V príprave druholigistov Slavoja Trebišov sa ukázali viacerí kandidáti - aj takí, ktorí sú viac skúsení. Medzi nimi figuroval aj Michal Vilkovský, ktorý prišiel na skusy zo Spišského Podhradia. V uplynulých dňoch sa malo definitívne rozhodnúť, aký bude ďalší osud tohto útočníka. Na túto tému sme sa s ním zhovárali.

Ako teda dopadlo vaše koketovanie so Slavojom?

„Zostávam na polročné hosťovanie.“

Aj ste boli trošku nervózny z toho, či zostanete alebo sa vrátite na Spiš?

„Vnímal som to tak, že nemám čo stratiť a môžem iba získať. Samozrejme, snažil som sa od prvého dňa, aby to dopadlo pre mňa dobre. Som rád, že to vyšlo.“

Ako prijali vašu dohodu v Spišskom Podhradí?

„Pravdaže, nejako extra nadšení neboli z toho, lenže momentálne je v nižších súťažiach situácia neistá a nevedno, kedy odštartujú zápolenia. Určite si funkcionári uvedomili, že brániť mi v tom, aby som išiel do vyššej súťaže a namiesto toho čakal na to, kým sa rozbehne tretia liga, by bolo dosť nelogické.“

Kedy sa vám ozval Trebišov s touto možnosťou?

„Tréner Desiatnik mi volal ešte koncom minulého roka, či by som mal záujem a zisťoval tiež to, či by môj klub bol ochotný o takejto alternatíve uvažovať.“

V priebehu roka ste učinili tretiu zmenu dresu...

„Vlani pred jarnou časťou som z Lipian zamieril do Šarišských Michalian, lenže neodohral som ani jeden súťažný zápas vzhľadom na pandémiu, takže to bola skôr formálna záležitosť. Potom som odišiel do Spišského Podhradia, kde sa mi darilo, dal som aj dosť gólov. Hlavne preto, že ma konečne nekvárili zdravotné problémy, ktoré mi brzdili kariéru predtým.“

Druhá liga nie je pre vás neznáma súťaž, kde ste si ju predtým oprobovali?

„V Šamoríne, Lokomotíve Košice, Spišskej Novej Vsi a v Lipanoch. A na ktoré obdobie najradšej spomínam? Možno na účinkovanie na Spiši, kde som hral pravidelne a v jeseni sa nám darilo, však sme boli v popredí. Lenže potom prišli finančné suchoty, celé sa to rozpadlo, veľa chlapcov poodchádzalo. Avšak v každom klube, kde som hral, boli viaceré pozitíva.“

Bezpochyby ste upútali Trebišovčanov produktivitou, ktorá vás vyniesla v tretej lige medzi streleckú elitu a to isté sa čaká od vás aj v ďalšom období ...

„Rátam s tým, však ako hrotový útočník to mám v „popise práce“. Uvidíme, ako to dopadne, ale budem sa snažiť čo najviac pomôcť kolektívu.“

Poznali ste nejakých chlapcov z kmeňového kádra?

„Tomáša Ilinja, ktorý chodil na rovnakú vysokú školu ako teraz ja, aj gólmana Milana Vincléra. Za ten čas, čo som v Zemplíne, som nadobudol dobrý pocit a všetko funguje v klube ako má. Takže prevládajú u mňa len pozitíva. Verím, že tie zostanú aj v samotnej súťaži.“