V roku 2001 ho preslávil gól v Lige majstrov proti najslávnejšiemu klubu sveta Realu Madrid. RASTISLAV MICHALÍK zaskočil slávneho brankára Ikera Casillasa a rozhneval trebárs aj Zinedine Zidana, ktorý tiež vtedy hral.
Také niečo sa podarí iba zopár ľuďom, ale vy ste sa vtedy vôbec netešili. Prečo?
Zbehlo sa to tak rýchlo, že som sa nestihol ani radovať. Ale nie. Isto som mal z toho veľkú radosť. Hlavne preto, že som bol sviatočný strelec a veľa gólov som nedával. Nechcel som tam však robiť nejaké opičky. Niektorí hráči až príliš prežívajú góly. Myslím si, že som iba zodvihol ruku a to bolo všetko.
Kedysi ste bol tútorom slávneho brankára Petra Čecha. Ako na to spomínate?
Učil som ho jesť príborom (smeje sa). Ešte keď sme hrávali za Spartu Praha, býval v rovnakej bytovke. Nemal ešte vodičský preukaz, tak som ho vozil na tréningy. Mal oveľa lepšiu kariéru ako ja.
Mnohí športovci nezvládnu ukončenie kariéry. Aké sú vaše skúsenosti?
Ešte počas kariéry som postavil penzión a začal ho aj prevádzkovať. Aj preto bol môj prechod na rozdiel od iných chalanov jednoduchší. Počul som, že mnohí nedopadli dobre.
Český futbalista Tomáš Řepka, ktorý nedávno skončil vo väzení, nazval ukončenie kariéry polosmrťou. Odráža to prirovnanie realitu?