Nemal peniaze na kimono a sníval, že uvidí more. Aldo sa stal legendou UFC

BRATISLAVA. Bývalý šampión UFC v perovej divízii José Aldo ukončil aktívnu kariéru v MMA.

Brazílsky bojovník držal titul WEC a UFC v rokoch 2009-2015, následne bol šampiónom UFC aj v rokoch 2016-2017. O titul odvtedy opäť bojoval dvakrát, no už neúspešne.

Informáciu priniesol brazílsky portál Combate. Správu následne potvrdila stránka MMA Fighting, ktorá potvrdila aj to, že Aldo bol uvoľnený spod platného kontraktu s UFC.

Nutne to však neznamená jeho úplný koniec v bojových športoch. V minulosti vyjadril túžbu absolvovať zápas v boxe.

Príbeh chlapca z favely

Rovnako ako väčšina detí pochádzajúcich z chudobných rodín v meste Manaus, aj José Aldo mladší sníval o úspešnej športovej kariére, ktorá by ho vytrhla z biedy.

Ale vzhľadom na ťažkú finančnú situáciu rodiny mal obmedzené možnosti. Josého otec, José Aldo starší, pracoval ako murár. Jeho matka sa zas starala o domácnosť.

„Pochádzam síce zo skromných pomerov, takže to bolo zložité, no mali sme množstvo lásky, vďaka ktorej sme toho mnoho prekonali,“ spomína Aldo na svoje detstvo.

Život, ktorý pre malého Alda už tak nebol jednoduchý, sa po rozchode jeho rodičov stal ešte zložitejším. „Bol som len malý chlapec, nerozumel som, čo sa deje, prečo moja mama odchádza. Ale aj tak ma vždy podporovala, naučila ma veľa dobrých vecí. Aj otec, obaja ma podporovali.“

Aldo zostal bývať so svojím otcom, ktorému pomáhal na stavbách. „S otcom som si bol odmalička veľmi blízky. Vždy mi vravieval, že ak sa chcem stať mužom, musím tvrdo pracovať, takže som musel zostať s ním.

Bol som ešte veľmi malý, no snažil som sa mu pomôcť," povedal Aldo, ktorý si ale uvedomoval, že to nie je život, po ktorom túži.

Sníval o futbale na Maracane

Mladý Aldo si raz chcel obliekať dres Flamenga a hrávať na bájnej Maracane. Vo futbale však chcel vynikať azda každý, a tak sa Aldo musel vzdať svojej prvej športovej lásky.

Stále ale mal šancu na úspech v iných športoch. Futbal vystriedala capoeira. Hoci miloval školu a učenie, jeho každodennou najobľúbenejšou činnosťou bol práve tréning capoeiry.

Rýchlo ukázal talent, ktorý sa v ňom skrýval.

Capoeira však nikdy nemohla zlepšiť jeho život, nikdy mu nemohla zarobiť peniaze. Ba naopak, do tréningov musel investovať aj to málo, čo získal pri práci na stavbách.

Vtedy do jeho života vstúpilo brazílske džiu-džitsu (BJJ). „Aldo musel skončiť s capoeirou, lebo za tréningy platil 10 brazílskych realov,“ hovorí Aldov prvý tréner BJJ, Marcio Pontes.

„To vôbec nebolo veľa, práveže to bolo lacné. On ale nemal ani toľko. Skončil s capoeirou a začal sa venovať BJJ.“

Predstierali, že sú bratia

Pontes založil v Manause klub pre miestne deti. Aldo ale nemal peniaze ani na základné vybavenie, ktoré predstavuje gi (tréningové kimono, pozn. red.).

Andre Luiz, Aldov bratranec, bol prvým Pontesovým študentom. Pontes mu dal zadarmo gi, aby mohli začať trénovať. To bolo týždeň predtým, ako sa tam ukázal Aldo.

Aldo a Luiz sa obávali, že Pontes už nebude chcieť dať Aldovi gi zadarmo, a tak sa rozhodli predstierať, že sú bratia.

„Vedel som, naisto som vedel, že nie sú bratia. No nechal som ich nejaký čas hrať tú hru, pre zábavu,“ smeje sa dnes Pontes. „Dal som im dve staré gi a pustili sme sa do tréningu.“

Zaujala ho aj mäkšia žinenka

Aldo si tréning zamiloval už ako začiatočník. „Chcel som trénovať BJJ namiesto capoeiry aj preto, že žinenka bola omnoho mäkšia,“ vraví Aldo.

„Bolo to lepšie, než trénovať capoeiru na tvrdej žinenke. Začal som čítavať magazíny o džiu-džitsu, čital som o svetových šampiónoch a tiež som sa chcel stať jedným z nich.“

Aldo sa rýchlo učil. Pontes sa už po štyroch mesiacoch tréningu rozhodol prihlásiť ho na prvý turnaj. Aldo porazil troch súperov, no zlatá medaila mu v ten deň nebola súdená.

„Bol to vyrovnaný zápas, skončilo to remízou, no rozhodcovia dali výhru jeho súperovi,“ hovorí Pontes o finálovom dueli. „Bol som nahnevaný, Aldo mal zvíťaziť. Ale aj bez výhry som si uvedomil, že mám mimoriadne talentovaného žiaka.“

Aldo naďalej navštevoval aj školu a rovnako stále otcovi pomáhal na stavbách. Všetko sa ale stávalo ťažším, keďže Pontes Alda a Luiza prihlasoval na každý turnaj, ktorý sa konal v okolí, lebo chcel spopularizovať svoj tím, aby získal viac študentov.

„Vyhrali všetko ako biele a zelené pásy, a začali so mno tráviť viac času,“ hovorí Pontes. „Na turnajoch, v mojom dome. Pomáhal som Aldovi a Andremu tak, ako som mohol. Oblečenie, darčeky, peniaze, snažil som sa ich podporovať najlepšie, ako som vedel. Boli ako moji synovia.“

Sníval, že uvidí slávnu Copacabanu

Aldo si uvedomil, že jeden tréning denne mu nestačí, a tak s Pontesom navštevoval aj gym Nonata Machada, ktorý práve Pontesovi v roku 1992 udelil čierny pás.

„Začal som trénovať, aby som raz mohol ísť do Ria a tam vyhral turnaj,“ vraví Aldo. „To bol môj cieľ. Trénoval som trikrát denne, pretože som vedel, že to by mi mohlo zabezpečiť lepšiu budúcnosť.“

Aldo raz povedal svojej matke, že jedného dňa uvidí oceán. Ona to označila ze pekný sen.

Áno, vtedy to bol iba sen, no Aldo vedel, že z toho sna môže vďaka tvrdej práci urobiť realitu, a tak pokračoval v dobývaní miestnej scény. Blížil sa svetový šampionát v roku 2001.

Vláda sa rozhodla podporiť miestne talenty a zaplatila im cestu do Ria de Janeira. Medzi šťastlivcov sa zaradil aj v tom čase 15-ročný Aldo, ktorý sa vôbec po prvý raz ocitol v lietadle.

Aldo spolu s ostatnými Pontesovými žiakmi dorazili do hotela v Riu. Všetci boli unavení z vyčerpávajúcej cesty, vrátane Alda, avšak ten sa nevedel dočkať momentu, kedy si splní svoj sen. Nachádzali sa len niekoľko stoviek metrov od svetoznámej pláže Copacabana.

„Bol júl a vtedy je v Riu celkom chladno, no on túžil po tom uvidieť naživo pláž,“ spomínal tréner. „Boli sme unavení, no on chcel vidieť oceán, a tak som mu vysvetlil, ako sa tam dostane.“

Aldo si splnil svoj sen. Všetko vyzeralo presne tak, ako si to vysníval.

Preč bol dokonca niekoľko hodín. Keď sa večer vrátil do hotela, vo vrecku si so sebou priniesol zopár mušlí, aby mohol matke dokázať, že skutočne bol na pláži Copacabana.

„Bola hrozná zima a on prišiel celý premočený, ale aj tak sa neprestával usmievať,“ hovorí Pontes. „Splnil si veľký sen. Vedel som, že niekde vo vnútri vie, že tam chce stráviť zbytok svojho života.“

Začiatky v MMA

O dva roky sa Aldo naozaj presťahoval do Ria. Už sa však nevenoval len džiu-džitsu, začal trénovať MMA.

Koučom mu bol v podstate takmer počas celej kariéry v MMA Andre Pederneiras a jeho domovom klub Nova União.

Prvý profesionálny zápas mal v roku 2004. Kariéru naštartoval bilanciou 7:0, potom prišla prvá porážka. Na ďalších desať rokov aj jediná.

Aldo stúpal vo svetovom rebríčku a stal sa súčasťou americkej organizácie WEC, kde vybojoval titul perovej váhy.

Organizáciu neskôr kúpilo UFC a Aldo bol automaticky vyhlásený za šampióna. Hneď v prvom zápase v UFC tak rovno obhajoval titul, bez toho, aby tam predtým zápasil.

Zastavil ho až McGregor

Úžasnú sériu osemnástich víťazstiev zastavil až Conor McGregor. Aldo vtedy šokujúco padol už po trinástich sekundách.

Najrýchlejšie ukončenie v histórii titulových zápasov UFC a porazeným bol práve Aldo, dovtedy dominantný šampión.

Zatiaľ čo pre McGregora bola táto výhra odrazovým mostíkom k ešte väčšej sláve, pre Alda to bola pohroma.

Dúfal v odvetu, ale na tú kvôli viacerým okolnostiam nedošlo. S McGregorom boli rivalmi, no neskôr si vybudovali priateľský vzťah.

Posledný raz na tróne

Aldo sa potom po odchode McGregora z divízie predsa ešte raz stal šampiónom, ale jeho čas na tróne definitívne ukončil Max Holloway.

Brazílčan následne prešiel do nižšej váhovej kategórie, kde sa tiež prebojoval do titulového zápasu. Na ligotavý pás už ale od roku 2017 nedosiahol.

Kariéru ukončil týždeň po 36. narodeninách.

Práve v nedeľu pritom jeho manželka priviedla na svet ich druhé dieťa, Josého Alda III., od roku 2012 je Aldo aj otcom dcéry Joanny.

V minulosti však viackrát vyjadril túžbu boxovať a aj portál MMA Fighting pripomína, že ukončenie zmluvy s UFC mu môže otvoriť cesty do sveta boxu.

Keďže viac nemá platný kontrakt s organizáciou, môže prijať ponuku od iných promotérov.

V MMA končí s oficiálnym skóre 31 víťazstiev a 8 prehier.