Cibulková: Naučila som sa viac útočiť

plexná hráčka. DOMINIKA CIBULKOVÁ.

Štvrťfinále vo Wimbledone, hneď na to semifinále v Stanforde. Dá sa povedať, že sa blížite k životnej forme?

„Nechcem mať veľké vyhlásenia o životnej forme, ale môžem povedať, že to, na čom pracujeme s trénerom, sa dostáva do rutiny. Oveľa viac si verím a do zápasov nastupujem sebavedomá.“

V Stanforde ste nenastúpili na semifinále proti Bartoliovej pre zranenie brušného svalstva. Čo sa stalo?

„Mám natiahnutý brušný sval. Podobné zranenie som už mala, ale na inom mieste. Magnetická rezonancia odhalila natiahnutie. Bolo mi to ľúto, lebo mám formu, ale nechceli sme riskovať, aby sa z toho nestalo niečo väčšie. Stalo sa mi to vo štvrťfinále proti Erakovičovej, aj keď cítila som to už predtým.“

Ako tomu predísť, aby sa vám podobné zranenia neobnovovali?

„Je to také zvláštne, lebo robíme s tímom všetko, aby sa to neopakovalo. Zisťujem však, že pre mňa je dôležité, aby bol so mnou na turnajoch aj fyzioterapeut. Na Wimbledone so mnou bol a bola som v poriadku. Som typ športovca, ktorý potrebuje po náročnom programe aj dostatočnú regeneráciu.“

Aký máte najbližší program?

„Práve teraz som už v San Diegu, kde som nasadená a mala by som hrať až v stredu. Ešte som sa neodhlásila, lebo čakáme, ako sa všetko vyvinie. V utorok by mal doletieť môj fyzioterapeut Zdenko Ďuriš. Keď príde, tak už budem pokojná. Po San Diegu by som rada hrala pred US Open v Toronte a Cincinnati a rozhodneme sa, či pôjdeme aj na menší turnaj do Dallasu.“

Predchádzajúce roky nebol Wimbledon pre vás obľúbeným turnajom, čo sa po terajšom úspechu zmenilo. Budúci rok sa hrá po Wimbledone na tých istých kurtoch olympijský turnaj. Aký máte na to názor?

„Ak by ste mi to povedali pred dvoma rokmi, tak by som zareagovala: 'Ach jaj, to nemohli vybrať horší povrch.' Teraz to hodnotím úplne inak. Trávnatá sezóna začína byť pre môj útočný štýl veľmi zaujímavá a na olympiádu sa veľmi teším.“

Čo hovoríte na wimbledonský triumf Petry Kvitovej?

„Peťa je skvelá baba. Niekde som o nej čítala, že je to taká anticelebrita, čo presne vystihli. Titul si určite zaslúžila. Videla som finále proti Šarapovovej, kde hrala neskutočne. Hrala na pokraji rizika a titul je v správnych rukách.“

Čo je dnes podľa vás v súčasnosti špecifické pre ženský špičkový tenis?

„Každá hráčka má dobrú kondíciu a vie hrať oba údery, ale do popredia idú tie, ktoré vedia najlepšie využiť svoje prednosti. Výborná tenistka dnes musí byť komplexnou hráčkou. Vidieť to aj na výsledkoch, keď päťdesiatka môže zdolať jednotku. V Stanforde nikto nečakal, že Erakovičová (100. vo WTA) zdolá svetovú štvorku Azarenkovú.“

Jedno z najväčších víťazstiev v doterajšej kariére Cibulkovej prišlo na Wimbledone, kde zdolala svetovú jednotku Caroline Wozniacku

Máte momentálne tenistku, ktorej hru obdivujete?

„Ja v zápase s Caroline Wozniackou na Wimbledone, ale nie, žartujem (smiech). Napadlo mi to preto, lebo sme práve analyzovali moje zápasy v Londýne, s ktorými som spokojná. V Stanforde som videla veľmi veľa zápasov súperiek a neprekonateľná u mňa stále ostáva Serena Williamsová. Sledovala som ju v zápase proti Šarapovovej, kde jej nedala žiadnu šancu. Serena vo forme je stále dominantnou a jedinečnou tenistkou. Je absolútny fenomén.“

V čom je iná Dominika Cibulková z pred dvoch rokov, keď sa nečakane dostala do semifinále Roland Garros ako Dominika Cibulková teraz?

„Dospela som najmä po psychickej stránke. Keď som sa dostala pred tými dvoma rokmi do semifinále v Paríži, tak som si hovorila, aké to je super, že som sa dostala rýchlo takto hore a ako už nemusím trénovať. Myslela som si, že sa to so mnou bude ťahať, ale realita je úplne iná. Po Wimbledone som absolvovala veľmi náročnú prípravu a aj som hovorila trénerovi, že teraz mi to už vôbec nenapadne, že sa môžem uspokojiť.“

V aktuálnom rebríčku ste šestnásta, bolo ťažšie sa prebojovať teraz znovu hore, ako keď ste sa pred dvoma rokmi dostali na dvanáste miesto?

„Nechcem to zľahčovať, ale vtedy mi to akokeby padlo z neba. Nevedela som si to vážiť, ako teraz, keď som už zažila aj prepad v rebríčku a ťažký návrat naspäť. Už viem, že to nie je len tak a hodnotím to ako ťažšiu vec ako predtým.“

Najväčším úspechom Dominiky Cibulkovej je postup do semifinále Roland Garros v roku 2009, odvtedy si zahrala minulý rok štvrťfinále na US Open a medzi osmičkou najlepších bola tento rok aj na Wimbledone.

Cítite aj od súperiek, že vás berú už inak?

„Vidieť to na maličkostiach. Pred pár dňami som trénovala s Japonkou Kimiko Dateovou-Krummovou a povedali mi – aj ona, aj jej tréner, že mám skvelý forhend, možno aj najlepší na WTA. Alebo sme robili rozhovor pre americkú televíziu, kde ma spovedala Mary Joe Fernandezová a tiež hovorila, že Dominikin forhend by ma asi zabil. Sú to také veci, ktoré potešia, lebo viem, že od súperiek a osobností si musím rešpekt zaslúžiť.“

Je stále niečo, v čom by ste sa rada zlepšili?

„Je toho stále veľa, či už forhend, alebo bekhend, ale na druhej strane nemám pri úderoch slabšiu stránku. Napríklad v posledných zápasoch mi išiel výborne aj servis, keď som mala rýchlosť v priemere 185 kilometrov a dala som aj pár es. Určite by som rada popracovala na kratších úderoch a volejoch.“

Dokáže sa profesionálny tenista v dvadsiatich dvoch rokoch ešte naučiť nové veci?

„Človeku už v 22 nezmeníte úder, každý má na niečo talent. Trénerovi Krajanovi sa však podarilo zmeniť môj štýl. Predtým som hrávala viac obranný tenis, veľa som vybehala a čakala som na chybu súperky. Teraz sa snažím ísť si po víťazný úder a diktovať tempo výmen, čo je veľká zmena. Preto si myslím, že úderovo sa už hráč zmeniť nedá, ale dá sa zmeniť jeho štýl.“

Myslíte si, že sa s týmto štýlom dá vyhrať veľký turnaj? Netreba niekedy zvoľniť a nechať hrať súperku?

„Dá sa, som o tom presvedčená. Môj problém nebol, že by som súperku nevedela prehrať, ale to, aby som to psychicky dokázala uniesť v rozhodujúcich chvíľach. Som s touto hrou viac zžitá. Som hráčka, ktorá nevie hrať na istotu, lebo keď spomalím hru, strácam svoje výhody, preto potrebujem hrať útočne.“

Ako hodnotíte spoluprácu s trénerom Krajanom, ktorý vás vedie viac ako rok?

„Teraz nám to klape najlepšie. Zo začiatku to nebolo ľahké, trvalo nám, kým sme si na seba zvykli. Pochopili sme sa, nechcem to zakríknuť, ale momentálne to je výborné.“

Na tréningu viac chváli alebo karhá?

„On vie to aj to. Tréningy sú s ním veľmi ťažké. Sám hrával tenis, vie pochopiť veci na kurte.“

V mladších rokoch ste si po ťažkých prehrách aj poplakali, teraz ste už podľa vlastných slov dospeli, zmenili sa aj vaše reakcie po prehrách?

„Práveže som často hodila zlý zápas za hlavu, že ide sa ďalej, čo trénera niekedy hnevalo. Keď som prehrala zápas, ktorý som mohla v pohode vyhrať, chcel, aby ma to hnevalo viac. Teraz sa viac o tom rozprávame a málokedy sa mi stáva, že by padla slzička. Možno trochu po hladkej prehre so Šarapovovou na Wimbledone, ale to skôr súviselo s emočným vypätím, ktoré som mala za posledné týždne.“⋌Tomáš Prokop © SME