Za všetko úžasné je zodpovedný Veľký vodca. Aj za úspechy futbalistiek

BRATISLAVA. Thomas Gerstner sedel v septembri 2016 vo vestibule mníchovského hotela a pohľadom sledoval, kto sa objaví vo dverách. Bol trochu nervózny.

Premýšľal nad nezvyčajnou ponukou, ktorú nedávno dostal. Jørn Andersen, priateľ a kolega ho oslovil, či by nešiel trénovať do Severnej Kórey. Nór Andersen v tom čase viedol mužskú futbalovú reprezentáciu KĽDR a ázijská krajina zháňala trénera ženského tímu do 20 rokov.

Gerstner bol už dlhší čas bez poriadnej práce, mimo rodného Nemecka pôsobil len v susednom Rakúsku a vrcholom jeho trénerskej kariéry bola necelá sezóna na lavičke Arminie Bielefeld v druhej bundeslige.

O Severnej Kórei toho veľa nevedel. Iba to, že tam vládne nejaký šialenec, ktorý z času na čas testuje balistické rakety a vyhráža sa vojnou susedom.

"Bol to príjemný rozhovor. Trval dve a pol hodiny a na konci som dostal ponuku a čas na rozmyslenie," opisoval Gerstner pre ABC Sport stretnutie so zástupcami ministerstva športu Severnej Kórey.

Dlho neváhal. Taká ponuka sa nedala ignorovať. Sľúbili mu skvelý plat, možnosť vybrať si ľudí do realizačného tímu, ubytovanie v hoteli, osobného sprievodcu aj šoféra. Gerstner sa začal pripravovať na niečo, čo neskôr nazval vo švédskych novinách „najväčšie dobrodružstvo môjho života“.

Diktatúra jednej rodiny

Severná Kórea je diktatúra, kde vládne jeden z najutajovanejších a najrepresívnejších režimov na svete. Už vyše 70 rokov drží opraty v krajine rodina Kimovcov, členovia ktorej si pestujú kult osobnosti.

Väčšina z 26 miliónov obyvateľov krajiny žije pod hranicou chudoby, odporcovia režimu sú väznení alebo končia v pracovných táboroch. Hranice sú uzavreté a prísne strážené.

Všetky médiá sú štátne a podliehajú cenzúre. Prístup na internet majú iba elity a telefonické hovory do zahraničia nie sú možné. Úspešný športový príbeh pod značkou KĽDR logicky vzbudzuje pozornosť. 

Futbalistky Severnej Kórey cez víkend získali ďalší titul na majstrovstvách sveta hráčok do 20 rokov.

Na turnaji si počínali suverénne. V skupine vyhrali všetky zápasy (skóre 17:2), vo vyraďovacej fáze zdolali Rakúsko, Brazíliu, USA a vo finále aj Japonsko. Predtým vyhrali šampionát aj v rokoch 2006 a 2016.

Seniorská reprezentácia sa už roky drží v elitnej desiatke rebríčka FIFA. BBC vo svojej nedávnej reportáži nazvala Severnú Kóreu spiacim obrom ženského futbalu. Aj The Guardian sa pýta: Čo stojí za vzostupom Severnej Kórey ako veľmoci ženského futbalu?

O všetkom sa rozhoduje inde

Thomas Gerstner je jeden z mála cudzincov, ktorí v posledných rokoch nahliadli za oponu severokórejského futbalu, ale aj režimu. Prišiel v máji 2017 s cieľom pripraviť družstvo na Ázijský pohár a postúpiť s ním na ďalšie MS do 20 rokov. 

O ligovom futbale v krajine nie je veľa informácií. Všetky kluby v KĽDR reprezentujú rôzne štátne podniky alebo organizácie, ako sú továrne na električky, ministerstvá alebo armádu. Majú mužské aj ženské tímy.

Najpopulárnejší je klub 25. apríla, čo je odkaz na dátum, keď bola v roku 1978 založená severokórejská armáda. Zápasy nevysiela televízia, nie je známe, kto v nich nastúpil, koľko bolo divákov. Či sa ligoví futbalisti venujú aj nejakej práci a ako vyzerá ich bežný život, je tiež záhada. Reprezentačné výbery však fungujú úplne inak.  

"Všetci hráči a hráčky žijú v Národnom tréningovom centre 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Nehrajú v kluboch. Dostávajú plnohodnotnú stravu a sú hrdí na to, že reprezentujú krajinu. Učia ich to tam každý deň. Trénujú šesť dní v týždni a užívajú si privilégiá," vysvetľoval Gerstner pre ABC.

"Medzinárodné zápasy sa hrávajú na obrovskom štadióne 1. mája v Pchjongjangu s kapacitou vyše sto tisíc miest. Príslušníci armády a mladí ľudia z univerzít sa na nich musia povinne zúčastniť, takže to vyzerá tak, že polovicu hľadiska obsadia vždy vojaci a polovicu študenti.

V Severnej Kórei nikto nerieši, či bude hrať futbal, o tom sa rozhoduje inde. Každý človek, ktorý má na niečo špeciálne nadanie, má v tejto oblasti maximálnu podporu, či už ide o hodiny klavíra, jazdu na koni alebo futbalový tréning," dodal nemecký tréner. 

Po otázke, kto o tom rozhoduje, mlčal. 

Výkrik hnevu a akčný Kim Čong-Il