Cimanovská sa vo Varšave cíti v bezpečí, v Bielorusku ju označili za mentálnu chorú

VARŠAVA. Bieloruská šprintérka Kryscina Cimanovská sa po takmer dvoch týždňoch turbulentného obdobia opäť cíti bezpečne. Povedala to v rozhovore pre agentúru AP v sídle Olympijského centra v poľskej Varšave.

Práve v poľskej metropole našli športovkyňa aj jej manžel a tréner Arsenij Zdanevič minimálne prechodný domov po návrate z olympijských hier v Tokiu.

Plánujú zostať v Poľsku

"Už sme definitívne v bezpečí, pretože sme pod ochranou. Život sa nám zmenil zo dňa na deň. Teraz narýchlo začíname v novej krajine. Plánujeme zostať v Poľsku a pokračovať v našich kariérach," prezradila Cimanovská.

V Tokiu prežila 24-ročná bežkyňa v krátkom čase niečo, čo si športovci z iných krajín dokážu len ťažko predstaviť.

Cimanovská sa na olympiádu kvalifikovala na stovke aj dvojstovke. Na 100 m výkonom 11,47 s obsadila konečnú 38. priečku, na dvojnásobnej vzdialenosti sa však už nepredstavila.

Vedenie bieloruskej výpravy totiž na sociálnej sieti podrobila kritike za to, že ju bez konzultácie a vedomia prihlásili ako členku štafety na 4x400 m.

Bielorusi ju vzápätí odhlásili z ďalšieho diania v Tokiu a oznámili jej, aby si zbalila kufre a odcestovala domov. Sprievod na letisko jej robili dvaja členovia výpravy - Artur Šimak a Jurij Majsevič.

Bieloruske sa však na letisku podarilo zalarmovať políciu. Veci potom nabrali rýchly spád.

Noc strávila športovkyňa v letiskom hoteli, neskôr zamierila na poľské veľvyslanectvo a cez Viedeň priletela na základe humanitárneho víza do Varšavy.

Cimanovská tiež podotkla, že pocit bezpečia sa jej zmocnil už vo chvíli, keď ju japonská polícia odňala od dvojice funkcionárov z Bieloruska.

"Uvedomila som si, že už môj život nie je v ohrození. Jediné miesto, ktoré pre mňa bolo nebezpečné, bolo Bielorusko," povedala.

Pokúsi sa nájsť si tréningovú skupinu

Cestou na letisko športovkyňa krátko telefonovala so svojou starou mamou. Tá ju upozornila, že v Bielorusku sa Cimanovská stala terčom ostrej kritiky, médiá ju dokonca označili za mentálne chorú.

Zároveň jej stará mama odporučila, aby sa do krajiny vôbec nevracala.

Športovkyni, ktorá sa bála, že by ju poslali do pracovného tábora alebo psychiatrickej liečebne, podali pomocnú ruku viaceré krajiny.

Vo Varšave je už aj s manželom, ktorý Bielorusko opustil bezprostredne po vypuknutí spomenutého škandálu.

Cimanovská verí, že čoskoro bude môcť pokračovať v atletickej kariére. Dúfa tiež, že olympijské hry v Tokiu neboli jej posledné v kariére. V tomto smere už oslovila poľské úrady v snahe o pomoc.

"Oslovili sme ministerstvo športu a obrátili sa aj na ďalšie poľské športové úrady. Rada by som si našla tréningovú skupinu a mala miesto, kde sa môžem pripravovať," informovala.

Doplnila tiež, že do Bieloruska by sa rada vrátila, ale stane sa tak až vtedy, keď to bude pre ňu bezpečné.

Poľsko sa stalo útočiskom množstva aktivistov z Bieloruska, aby sa vyhli represiám zo strany autoritárskeho režimu Alexandra Lukašenka.

Ten podľa oficiálnych výsledkov z leta 2020 opäť vyhral prezidentské voľby, no miestna opozícia aj mnohé krajiny tieto výsledky považujú za zmanipulované.

Po minulom lete sa v krajine strhla vlna protestov, ktorá mala za následok približne 35-tisíc zatknutých osôb a tisíce zbitých demonštrantov.

Cimanovská síce kritizovala predstaviteľov bieloruskej výpravy na OH a nie vládu, no do februára 2021 bol šéfom Bieloruského olympijského výboru sám Alexander Lukašenko, agendu potom odovzdal svojmu synovi.