V lete posilnili Tatran Prešov viacerí hráči, ktorí si kedysi už zelenobiely dres obliekali. Medzi nimi aj Lukáš Makara. Ten sa prvý raz ocitol v radoch najstaršieho klubu pred šiestimi rokmi. Potom sa „vyparil“, no po niekoľkých etapách „pytačiek“ sa vrátil. Čo tomu predchádzalo a ako sa stotožnil s účinkovaním  u zástupcu Šariša, o tom sme s ním debatovali.

Po odchode z Tatrana ste pôsobili v amatérskom futbale, tretiu ligu ste si zahrali v Plavnici a Pušovciach, nižšie súťaže v Š. Bohdanovciach či Záhradnom. Prečo ste tak hlboko „klesli“?

„V Prešove odchádzal tréner Kostelník a neprišla mi po skončení kontraktu ponuka na ďalšie účinkovanie. Tak som sa vybral inde, hoci niekde to bolo skôr o sľuboch než realite...“

V lete ste mali namierené do Kendíc, no zrazu ste sa ocitli v Tatrane. Prečo?

„Išlo o zamietnutý prestup, v Kendiciach  som bol na jednom tréningu. Potom išla žiadosť, lenže ja som  nikam nechcel ísť, lebo som vedel, že mám šancu zahrať si znovu v prešovskom tíme.“

Ponuka z treťoligového celku prišla až v lete?

„Už skôr. Dva razy som sa nedohodol s Tatranom, vyšlo to až do tretice. Záujem bol v zime, lenže prekážkou bola operácia kolena na jar – išlo o vleklé zranenie staršieho charakteru -  a taktiež to, že sa druhá časť minulého ročníka nehrala. Až potom mi znovu zavolal tréner Peter Petráš, ktorého som poznal ešte z predošlého pôsobenia v Prešove, a došlo k dohode. Chcel som pomôcť k návratu vyššie, to bola hlavná motivácia.“

Vzhľadom na rôzne problémy a najmä kvôli korone uvažovali ste aj o tom, že by ste to s futbalom zabalili?

„Vystihli ste to, čo si myslím o momentálnej situácii...“

Ide skôr o iné okolnosti?

„Narážam na pandémiu, ale aj na to, že som nevidel žiadne financie od júla.“

Týka sa to iba vás, alebo aj ostatných?

„To neviem, ale...“

Je nejaký konkrétny dátum, dokedy by mali financie naskočiť na účet?

„Počúval som len sladké rečičky a rôzne termíny, ale nikto nevie, čo bude ďalej. S profesionalitou to teda nemá nič spoločné.“

Takže ste rozhodnutý, že ak sa to bude vliecť ďalej, tak Tatran opustíte?

„Na sedemdesiat-osemdesiat percent.“

Ako ste spokojný s vaším zástojom v nedokončenej jesennej časti ročníka?

„Zahral som si toľko, koľko šancí mi dal tréner. V stupnici od jedna po päť som čo sa týka môjho subjektívneho hodnotenia v tomto smere niekde v polovici.“

Takže ste čakali  väčšiu minutáž?

„Možno spočiatku nie, neskôr som už bol aj v základe, aj nejaké góly prišli, no všetko ukončila nútená pauza.“