Kravaty pre moderátorov aj viac dámskych toaliet. Liga majstrov spôsobila revolúciu

Prvý ročník Ligy majstrov, zápas Glasgow Rangers - Olympique Marseille, november 1992.

Kravaty pre moderátorov aj viac dámskych toaliet. Liga majstrov spôsobila revolúciu

Prvý ročník Ligy majstrov, zápas Glasgow Rangers - Olympique Marseille, november 1992. (Autor: REUTERS)
Prvý ročník Ligy majstrov, zápas Glasgow Rangers - Olympique Marseille, november 1992.
Prvý ročník Ligy majstrov, zápas Glasgow Rangers - Olympique Marseille, november 1992. (Autor: REUTERS)
Boris Vanya|12. sep 2024 o 11:30

Kto stál za jej vznikom a prečo je taká úspešná?

BRATISLAVA. Točia sa v nej miliardy eur. Pre niektorých je požehnaním (ak sú jej súčasťou), pre iných prekliatím (ak v nej chýbajú). Futbalová Liga majstrov je scéne už vyše tri desaťročia.

Za ten čas si v nej zahrali aj tri slovenské kluby - 1. FC Košice, Artmedia Petržalka a MŠK Žilina. O niekoľko dní pribudne ďalší. Atmosféru najprestížnejšej klubovej súťaže ochutná aj Slovan Bratislava.

Kto stál za jej vznikom, ako vyzerali jej začiatky a prečo je taká úspešná? Toto je príbeh Ligy majstrov, súťaže najlepších z najlepších.

Dominoval domáci futbal

V 80. rokoch minulého storočia mala Európska futbalová únia (UEFA) ďaleko od komerčného monštra, aké poznáme dnes.

V texte sa dozviete aj toto:

  • Čo prinútilo UEFA zmeniť Pohár európskych majstrov na novú súťaž?
  • Ako vznikla legendárna hymna alebo logo Ligy majstrov?
  • Ako stúpali príjmy za predaj vysielacích práv?

Bola to malá organizácia s dvadsiatimi zamestnancami a sídlom vo švajčiarskom Berne. Každé štyri roky organizovala kontinentálny šampionát s ôsmimi účastníkmi a každý rok tri klubové súťaže, ktoré sa hrali vyraďovacím spôsobom.

O titul najlepšieho klubu starého kontinentu súperili tímy v Pohári európskych majstrov, víťazi domácej pohárovej súťaže sa stretli v Pohári víťazov pohárov a európska súťaž číslo tri sa volala Pohár UEFA. Dominantnou značkou v Európe bol však domáci ligový futbal.

Na triumf v Pohári európskych majstrov (PEM) stačilo prejsť cez štyri kolá (hralo sa systémom doma-vonku) a zvíťaziť vo finále.

Pri žrebovaní neboli nasadené a nenasadené tímy, takže dochádzalo aj k bizarným situáciám, ako v roku 1987, keď už v prvom kole Real Madrid vyradil Neapol s Diegom Maradonom. Taliansky televízny magnát Silvio Berlusconi vtedy označil PEM za ekonomický nezmysel.

Superliga? Nie! Ale...

Berlusconi bol majiteľ futbalového klubu AC Miláno a obával sa, že v budúcnosti sa podobný scenár zopakuje.

Koncom 80. rokov preto prišiel s nápadom vytvoriť dlhodobú nadnárodnú súťaž, európsku superligu. Jej model navrhol pre Berlusconiho anglický reklamný manažér Alex Fynn.

„Lichotilo mi to a prišiel som s plánom, o ktorom som si myslel, že sa mu bude páčiť. Osemnásť klubov vybraných na základe zásluh, histórie a fanúšikovskej základne. Tri tímy z Anglicka, Nemecka, Talianska a Španielska, dva z Francúzska a Holandska a po jednom z Portugalska a Škótska,“ vysvetľoval Fynn pre portál The Athletic.

Bol tu však ešte jeden dôležitý faktor.

„Futbal bol v tom čase v kríze. Mnohé štadióny boli v zlom stave a obrovský problém predstavovalo násilie. V tejto situácii sa objavil nový hráč: súkromná televízia, ktorá od začiatku napriek všetkým problémom veľmi túžila po futbale.

Keď si to kluby uvedomili, začali byť nespokojné s tým, ako UEFA predáva Pohár európskych majstrov. V konečnom dôsledku ho vôbec nepredávala. Každý klub obchodoval s vysielacími právami, ako chcel, čo spôsobovalo chaos,“ opisoval uznávaný futbalový novinár Christoph Biermann v knihe Pravdivá história moderného futbalu.

Silvio Berlusconi (prezident AC Miláno) a Bernard Tapie (šéf Olympique Marseille) pred finále Ligy majstrov 1993.
Silvio Berlusconi (prezident AC Miláno) a Bernard Tapie (šéf Olympique Marseille) pred finále Ligy majstrov 1993. (Autor: REUTERS)

Kluby odvádzali z príjmov za vysielacie práva desať percent do kasy UEFA, ale cenu často zámerne bagatelizovali.

„Všetci nás zavádzali a naše finančné oddelenie bolo preťažené snahou zistiť realitu,“ spomínal pre The Athletic bývalý sekretár UEFA Gerhard Aigner.

Poďme spraviť revolúciu

Berlusconiho iniciatívu UEFA odmietla, ale čelila čoraz silnejšiemu tlaku popredných klubov.

V roku 1990 sa stal šéfom UEFA Švéd Lennart Johansson, ktorý mal väčší zmysel pre komerciu než jeho predchodca Jacques Georges. V októbri 1991 schválil mimoriadny kongres UEFA zmenu Pohára európskych majstrov na Ligu majstrov.

Už v sezóne 1991/92 sa UEFA podujala na experiment. Štvrťfinále nahradila dvoma skupinami so štyrmi tímami (do jednej sa prebojovala aj Sparta Praha ako majster Československa), ktoré im zaručovali šesť zápasov.

Víťazi skupín sa stretli vo finále, v ktorom FC Barcelona zdolal vo Wembley Sampdoriu Janov 1:0. Bola to rozlúčka s Pohárom európskych majstrov, ktorý nahradila budúca súťaž gigantov.

Keďže v UEFA nemali technické ani marketingové znalosti na takýto druh biznisu, vypísali verejnú súťaž, ktorú vyhrala nezávislá spoločnosť s názvom Television, Event and Media Marketing AG. TEAM sa postaral o futbalovú revolúciu.

Lepšie jedlo, aj parkovanie

Od UEFA dostali ľudia z marketingovej agentúry obrovské kompetencie.

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Liga majstrov»Kravaty pre moderátorov aj viac dámskych toaliet. Liga majstrov spôsobila revolúciu