Na Slovensku skóroval 57-ročný futbalista. Kým žijem, budem hrať, prezradil

Kým jeho rovesníci a kamaráti sedia na tribúne, on behá po zelenom trávniku.

JÁN LALÍK hráva aj vo veku 57 rokov a skončiť sa nechystá.

Cez víkend strelil gól v zápase siedmej ligy ObFZ Veľký Krtíš, vďaka ktorému jeho Záhorce zdolali Príbelce B 4:1.

Na Slovensku nie je veľa aktívnych hráčov vo vašom veku. Čo vás motivuje stále hrať?

Vyrastal som na ihrisku. Mám športového ducha, behám a hýbem sa celý život. Teší ma a motivuje, že stále dokážem držať krok so 17-ročnými chlapcami.

Mladým sa dnes nechce, nemáme dorast, žiakov, takže musím hrať ja.

Za našich čias boli ihriská plné detí, šestnástky boli vydraté. Dnes nemá kto hrať, takže sú aspoň dobré trávniky.

Na gól vám prihrával Mário Dudáš, ktorý má takisto vyšší vek, 46 rokov...

U nás je viacero starších hráčov. Ľudia sa smejú, že máme dokopy 600 rokov. Sme veľkí zanietenci, ktorí majú lásku k športu. Aj preto to držíme pokope.

Máte však aj neplnoletých spoluhráčov. V kabíne vám vykajú alebo tykajú?

Jeden nový chlapec mi vyká. Všetci mi však tykajú. Ja som priateľský človek a na takýchto veciach si nepotrpím.

Lepšie je na ihrisku povedať: ty Somár ako vy Somár.

Ako ste gól a výhru 4:1 oslávili? Čo vám hovorili fanúšikovia?

Oslava bola normálna, nič výnimočné. Ľudia ma podpichovali, že kedy už konečne zleziem z ihriska. Že na mňa zavolajú traktor, ktorý ma odtiahne (smiech).

Oni mi však len tíško závidia. Že stále behám po ihrisku, zatiaľ čo oni sa môžu iba pozerať.

Veľa mladších hráčov skončilo pre zdravotné problémy. A ja to stále ťahám.

Dokedy plánujete hrať?

Kým žijem, vládzem a bude mi zdravie slúžiť, budem hrať. Na východe je jeden pán, ktorý nastúpil vo veku 70 rokov. Neviem, či sa mi to podarí, ale chcem ho tromfnúť.

Po zápasoch bývam vždy zlomený, ledva chodím z izby do izby. Ale ten pocit je na nezaplatenie. Keď sa vylietam, som spokojný. I keď ledva nohami prepletám.

Komu venujete víťazný gól?