Rybáriková je premiérovo v prvej päťdesiatke

MELBOURNE. Na oslavy čas nebol, lebo ju nadránom čakala premiéra na Australian Open ako hrom. Proti turnajovej sedmičke Zvonarevovej, bronzovej z OH v Pekingu, nastúpila v šesťtisícovej aréne v pekelnej horúčave (predpoveď - 35 stupňov v tieni). „Ťažký žreb, ale každá hráčka môže prehrať. Musím hrať aktívne a rozbehať ju. Ak by som nepredviedla svoj najlepší tenis, nemám proti nej šancu," povedala Magdaléna pred zápasom.

„Zvonarevová absolvovala vynikajúcu sezónu, nemá veľa slabín, ale dajú sa vynútiť. Aj ja som prežila výborný rok, posunula som sa o vyše 200 miest." Australian Open je najnáročnejší turnaj v úvode sezóny na fyzickú kondíciu. Kto oklamal prípravu a netrénoval, dostane príučku.

„Fyzicky sa cítim veľmi dobre, trochu mi robil problém prechod z haly do tepla vonku, trvá to zvyknúť si na slnko. Tréner Simon mi dal zabrať, aj keď nie som taký typ ako Dominik Hrbatý, že driem štyri hodiny v kuse. Vidím však v tej fyzickej príprave úžitok, prináša výsledky. Tohto roku by som sa rada dostala medzi nasadené na nejakom grandslamovom turnaji."

Ladislav Simon si pochvaľoval tasmánske účinkovanie svojej zverenky: „Celý turnaj hrala dobre, ani to semifinále nevyzeralo najhoršie. Nerobila síce chyby, ale bola pasívnejšia, čo skúsená Benešová využila. A z toho plynie poučenie, že vyspelé hráčky už nekazia, a tak treba zavše vziať zodpovednosť do vlastných rúk."

Rybáriková splnila postupom do päťdesiatky ďalšiu z úloh, a keďže nesmie na tejto ceste zastať, načim si zvoliť nové ciele. Kde vidí jej hranice tréner? „Magdino napredovanie je odrazom tréningovej morálky. Je veľmi talentovaná, zlepšila sa fyzicky a získava viac a viac psychickej odolnosti. Ešte tohto roku môže poskočiť do dvadsiatky-tridsiatky. Pravda, sama musí chcieť a dávať si vyššie a vyššie ciele. S nimi musí chodiť spávať aj vstávať a jeden svoj veľký tajný držať stále v hlave. Potom sú tie méty bezhraničné."