticky nikdy nevytŕčal v popredí, ešte raz dotáciou družstvo zachránil. V roku 2002. Podnikateľ, hoci v športovej oblasti nevyspytateľný muž, bol skôr kladným hrdinom diania. Napokon však aj on zrejme podľahol rečiam.

Ružomberok transformovali na nový klub bez Smoleka, Hejkovej, Bielikovej. Odvtedy je Ružomberok na Slovensku večne druhý. V Európskom pohári vypadáva v prvých kolách.

Fakty z Brna

Užší káder pre Final Four: Bieliková (kapitánka), Huťková, Frniaková, Polónyiová, Godályová, Marenčíková, Kováčová, Žirková, Janoštinová, Sviščovová.

Vekový priemer: 22, priemerná výška: 181.

Finále: SCP Ružomberok - SFT Como 63:48 (34:23), zostava a body SCP: Godályová a Sviščovová po 14, Marenčíková a Kováčová po 10, Bieliková 8 (Janoštinová 7, Žirková 0).

Čo robia odvtedy

Natália Hejková, trénerka: Po 16 rokoch trénerského pôsobenia v Ružomberku ju donútili odísť do zahraničia. Najprv 3 roky trénovala Šopron. Neskôr Spartak Moskovskú oblasť, s ktorým vyhrala dvakrát euroligu (2007, 2008). Na OH 2008 asistovala ruskému trénerovi pri zisku bronzových medailí. Minimálne v tomto storočí je najúspešnejším európskym trénerom v ženskom basketbale. So Slovenskom sa na olympiádu 2000 nedostala, hoci ju v roku 1999 ako hlavná trénerka vybojovala. Tesne pred odchodom do Sydney ju de facto odvolali. Vedenie Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) muselo vedieť: keď vyhodia manažéra Jozefa Smoleka, odíde aj trénerka.

Jelena Mozgová, asistentka trénerky: Rodáčka z ruskej Penzy sa usadila v Ružomberku, trénuje B­tím súčasného MBK.

Jozef Smolek, manažér: Je nezamestnaný. Spolu s Ivetou Bielikovou vymysleli projekt pohybovej výchovy od materských po základné školy.

Smolek sa dlhé roky súdil. Zažaloval SBA za poškodenie dobrého mena. V júli roku 2000 na tlačovej besede ho vtedajší prezident asociácie Igor Antal osočil, že pred olympiádou 2000 v Sydney (Smolek bol jej manažérom) viedol tím „spôsobom neprehľadných finančných tokov“. Zjednodušene – kradol. Antal to nepotvrdil, ale proti takejto interpretácii neprotestoval. Audit Smolekovi nič nedokázal. Ružomberský manažér súd vyhral. Z rozsudku vyplynula asociácii povinnosť Smolekovi sa ospravedlniť presne takou formou, ako ho osočili. Na tlačovej konferencii pred všetkým médiami, ktoré boli v roku 2000 na tlačovke s Antalom.

SBA dodnes svoju povinnosť určenú súdom nesplnila. Manažér sa pokúšal viackrát zamestnať. Sprvoti manažérsky pracoval v jednej firme, chvíľu bol dokonca generálnym sekretárom SBA. Najmä v druhom prípade začali vtedajšiemu vedeniu asociácie znovu podsúvať „kartu zlodeja“.

Iveta Bieliková: Tiež je nezamestnaná, hoci sa jej reálne črtá, že čoskoro začne viesť basketbalovú akadémiu nesúcu jej meno. Pomáha jej bývalá spoluhráčka Martina Godályová, ktorá je momentálne na druhej materskej dovolenke. Bieliková je tretia, ktorej direktíva SBA znemožnila účasť na OH 2000.

Zuzana Žirková: Najväčší talent slovenského basketbalu sa neskôr v Brne vypracoval na jednu z najlepších európskych hráčok.

Natália Sviščovová: Narodilo sa jej druhé dieťa, žije s rodinou v Kišineve.

Jelena Ivanovová–Žirková (predtým Marenčíková): Tretí raz sa vydala. Žije v Kyjeve, je domácou paňou.

Alena Kováčová: Hrá za Maximu Broker Košice.

Silvia Janoštinová: Hrá vo Francúzsku.

Nachádzate sa tu:
Domov»Halové športy»Basketbal»Na basketbalový vrchol sa driapali dvadsať rokov