Má to v krvi. Držiteľka Zlatej lopty bojuje za práva žien a pomáha utečenkám

BRATISLAVA. „Všetci snívajú o tom, aby hrali na Camp Nou. Bola som tam, keď som mala štrnásť a spomínam si, že bolo obrovské. Pozrieš sa hore na 90 000 ľudí a zatočí sa ti hlava. Ale keď hovorím, že všetci snívajú o tom, že raz tam budú hrať, hovorím o chlapcoch. Myslíte si, že dievčatá si na to pomysleli? Pffffff. Bez šance.“

Takto opísala svoje futbalové začiatky Aitana Bonmatí v texte pre The Players Tribune.

Dvadsaťpäťročná rodáčka z Katalánska si v pondelok večer prevzala Zlatú loptu pre najlepšiu futbalistku sveta.

Jej triumf bol podľa The Athletic taký predvídateľný, ako nástupníctvo v akejkoľvek dedičnej monarchii.

Bližšie k bránke

Trón najlepšej futbalistky bol prázdny po zranení kolena Alexie Putellasovej, ktorá je spoluhráčkou terajšej víťazky v Barcelone i v španielskej reprezentácii.

Aitana Bonmatí postupne získala všetky trofeje a individuálne ocenenia v tomto roku. Vyhrala majstrovstvá sveta, španielsku Ligu F, ženskú Ligu Majstrov, stala sa najlepšou hráčkou roka podľa UEFA, najlepšou hráčkou sezóny v Lige majstrov a dostala aj Zlatú loptu na majstrovstvách sveta.

Nikto nespochybňoval, že aj najprestížnejšie ocenenie bude zdobiť práve jej vitrínu.

„Neviem, či je to môj rok, alebo nie, ale je to rok, keď som mala najkompletnejšiu sezónu,“ povedala španielska reprezentantka v rozhovore pre The Athletic pred finále augustových majstrovstiev sveta.

Mala obrovský podiel na tom, že jej tím mal šancu bojovať o trofej, v osemfinále proti Švajčiarsku zaznamenala dva góly a dve asistencie.

Bonmatí hrá v strede poľa a počas neprítomnosti hviezdnej Putellasovej sčasti prebrala jej úlohy v Barcelone i v španielskom národnom tíme. Posunula sa bližšie k pokutovému územiu a tak vytvára šance spoluhráčkam, strieľa na bránku, ale nevyhýba sa ani defenzívnym úlohám.

„Mám schopnosti vytvoriť niečo blízko pokutového územia, dať prihrávku, skórovať, organizovať hru družstva. Ak je to potrebné, budem aj brániť a hrať v systéme, ale myslím si, že najviac využívam svoj potenciál bližšie k súperovej bránke,“ opísala svoje futbalové prednosti Bonmatí.

Neúprosný maximalizmus

V škole hrávala najprv basketbal, ale potom si vyskúšala futbal s chlapcami a rozhodla sa, že je to jeho šport.

Nenechala sa rozhodiť, keď sa jej posmievali pre nižšiu postavu. Vedela sa postaviť za seba.

„Raz, keď mala sedem rokov, prišla domov veľmi nahnevaná. Povedala, že jej jeden spolužiak počas hry zobral loptu a zmenil pravidlá za pochodu. Ona sa s ním hádala, lebo tomu nerozumela a bola naštvaná,“ spomínal na jednu charakteristickú historku jej otec Vicent Conca.

„Ak boli na mňa zlí, ja som bola ešte tvrdšia. Ak ma nejaký chlapec udrel, ja som ho tiež udrela,“ vysvetľovala.