Laureátom ocenení Roma Spirit za rok 2025 v kategórii osobnosť sa stal bývalý futbalista a súčasný tréner Eugen Bari. Jeho otec chcel, aby z neho vyrástol hudobník, ale bavila ho jedine lopta.
Už v detstve povedal bratrancovi, že raz ho uvidí hrať v televízii. Ten sa mu smial, no Bari sa o niekoľko rokov neskôr naozaj predstavil v najvyššej súťaži.
Teraz fandí svojmu synovi Kristiánovi, ktorý ho onedlho môže predbehnúť v počte štartov v prvej lige.
Ten malý so sedmičkou
„Môj otec spravil všetko pre to, aby som sa venoval hudbe. Kúpil mi gitaru aj husle, ale darmo. Stále by som hral len futbal,“ začal svoje rozprávanie Eugen Bari.
V obci Belina pri Fiľakove nebolo futbalové ihrisko, deti si kopali na lúke.
Malý Jenci od piatej triedy začal chodiť do školy do Fiľakova. Jeho futbalový talent si všimol telocvikár Dušan Graňo. Ten mu odporučil, aby išiel hrať za žiakov Fiľakova.
„Trénerom žiackeho tímu bol zase pán učiteľ Gyetvai, ktorý ma učil matematiku. Mal som dvanásť rokov, vtedy som prvý raz videl veľké futbalové ihrisko,“ spomínal Bari.
Hral s číslom sedem, diváci si ho hneď obľúbili. Pamätá si jeden zápas, v ktorom jeho družstvo zahrávalo až tri pokutové kopy, ale prvé dva neboli premenené. Keď rozhodca zapískal tretiu penaltu, diváci kričali: „Nech to kope ten malý so sedmičkou!“
„Postavil som sa k lopte, pozeral som sa na tú veľkú bránku, v ktorej stál malý chlapec a rozmýšľal som, ako to, do šľaka, že moji spoluhráči tie predchádzajúce jedenástky nedali? Umiestnil som loptu k žrdi a bez problémov som dal gól,“ opisoval jeden zo svojich prvých presných zásahov rómsky futbalista.
Debut v áčku proti Trnave
Aj spočiatku odmietavý otec čoskoro pochopil, že jeho syn je naozaj talentovaný. Videl, že fanúšikovia ho majú radi, darí sa mu a je šťastný. Odvtedy svojho syna podporoval vo všetkom až do svojej smrti.
Vybral sa vlakom do Budapešti, aby mu kúpil ozajstné kožené kopačky. Modré adidasky si malý Jenci strážil ako oko v hlave. Každý deň ich čistil a krémoval.
Mal 17 rokov, keď sa predstavil medzi mužmi. Fiľakovo hralo prípravný zápas s Trnavou a Bari nastúpil v polovici druhého polčasu.
„Divákom sa moja hra páčila. Vtedajší tréner Bodnár ma nemal veľmi v obľube, ale diváci naňho tlačili, aby som hral,“ uviedol Bari.
Fiľakovo vtedy hralo druhú slovenskú národnú ligu a v áčku sa dokázalo presadiť len málo odchovancov. Domáci fanúšikovia si práve preto veľmi vážili, že tam majú aj miestneho chlapca, ktorý navyše upútal rýchlosťou aj technikou.
Vo Fiľakove nebolo nič výnimočné, že v žiackej a v dorasteneckej kategórii hrali futbal aj Rómovia. U mužov však bol Bari sám.
Kým ostatní tínedžri sa zabávali, chodili po krčmách a diskotékach, on sa sústredil len na futbal.
„Mal som v sebe vytrvalosť a ctižiadostivosť. Keď som mal jedenásť rokov, povedal som si, že budem futbalista. Aj som povedal bratrancovi, že raz ma uvidí v televízii. Vtedy sa mi smial, teraz už musí uznať, že som mal pravdu,“ usmieval sa Bari.
Dva góly a zlomený členok
Keď mal ísť na vojnu, funkcionári Fiľakova ho ubezpečovali, že zariadili, aby išiel do Banskej Bystrice, teda nebude ďaleko od domova.
Napriek tomu sa ocitol v Karlových Varoch. „Vtedy som bol sklamaný, ale nakoniec som bol za to rád. Hral som druhú českú najvyššiu súťaž spolu s takými hráčmi ako Martin Procházka či Igor Bališ,“ vravel Bari.
Fanúšikovia si ho rýchlo obľúbili aj v Česku. Volali ho Evžen. „Hral som na pravom krídle a diváci už na začiatku zápasu kričali na ľavého obrancu súpera: Kup si, vole, pioníra, jinak ho nechytíš!“
Po návrate z vojny oňho prejavila záujem Dunajská Streda. Strávil tam na skúške týždeň spolu s pätnástimi ďalšími hráčmi. Nakoniec mu oznámili, že neuspel.
Vrátil sa domov. V zime v roku 1993 išli Fiľakovčania na prípravný zápas do Prievidze, ktorá vtedy hrala prvú ligu. Treťoligista prekvapujúco vyhral 2:1, oba góly dal Bari, ale po nešťastnej kolízii s brankárom skončil v nemocnici v Bojniciach so zlomeným členkom.
„Život vtedy nebol jednoduchý. Bol som čerstvo ženatý, môj syn ešte nemal rok. Nemal som prácu, ani peniaze,“ skonštatoval.
Dvadsaťtisíc korún na ruku
Vtom mu zavolal švagor, vtedajší prezident klubu, či by sa nejako nevedel dostaviť na štadión. S dvoma barlami pomaly doskackal na štadión, kde ho čakali funkcionári z Prievidze.
Chceli, aby Bari pokračoval v Prievidzi.
„Takto?“ spýtal sa Bari a ukázal na nohu v sadre.
Prievidžania v tom nevideli problém. Futbalistovi sľúbili, že mu zabezpečia najlepšiu lekársku starostlivosť.
„Ponúkli mi taký plat, že som si myslel, že som sa ocitol v rozprávke. Osemtisíc korún a za každý vyhratý zápas ďalších osemtisíc. Vtedy ľudia zarábali 1500-2000 korún,“ prezradil Bari.
Funkcionárom však povedal, že žije u svojej mamy, má manželku a malého syna a nemôže ich nechať doma bez peňazí.
„Jeden z tých chlapov, myslím si, že sa volal Argyusi, si siahol do vrecka a vytiahol dvadsaťtisíc korún, či to bude stačiť do prvej výplaty. Vtedy to boli obrovské peniaze,“ vravel Bari, ktorý samozrejme s ponukou Prievidze súhlasil.
Na druhý deň poňho prišlo auto a začala sa jeho prvoligová kariéra.
Ty si tá čierna perla z Fiľakova?
„Keď som musel o barlách vo svojich jednoduchých modrých teplákoch vojsť do šatne medzi profesionálov, srdce mi búšilo. Videl som aj na tvárach spoluhráčov, že nevedia, čo si o tom majú myslieť. V tej dobe v lige ešte neboli legionári tmavej pleti…,“ poznamenal Bari.
Trénerom Prievidze bol Ján Zachar, tvrdý a priamy chlap. S každým si podal ruky a keď došiel k Barimu, spýtal sa: „Ty si tá čierna perla z Fiľakova?“
Svoj prvý zápas za Prievidzu odohral proti Trnave. Keď nastúpil, Spartak vyhrával 1:0, ale Bari vnikol do šestnástky, kde ho faulovali a vybojoval pre Prievidzu pokutový kop, z ktorého domáci vyrovnali.
Ľudia jeho snahu ocenili, volali ho prievidzský Pelé. Po zranení nastupoval najčastejšie v priebehu druhého polčasu a tak po prestávke fanúšikovia už kričali na trénera: „Daj tam Pelého!“
Z Pelého sa stal Romário
V Prievidzi však napokon Bari strávil iba jarnú časť sezóny 1993/1994. V lete ho oslovili z Dunajskej Stredy.
Trénerom DAC bol Jozef Valovič. „Je to tréner, ktorému vďačím za najviac vo svojej kariére,“ vyzdvihol bývalý futbalista.
Na Žitnom ostrove mal Bari znovu absolvovať skúšku, ale to sa mu nepozdávalo. Otvorene povedal trénerovi, že nechce, aby ho skúšali. Buď mu dajú zmluvu, alebo sa vráti do Prievidze, kde by boli radi, ak by ostal.
Napokon tú zmluvu od DAC dostal.
„Najviac som vďačný Prievidžanom, lebo oni ma zobrali do prvej ligy. Ale najkrajšie obdobie kariéry som zažil asi v Dunajskej Strede,“ vraví s odstupom.
Mal maximálnu dôveru trénera Valoviča, ktorý mu pomáhal futbalovo aj ľudsky.
V lete 1994 ohúrila svet brazílska reprezentácia na čele s útočným duom Romário a Bebeto.
Dunajskostredskí fanúšikovia vymysleli Barimu prezývku „Romário zo Žitného ostrova“.
„Aj ja som hral s jedenástkou ako Romário, mali sme podobnú postavu aj farbu pleti,“ poznamenal Bari so smiechom.
Nechce, aby syn spravil tú istú chybu
Pod tribúnou bolo šesť garsóniek, kde boli ubytovaní hráči. Okrem Bariho aj Ján Blahušiak, Vladimír Siago, Igor Súkenník, Milan Rimanovský a Jozef Ürge.
„Hrali sme Interpohár, dal som gól švédskemu tímu Trelleborg. Pamätný je aj finálový zápas Slovenského pohára, kde sme viedli mojím gólom, ale Inter vyrovnal tesne pred koncom a prehrali sme na jedenástky,“ zaspomínal si na obdobie v žlto-modrom drese.
Strávil tam dve sezóny a v oboch bol najlepším strelcom mužstva. Pracoval aj pod vedením trénera Juraja Szikoru, no keď ho v priebehu jarnej časti sezóny 1995/96 vyhodili, na lavičku zasadol Jozef Adamec.
„Už hneď po našom prvom stretnutí som mal pocit, že ma veľmi nemusí, pre moju národnosť,“ vravel Bari.
O Adamcovi sa tradovalo, že nemá rád Maďarov ani Rómov. Bari to teda mal dvojnásobne ťažké.
DAC hral v prvom zápase pod vedením nového trénera v Prievidzi. Bari však v základnej zostave nefiguroval. Prievidžania, ktorí ho stále mali veľmi radi, sa len čudovali.
„Jenci, celá príprava bola o tom, ako ťa budeme strážiť,“ vraveli mu domáci.
„Sadnite si sem ku mne na striedačku,“ skryl svoju trpkosť za vtip Bari.
Keďže necítil trénerovu dôveru, rozhodol odísť zo Žitného ostrova. Spätne to vyhodnocuje ako zlý krok.
