Hingisová: V tenise je už menej miesta na šikovnosť

Košická rodáčka MARTINA HINGISOVÁ sa na tenisovú Austráliu vždy teší. Melbourne si obľúbila, trikrát vyhrala Australian Open (1997 - 1999) a dvakrát bola vo finále. Teraz prišla nielen hrať turnaj legiend, ale aj s troma zverenkami z francúzskej akadémie Patricka Mouratogloua, kde od júla trénuje aj Serena Williamsová.

Z Melbournu od nášho spolupracovníka Andreja Bučka

Keď tak dýchate grandslamovú atmosféru a sledujete zápasy, nechcete sa vrátiť na dvorce?

„Nie. Budem mať tridsaťtri, to už nie je pre mňa. Tenis je zábava a teraz si užívam trénovanie mladších.“

Neinšpiruje vás príbeh 42-ročnej Japonky Krummovej-Dateovej?

„Možno niekoho inšpiruje, ale mňa nie. Mám kariéru aj jeden návrat už za sebou. Je to fantastické, čo Japonka predvádza. Dokáže zdolať aj súperky z dvadsiatky. Ale ďakujem, všetko má svoj čas i koniec.“

Ako veľmi vám tenis chýbal?

„Tri roky po prvom odchode veľmi. Cnelo sa mi po živote na tenisových turnajoch, a preto som sa vrátila. Zahrala som si ešte dve sezóny ako bonus a som rada, že som si to mohla vyskúšať. Teraz už nemám také ambície.“

Martina Hingisová s minuloročnou víťazkou Australian Open, Bieloruskou Viktoriou Azarenkovou.
FOTO: ARCHÍVNE SITA/AP

A aké máte ako trénerka?

„Nie som typická trénerka jednej hráčky na plný úväzok. Mám zmluvu s akadémiou Mouratoglou, ale necestujem všade celý rok, iba na niektoré veľké turnaje. Navyše, mám na starosti až tri zverenky, nie jednu, a som rada, že napredujeme. Vlani tu boli ako juniorky, teraz sa už dostali do hlavnej súťaže a dve z nich dokonca vyhrali prvé grandslamové dvojhry a postúpili do 2. kola – Ruska Gavrilovová a Kazaška Putincevová. Tá sa vlani pred koncom sezóny dvakrát dostala do finále silných turnajov ITF – v Dubaji a Nantes. Myslím si, že práve tieto dve by sa mohli prebiť do svetovej desiatky.“ ((piano))

Takže by ste nedbali raz sedieť vo wimbledonskej lóži a sledovať vlastnú hráčku vo finále.

„To je môj veľký sen. Jasné, že by som nedbala.“

Ste legenda a autorita. Ste aj prísna? Poslúchajú vás?

„Ako kedy. Za ten rok vidím pokrok. U mňa to bolo iné. Mojím trénerom bola mama. Tým to bolo dané a jednoduchšie, poslúchať sa muselo, ale zároveň aj ťažké, lebo sme strávili 24 hodín spolu.“

Dá sa porovnať dnešná morálka junioriek s vašimi časmi?

„Iné časy, iné podmienky. Kedysi neboli mobilné telefóny, ipody, tablety, všetko sa sústredilo na tenis, nejestvovalo rozptyľovanie. Na druhej strane technika pomáha aj trénerom – dajú sa hľadať informácie na internete, grafy, videozáznamy. Pozerala som sa nedávno na youtube na svoje finále 2002 v Melbourne s Capriatiovou. Viedla som v zápase 6:4 a 4:0, no prehrala. Nechcelo sa mi veriť, ako dobre som hrala, viedla a nezískala titul. Bolo vyše 40 stupňov v tieni a škoda, že až po našej horúčave zaviedli pravidlo o zatvorení strechy.“

Hingisová v časoch, keď sa zápasy vyhrávali v prvom rade vďaka skvelej technike úderov, až potom sile.
FOTO: ARCHÍVNE TASR/AP

Daniela Hantuchová spomínala, že sa jej cnie za technickou hrou, za zápasmi a tréningmi s vami, lebo dnešný tenis je nekompromisný, silový, a niet priestoru na vtipné výmeny.

„Sčasti má pravdu, ale aj dnes sa ešte dá nájsť okienko, priestor a šanca na uplatnenie šikovnosti. Pravda, sú to skôr výnimky a najmä na antuke ako vlani, keď pomenšia Talianka Erraniová prešla až do finále Roland Garros.“

Košičanka Jana Čepelová, ktorá skončila v 2. kole, vždy pripomína, že jej vzorom je Hingisová a chcela by dosiahnuť také úspechy ako vy. Je to pre vás dôležité? Vážite si to?

„Je skvelé, že mám obdivovateľky po celom svete. Je to dobrý pocit, keď človek vidí, že niečo zanechal, že niečo po ňom ostalo, chvalabohu.“