Zuzulová vyhráva. Pohoda prišla po svadbe a úniku zo Slovenska

To, že Veronika Velez-Zuzulová dokáže aj vyhrávať, tvrdili odborníci už aspoň päť rokov. Potenciál mala, ale šport máva niekedy dlhodobú logiku.

BRATISLAVA. Šesťkrát vo svojej kariére sa Veronika Velez-Zuzulová na víťazku pozerala z najbližšieho druhého miesta na stupni víťazov.

V marcovom slalome vo švédskom Äare zaostala za Nemkou Mariou Höfl­-Rieschovou o jedinú stotinu sekundy. Menší rozdiel neexistuje, Veronika vtedy nastupovala do druhého kola ako víťazka prvého.

V sobotu v Semmeringu prežívala svoj triumf vo Svetovom pohári emotívne, po tvári sa jej skotúľali slzy dojatia.

„Bol to silnejší pocit ako po druhom víťazstve v paralelnom slalome v Mníchove. Na prvé som čakala veľmi dlho. Vďaka blízkosti Bratislavy tam prišlo veľa divákov so slovenskými vlajkami. Bola som im všetkým veľmi vďačná,“ povedal Veronika po sobotňajšom historickom triumfe na kopci Zauberberg.

V Mníchove išla zdrvujúco

V mníchovskom cieli už neboli slzy, len veselá radosť. Veronika nedala súperkám žiadnu šancu. Išla dynamicky, plynule, no najmä predvídavo na rozbitej trati. Vo finále zmietla aj vedúcu pretekárku celkového hodnotenia Svetového pohára Slovinku Tinu Mazeovú.

„Neuveriteľné. Dlhé roky som čakala na prvé víťazstvo a teraz v priebehu pár dní prišli dve. Lepší začiatok roka som si nemohla predstaviť,“ tešila sa Veronika.

Otec a tréner Timotej Zuzula si víťazstvá zo Semmeringu i Mníchova cení rovnako.

„Vyhrať preteky Svetového pohára je veľká vec. V paralelnom slalome išlo hlavne o to, trafiť do štartov. Bolo to o pár sekundách a vtedy sa nedá špekulovať. Treba ísť, čo telo a lyže dajú,“povedal pre agentúru TASR.

Ako významný činiteľ, ktorý prispel k jej úspechom, pomenovala Veronika prácu servismana Petra Brandstättera. Ten prišiel do minitímu Velez-­Zuzulovcov krátko pred Semmeringom.

„Bol to dobrý ťah. Je to úplne iné, keď mi chystá lyže profesionál.“ Rakúšan bol po úraze bez práce, predtým pracoval pre Maria Matta.

V rozhovore pre rakúsku televíziu v Semmeringu Velez–Zuzulová svoj úspech venovala všetkým ľuďom svoje malej krajiny, ktorí jej držali palce.

O tých druhých, čo je roky skôr hádzali pod nohy polená či závideli, do éteru nehovorila. Ani tréner a otec Timotej nechcel silnú chvíľu zneužiť na pitvanie starých rán. Hoci ich zažil hojne.

((a))

Zabudnúť na krušné chvíle

Najkrušnejšie dni–noci pretrpel s dcérou pred rokom počas mailovo–telefonickej vojny s vedením slovenskej lyžiarskej asociácie, ktorá sa im vyhrážala neodôvodneným dištancom, čo by jej znemožnilo sériu slalomov vo Svetovom pohári.

Pred sezónou na tlačovke v Bratislave so šéfkou asociácie Janou Gantnerovou navonok uzavreli prímerie, ale Veronika sa aj vtedy verejne vyjadrila, že na niektoré postupy z jej strany nemôže nikdy zabudnúť.

„Pomohlo mi, že po vlaňajšej sezóne sme sa s Romainom zosobášili. Únik do jeho rodného Francúzska po sezóne mi prospel. Získala som pri ňom pohodu, pokoj a hlavne som bola dlhšie vzdialená od všetkého, čo mi v minulosti podrážalo kolená. Som mu za to vďačná.“

Zuzulovci sa po viacročných skúsenostiach v minulosti netajili, že väčšiu podporu cítili zo zahraničia.

„Tam lepšie chápu, čo všetko som si musela preskákať počas zranení i iných okolností, aby som sa dostala späť do prvej pätnástky v slalomárskej konkurencii,“ dodala Velez–Zuzulová.