Paradeiser na Oktagone 44 zažiaril, teraz vyzve šampióna. Aká je jeho cesta v MMA?

BRATISLAVA. Nezápasí vo svetovej lige UFC ako Ľudovít Klein alebo Martin Buday, na konte doposiaľ nemá tituly ako Attila Végh či Ivan Buchinger, no aj tak patrí k absolútnej špičke slovenskej scény zmiešaných bojových umení.

Hovoríme o Ronaldovi Paradeiserovi, bojovníkovi československej organizácie Oktagon MMA, ktorý v sobotu večer definitívne potvrdil, že o ňom v nasledujúcich rokoch budeme ešte veľa počuť.

Paradeiser zdolal na turnaji Oktagon 44 v Oberhausene skúseného veterána Andrewa Fishera, 107. bojovníka svetového rebríčka.

A nie je pochýb, že je to stále iba začiatok sľubnej cesty slovenského zápasníka.

Kto je talentovaný zápasník pôvodom zo Záhoria, aká bola jeho cesta v MMA a čo od neho v budúcnosti môžeme očakávať? Sportnet-SvetMMA vyspovedal Ronalda Paradeisera a v nasledujúcich riadkoch sa vám na to pokúsi dať odpoveď.

Začiatky a rýchly prechod medzi profesionálov

Ronald "Rony" Paradeiser sa narodil 13. júna 1996. K bojovým športom ho priviedol otec, ktorý túžil, aby jeho syn športoval. A bolo jedno o aký šport pôjde.

Rony nakoniec v skončil pri karate. Napriek tomu, že dnes vraví, že sa toho z karate už veľa nevie, na jeho zápasníckom štýle ja rýchlo badateľné, že vyšiel z postojárskeho bojového športu.

„Karate som sa venoval asi od šiestich do takých štrnástich. Potom som vlastne došiel do Bratislavy na strednú školu. Chcel som chodiť na box do bratislavskej boxerne, no skončil som v OFA gyme ku Iljovi Škondričovi (hlavný tréner klubu).

Bol tam vtedy Attila (Végh) a Ivan Buchinger, boli vtedy na vrchole síl. Attila bol vtedy v Bellatore a Ivan sa pripravoval na zápasy o svetové tituly.“

Slovenská scéna zmiešaných bojových umeniach bola v dobe, keď okolo roku 2013 Ronald začínal, ešte na začiatku, to znamená, že sa mnohé veci robili úplne odlišne.

„V klietke som stál už po mesiaci trénovania MMA. Aj keď to nebol úspech, tá kariéra sa mi v mladosti rozbehla poriadne rýchlo. Amatérske zápasy som zbieral rýchlo, no ten prvý bol hrozný.

Ja som mal vtedy nejakých šesťnásť, súper asi tridsaťdva rokov. Spomínam si, ako sa mi triasli nohy, keď som nastupoval do súboja. Vybehol som na neho, chcel som ho zostreliť, no frajer ma hodil na zem a ukončil to. O dva mesiace na to som už ale dopiloval techniky a zvíťazil v ďalšom dueli.“

V Ronyho začiatkoch bola amatérska scéna MMA na Slovensku ale stále malá, a tak sa po približne roku trénovania vydal do profesionálnych vôd.

Debut prišiel 22. júna 2014 na turnaji Gape Fight Night 1. V dueli proti Michalovi Petrišom prehral Rony na škrtenie gilotíny.

„Ak sa spätne za tým rozhodnutím obhliadnem, bola to chyba, nemal som tak skoro ísť do profi. Napríklad teraz cestujem do na tréningové kempy Poľska, tak tí chalani majú sto, stopäťdesiat zápasov v kombat sambe, boxe, MMA a sú amatéri. Keď to tak poviem, nemal by som od nich v tomto cítiť konkurenciu, no je viditeľné, že sú na úplne inom leveli než my, keď sme začínali,“ hovorí.

Paradeiser spomína, že veľkou zmenou si od jeho začiatkov prešli i tréningy MMA, ktoré sú dnes už špecifické a lepšie zamerané na konkrétny cieľ a zlepšovanie sa bojovníka.

Od marca 2016 do júna 2017 odzápasil Rony až sedem duelov s bilanciou štyri víťazstvá a tri prehry.

Bilancia dvadsaťročného mladíka bola na profesionálnom okruhu vyrovnaná 4:4, keď ponuka od vtedy stále novej organizácie Oktagon MMA.

Paradeiser sa potom, ako úspešne zmaturoval, stretol v debute pod Oktagonom 29. júla 2017 na pražskej Štvanici s Janom Širokým.

Rozdiel medzi oboma zápasníkmi bol osem rokov a päť duelov v MMA k dobru v prospech Širokého.

No bol to talent z bratislavkého OFA gymu, kto mal v zápase navrch. Divoký štýl sa osvedčil, Paradeiser v postoji zasypal protivníka tvrdými a presnými udermi a keď neostávalo nič iné, duel sa preniesol na zem. Zápas skončil v druhom kole na TKO.

Po výhre nasledoval ďalší úspech, a to knokaut legendárneho českého bojovníka Jaroslava "Číňana" Poborského.

Uplynulo iba 27 sekúnd a Rony nachytal Číňana nechráneného pri útoku. Okamžite to potrestal zdvihákom a bol koniec.

Tvrdá lekcia

Veľký zvrat prišiel na Oktagone 4, kde sa Paradeiser postavil proti Matějovi Kuzníkovi. Ten na nič nečakal a duel sa snažil silou mocou stiahnuť na zem,

Tvrdé údery lakťami od Ronyho mali za následok hlbokú tržnú ranu na tvári súpera, z ktorej sa začala na všetky strany liať akoby prúdom krv.

Kuzník si uvedomoval, že jeho jedinou nádejou na úspech, je zem. Natlačený na Ronym sa z vypätím všetkých síl snažil znepríjemniť mu duel a zvíťaziť.

Český bojovník sa na konci druhého kola dostal ku škrteniu rear-naked choke a ukončil duel pred limitom. Bola to tvrdá lekcia, no podstatná lekcia pre Paradeisera.

„Zo zápasu som si zobral to, že som bol odvtedy oveľa tvrdší. Fakt mi natieklo veľa krvi do úst, uší a očí. Bolo to extrémne nepríjemné.

Krv spôsobila to, že som toho veľa nevidel, no musel som sa s tým vyrovnať. Len čo krv zaschla, oveľa tažšie bolo vykĺznuť zo súperových techník na zemi. Ešte by som povedal, že prínos duelu bol taký, že odvtedy robia v Oktagone testy na HIV a žltačku pred všetkými súbojmi,“ opísal.

V lete 2018 usporiadal Oktagon MMA, ako každý rok, televíznu reality šou s názvom Výzva, kde sa pravidelne formovali vychádzajúce hviezdy.

Aby toho nebolo málo, na víťaza čakal titul a ročný garantovaný kontrakt.

Promotéri mali pri skladaní slovenského tímu v ľahkej váhe jasné, že v nej bude Ronald Paradeiser pôsobiť. Mal byť jedným z hlavných ťahákov celej šou a obrovským favoritom na výhru.

No prišlo to, čo nikto nechcel a ani nečakal. Rony musel z Výzvy predčasne odstúpiť pre zranenie, presnejšie zlomenú ruku.

„Strávil som tam tri epizódy, divácky to bolo sledované, no neukázal som tam nič. Tesne pred Výzvou som mal tréning, kde som dostal kop na ruku. Vyšetrenie neukázalo, že išlo o zlomeninu ulny, no keď je niečo zlomené, nespravíš s tým nič.

Chodil som na tréningy, no ruka bola stále zlomená, hoci som bol presvedčený, že zvíťazim. V jeden deň som už nevedel v ruke udržať ani panvičku pri varení, tak sa išlo za doktorom. Ten mi vynadal, že som tri týždne chodil so zlomeninou.“

To ale nebolo všetko. V rámci pôsobenia v reality šou vo vile sa vytvorila i zaujímavá rivalita medzi Ronym a Azizom Dauliatovom.

„Ja som veľmi pokojný chalan, pokiaľ nikto nezasahuje do mňa. Aziz do mňa stále rýpal, vravel, že ma zbije, že čo chcem a mne vtedy strihlo, že toto bude ten, čo ho musím za každú cenu poraziť. Tak veľmi som ho chcel zbiť, že som ho za tri kolá nevedel ukončiť. Po zápase sme sa však už udobrili,“ povedal na margo prvej výhre po uzdravení zlomeniny.

Krok od titulu

V ďalšom období po šou dokázali Paradeisera poraziť iba neskorší šampióni ľahkej váhy Oktagonu, a to Mateusz Legierski, Ivan Buchinger a Losene Keita.

Naopak Paradeiser medzi novembrom 2018 a februárom 2023 zaknihoval osem víťazstiev. A neboli to len tak hocijaké mená. Postupne zdola Brazílčana Alistona Cordeira, Lea Brichtu, Karola Ryšavého, Ardu Adasa, Gibera Odoneza, Iamika Furtada, Felipe da Silvu Maiu a Vlada Sikica.

Po zápasoch proti Buchingerovi a Keitovi ostala mnohým fanúšikom slovenského bojovníka v ústach trpká pachuť. V januári 2021 ho titul v ľahkej váhe stál low kick na začiatku zápasu a v tesnom strete s Losenem Keitom mu v prvom kole uniklo akoby o vlások úspešné nasadenie škrtenia rear-naked choke.

„Viem, že by to tak ľudia chceli brať, ale ja to tak nemám. Buchingera som si ja sám v hlave nastavil ako nejaký svoj vzor, čo mi zväzovalo ruky v zápase. Urobil som tam chyby, tá psychika je v zápasoch veľmi dôležitá. Asi najviac ma štve, že som neukázal, čo viem.

S Keitom som zase ukázal čo viem a aj čo neviem. Nevyhováram sa na to, no boli tam aj nejaké zdravotné problémy pred zápasom. Keita bol v tú noc lepším bojovníkom, tak to beriem. Nemám sa na čo vyhovárať, no viem, že som komplexnejší než on a to chcem aj ukázať,“ rozpovedal sa o príčinach prehier.

V priebehu roku 2022 Rony urobil veľkú zmenu, keď odišiel z OFY. Už dlhší čas bol v spojení s elitným slovenským trénerom postoja Borisom Topčičom a spolupráca sa prirodzene ešte viac prehĺbila.

„K Borisovi som začal chodiť po Mateuszovi Legierskom, lebo som mal pocit, že neviem boxovať, no dnes sme už veľmi dobrí kamaráti. Ja ho už beriem ako rodinu, bol aj na mojej svadbe.

V nejakých veciach ho beriem ako mentora, v nejakých ako kouča a v niečom ako rodinu. Keď chcete dosahovať najvyššie výkony, potrebujete niekoho, kto vám povie taký triezvy názor na to, čo by ste mali robiť a čo ešte potrebujete dopilovať,“ ocenil prínos Topčiča vo svojom tíme Paradeiser.

Poľsko a cenný skalp Fishera

Za tréningami zeme už nejaký čas dochádzal do Nitry do tímu Ground System Gym, no novinkou boli pravidelné kempy v Poľsku pred zápasmi, predovšetkým vo výhlasenom tíme svetovej úrovne Ankos MMA.

„Na sparringy chodím za tými najlepšími, lebo už mám pocit, že tu na Slovensku nie je mnoho zápasníkov, ktorí by boli na mojej úrovni. Tu si najtvrdšie zamakám v MMA asi s Lájošom Kleinom.

Buď sú tu vyrovnaní bojovníci ťažší alebo zase ľahší. V Poľsku to je jednoduchšie preto, že tam dajme tomu 50 ľudí a z toho 30 v tvojej váhovej kategórii. Súpera nepoznáš, musíš sa tak na tréningu rýchlejšie adaptovať a zisťovať súperove slabiny.

To ti v zápasoch pomôže. Najprvom som išiel do Ankosu s Tomášom Deákom, potom na chvíľu s Marekom Bartlom a tak už som začal chodievať na dlhšie,“ priblížil, prečo chodí na trénigové kempy pred duelmi do Poľska.

Plány Paradeisera sú spojené s Oktagonom, kde by rád dosiahol na titul, no v budúcnosti sa nebráni ani prechodu do najlepšej svetovej organizácie UFC.

„Oktagon dnes patrí k špičke, síce má ešte stále lepších top bojovníkov Bellator a KSW, no tým promovaním a tým, ako to robia s fanúšikmi, tak to je skvelé. Lebo nemusíme si klamať, že fanúšikovia a sponzori nie sú dôležití.

Nie sme futbal, že dostávam stále nejakú stálu výplatu. Peniaze potrebuje na tréningy, kempy, jedlo, a tak ďalej. Ak sa chceš zlepšovať, musíš do toho investovať.

Jedine, kde by som asi chcel ísť, tak do ligy majstrov, do UFC, kde sa chce asi každý dostať, tak ako športovci majú cieľ na olympiáduČo sa týka váhy, zatiaľ ostávam v divízii 70 kilogramov, no akonáhle sa stane, že ju už neurobím na vážení, tak do velteru (77 kilogramov).“

Paradeiser v sobotu na podujatí Oktagon 44 sa stretol s 107. bojovníkom perovej váhy sveta Britom Andrewom Fisherom.

Veterána svetových organizácií ako Cage Warriors alebo Bellator MMA sa Paradeiser nezľakol a predviedol absolútne špičkový výkon.

Naviac bol po turnaji ocenený i bonusom v hodnote 5000 eur za výkon večera.

Paradeiser bol neuveriteľne presný a tvrdí vo svojich úderov, ktoré ako riadené strely demolovali tvár a telo Fishera.

Brit sa nezmohol na viac než na pár úderov, Paradeiser si vždy v správnej chvíli vedel povoliť, rozložiť údery do viacerých pásiem, priskočiť či bojovať zblízka.

Promotér Ondřej Novotný pri komentovaní duelu spolu s Martinom Kostolanským iba obdivne častovali Paradeiser superlatívmi. A je potrebné povedať, že zaslúžene.

Aby toho nebolo málo, po výkone sa v Oktagone dočkal Paradeiser aj záruky odvetného duelu o titul ľahkej váhy s Losenem Keitom.

Keita vstúpil po zápase do klietky s tým, že potvrdil, že bude Rony jeho najbližším vyzývateľom o titul.

Cesta slovenského bojovníka tak rozhodne nekončí, ale iba začína. A kto vie, kam ho až zavedie.

Možno až do UFC, veď potenciál a chuť zlepšovať sa na to Paradeiser má.