Camp Nou: Domov všetkých Kataláncov

Dnešné Katalánsko žije v modro-červenom nadšení. Môžete zobrať jed, že na chýrnej avenide La Rambla, bude každý deň a každú hodinu viac než polovica chodcov v drese, tričku alebo košeli s logom FC Barcelona vo farbe blaugranas. Futbalová Barca je oltárom oblasti.

BARCELONA. Ak sa chce človek, ktorý nie je členom fanklubu FC Barcelona dostať na zápas s Realom Madrid musí byť štátnik alebo celebrita svetového významu. Zavše stačí hlúpe šťastie.

Pred turistickým sprievodcom, ktorý je ako "česká spojka" s barcelonským fanklubom, sme si povzdychli: "Ešte sa tak dostať na El Clásico." On, že: "A kde je problém?" Asi desiatke z Česka a Slovenska sa v mihu splnil sen. Práve v rámci ich dovolenky sa hrala odveta španielskeho Superpohára FC Barcelona - Real Madrid a "spojka" mala možnosť zohnať vstupenky.

Jiří, tak sa volal sprievodca, vysvetlil: "Španieli v auguste dovolenkujú. Viacerí permanentkári oznámili, že na zápas nemôžu ísť." Tých permanentkárov je 55-tisíc, fanklub FC Barcelona má po celom svete takmer dvestotisíc členov. Byť v tejto elitnej spoločnosti stojí ročne 130 eur. Čestným členom bol i pápež Ján Pavol II. Permanentka je majetkom, dedí sa.

Pozor, to je Camp Nou

Klub, ktorý v uplynulej sezóne vyhral okrem Kráľovského pohára všetko čo sa na svete vyhrať dá, hráva na Estadi Camp Nou s kapacitou pre 99 354 divákov. Andoni, 40-ročný ekonóm veľkej barcelonskej firmy, upozornil: "Pozor, žiadny Nou Camp ako krivý názov celý svet. V našej hymne spievame Barca sú ľudia bez ohľadu odkiaľ pochádzajú. Vítame vás, ale ste v Katalánsku."

Andoni vysvetľoval fanúšikovskú hierarchiu. FCB považuje tú dvestotisícovku s preukazom za socios, partnerov klubu, privilegovaných. Bežní prívrženci sú peňas, čosi ako skalní. Potom je tu cirka 35-tisíc akcionárov s právom voliť prezidenta klubu. Kto sa ním chce stať musí zložiť 40-miliónov eur. Voľby sú na Camp Nou (v katalánčine Nové pole). Kandidát, ktorý prehrá, musí svoj vklad oplakať.

Andoni ospevoval, velebil, chvastal sa. Dostali sme sa pred hlavný vchod. Je tam busta Francesca Miró - Sansa, prezidenta klubu, ktorý sa zaslúžil o výstavbu Camp Nou. A potom jedna jediná socha hráča v mierne nadživotnej veľkosti - Ladislava Kubalu. Tohto futbalistu si fanúšikovia v roku 1999 pri oslavách storočnice FCB zvolili za najlepšieho hráča Barce všetkých čias. Kataláncovi sme povedali, že v rokoch 1946 - 1948 pôsobil v ŠK Slovan Bratislava a my sme z tohto mesta. Z Andoniho sa v mihu stal Tónko. Objímal nás, ďakoval plačlivým hlasom.

Fenomén Kubala

Kubala je budapeštiansky rodák. Po vojne repatrioval na Slovensko. Otca mal Bratislavčana zo slovensko-poľským pôvodom, mama mala slovensko-maďarský koreň. Po februári 1948 za dramatických okolností ušiel cez Viedeň do Talianska. Odtiaľ ho stiahla Barcelona. Tú už trénoval Ferdinand Daučík, Laciho svokor a tvorca prvého veľkého povojnového Slovanu. Na podstavci je vytesané: Ladislau Kubala, to "u" je fonetický prepis "véčka". Pod menom je Budapest 1927 - Barcelona 2002.

Kubala sa hlásil k Slovensku, v Barcelone hráčsky pôsobil 10 rokov. V 186 zápasoch dal 131 gólov. Skončil v roku 1961. Po prehre Barcelony vo finále EPM (dnes Liga mastrov) s lisabonskou Benficou. Potom bol trénerom. Na olympiáde 1992 v Barcelone získal so Španielmi zlato. V mužstve mal aj dnešného trénera Josepa Guardiolu.

Pár metrov za sochou je vstup do múzea klubu. Už nie senyora Andoniho, ale kamariho (po španielsky colegu), kamaráta "Tónka" sme si trúfli podpichnúť: "A v roku 1969 vyhral v bazilejskom finále európskeho Pohára víťazov Pohárov Slovan nad Barcelonou 3:2."

Futbal pred Picassom

Múzeum FCB je najnavštevovanejšie v Barcelone. Vlani si ho pozrelo 1 303 738 zvedavcov. Najväčšie Picassovo múzeum na svete je v katalánskej metropole. V roku 2010 malo o stotisíc nižšiu návštevnosť. Viac ľudí chodí v Španielsku len do chýrnej madridskej galérie Prado a do expozícií komplexu palácov sídla kráľovskej rodiny El Escorial.

Do parádnych expozícií vchádzate za 14 eur (vstupenka aj s prehliadkou šatní a vybavenia pre hráčov a V.I.P stojí 17 eur) i vychádzate cez topshop FC Barcelona. Kúpite tam všetko vo farbách klubu. V oddelení pre batoľatá podbradníčky, cumlíky. V ženskej módnej dokonca kompletne sexy prádielko. V červeno-modrom.

Ak sa vám napríklad žení brat a ste pri peniazoch ponúka barcelonský obchod kompletnú stolovaciu súpravu s taniermi zdobenými zlatom, striebornými príbormi za dve tisícky. Krajčírku potešíte sadou náprstkov FCB za dve eurá a motoristu prilbou za tristo. Ak sa hrá zápas, tak vás o tretej z múzea vyženú.

El Clásico sa začínalo o jedenástej v noci. Camp Nou už popoludní víril očakávaním. Obchodníci otvárali stánky, priatelia sa stretávali na pive. Muž v drese Christa Stoičkova, hviezdy začiatku deväťdesiatich rokov, popíjal s kamarátom Messim. Bulhar je v Barcelone populárnejší ako trebárs Maradona.

Prelom z emirátu

V okolí Camp Nou frčí značka piva Estrella Damm, podľa letáčika katalánska Plzeň. Pivovar je jedným zo siedmich hlavných sponzorov FCB. Ani ďalší nemajú zásadne nič spoločného so Španielskom. Finančný dom laCaixa je katalánsky, potom je to Nike, Audi, katalánska televízia 3, turecké aerolínky a najmä Qatar Foundation. Spoločnosť z emirátu prelomila sympatickú tradíciu a dostala sa na dres.

FC Barcelona bol do decembra 2010 jediným klubom sveta, ktorý nenosil na drese sponzora, ale UNICEF. Katarské fondy ponúkli Barce 170 miliónov eur na päť rokov za právo byť na drese. Na svete to tak chodí: najbohatší zvyknú byť aj zadĺžení. Barca je tiež ten prípad. Na zmenu zareagoval ihneď klubový marketing.

Dres s UNICEF s Messiho desiatkou stojí 30 eur, s Qatar Fondation 80.

Camp Nou je chrám. Dokončili ho v roku 1957 a prakticky neupravovali okrem rušenia miest na státie. Je druhý najväčší na svete po Aztéckom štadióne v Mexiku. Má 115 vstupných brán s turniketmi. Usporiadatelia iba ukázali kam máme strčiť vstupenku. Tašky neprehliadali..

Na miesto sa dostanete jedným zo 600 vchodov. Pešo. Fanúšikovia Realu šliapali takmer do výšky 70 metrov, miesta mali hore. Vstupenky stáli 46, 77, 122 a 250 eur. Zápasy majú cenu podľa významu. Odhad priemeru je 50 eur.

Bez policajtov

Okolo štadióna všetko organizovali usporiadatelia, policajtov vidno nebolo. Madridčanom ukazovali domáci dlhé nosy, tri prsty (akože toľko gólov dostanú, ba aj dostali), vysmievali sa im. Náš kamarát "Tónko" pri poznámke o bitkách prekvapene vyvalil oči. "To sa u nás nerobí, hoci Real v deň El Clásico neznášame. Ale predsa, hrajú spolu s našimi za reprezentáciu a sú tiež majstrami sveta," vysvetlil.

Barcelončania majú zmysel pre humor. V pohode znesú označenie Madridčanov culés (zadky). Prezývka vznikla dávno, ešte keď hral FCB na na štadióne Les Corts. Lavice boli také úzke, že pri príchode bolo vidieť iba samé culés. Počas zápasu ukazujú na malých televízoroch žánrové snímky. Pri švenkoch na Cristiana Ronalda a najmä prezidenta Realu Florentina Péreza prepukne divácky kotol v hurónsky rehot. Ak ukážu trénera José Mourinha dvíhajú päste. Portugalčan divákov vyslovene provokuje. Zábery z hry sa ukazovať nesmú, aby chránili prípadné chyby rozhodcu.

Pri nástupe zaburácala hymna Cant del Barca, ktorá tvrdí, že klub je víchor, to každý vie. Až mrazilo. Camp Nou nie je architektonický skvost, kde vás výťah a pohyblivé schody prakticky dovezú k sedadlu, ako napríklad v Allianz aréne Bayernu Mníchov.

Na barcelonskom štadióne sa stojí v rade na toalety alebo na nealkoholické pivo. Aj dvadsať minút. Ako u nás. Rozdiel je v trpezlivosti. Tam nezúria. Náš sprievodca Andoni tvrdí, že fanklub nechce nový štadión, o výstavbe ktorého vedenie uvažuje. Čakanie na pivo a státie, hoci máte lístok na sedenie, k futbalu patria.

Na pozdĺžnej tribúne Stadi Camp Nou je veľký žltý nápis: Més que un club (Viac než klub). To motto je skromné. Pointu vystihol tréner argentínskych majstrov sveta 1974 Luis César Menotti, ktorý v Barcelone pôsobil: "Je to domov všetkých Kataláncov, politická inštitúcia."

Pridajme, aj jeden z najúspešnejších hospodárskych podnikov Španielska, kde sa pobaví aj ten, čo nevie, že futbal sa hrá na dve bránky.