Tisíci raz si vypočuje americkú hymnu. Zo zmiešaných americko-kanadských stretnutí, ako v noci na dnes v Montreale, dobre pozná aj kanadskú. Každý zápas NHL je pre hráča sviatkom. Slovenský útočník má na dohľad Petra Bondru a končiť sa nechystá.
BRATISLAVA. Príbeh hokejistu Miroslava Šatana mal raketový štart. Po olympiáde 1994 v Lillehammeri sa na Slovensku rozpútala šataniáda.
Otec Emil musel vtedy devätnásťročného syna strážiť pred rozpálenými tínedžerkami, čo prichádzali až k ich domu v Jacovciach. Z usmievavého benjamína sa dnes v noci stane uznávaný matador NHL. S Tampou odohrá tisíci zápas v NHL.
Túto métu pred ním prekonal iba Peter Bondra, jeho spoluhráč zo zlatého tímu Slovenska na svetovom šampionáte 2002 v Göteborgu.
Šatan bol vždy typ technického útočníka so zmyslom pre kombináciu a intuíciou v zakončení. Povaha, čo si nikdy nikde neurobí nepriateľa.
„Vzácny typ stmeľujúci tím. Vytváral prirodzené spojenie medzi trénermi, u hráčov mal prirodzený rešpekt," zhodujú sa jeho bývalí reprezentační tréneri Július Šupler, Ján Filc či František Hossa.
Koruna najlepšieho strelca olympiády v Lillehammeri mu nevystlala cestu do NHL. Na farme v Cape Bretone ho neminuli skúšky kanadskej odolnosti. Po drsnej zrážke sa s nalomeným krvavým nosom pýtal do hry. Aby si klasicky založený kanadský tréner nemyslel, že má zhýčkaného Európana.
Pred prvou sezónou v Edmontone mu pracovník z mediálneho oddelenia navrhoval, aby si do mena na drese vsunul písmenko „h", bol by Shatan. Aby vraj „sejtn" neodrádzal nábožensky založených fanúšikov. Miro nesúhlasil, ostal Šatanom, i keď bez mäkčeňa. Po trejde do Buffala ho po prvých góloch v Sabres vítali diváci transparentom: Thank you, God, for Satan. (Ďakujeme ti, Bože, za Satana). Synonymum diabla im neprekážalo, bavili sa ním.
V Buffale sa vypracoval na jedného z najefektívnejších zakončovateľov v NHL. Vyše dvadsaťpercentnú úspešnosť streľby mal aj preto, že pálil zväčša z istých pozícií. Mal silný aj blafák, ktorý uznával aj jeho vtedajší spoluhráč brankár Hašek.
Posledný prestup do Pittsburghu si 34ročný rodák z Topoľčian pochvaľoval: „Prvýkrát v NHL si vychutnávam typický nátlakový hokej, aký som zažil naposledy ešte v mladosti v Trenčíne. Škoda, že po dobrom začiatku sme mali krízu. Ale chuť do hokeja nestrácam, tisícka je pekná méta, no ja v NHL plánujem zotrvať ešte zopár sezón."
Deväťstý zápas v NHL zažil zhodou okolností 21. decembra 2007 v Pittsburghu, kde vtedy v drese Islanders vsietil 330. gól v NHL.