Zuzana Škvareková: Keď tréner kričí na dieťa, niečo z neho chce mať

Nalinkovali ste svojmu dieťaťu kariéru profesionálneho športovca? Tak potom isto viete, že to nie je len o pozlátku trofejí a úspechov. Dvojfázové tréningy, žiadny voľný čas, množstvo peňazí na výstroj a sústredenia. Basketbalistka Zuzana Škvareková sa športu venuje profesionálne od pätnástich rokov. Dnes vychováva ďalšie generácie šikovných dievčat, ktoré snívajú, že raz budú na plagátoch. O tom, ako vnímala svoje športové detstvo, aké by malo mať dieťa predpoklady, ak má uspieť, ale aj o tom, aké je to trénovať vlastnú dcéru, porozprávala v rozhovore.

Aká bola vaša cesta k basketbalu?

– Trošku zvláštna... Najprekvapujúcejšie bolo, že s mojou výškou 185 centimetrov som sa dala na gymnastiku. V dnešnej dobe je už gymnastika pre basketbalistky nevyhnutnosť, ale vtedy to tak nebolo. Neskôr som robila za školu trojboj, takže plávanie, atletika a streľba. Bola som ten typ, že aký šport som vyskúšala, ten mi išiel. Dokonca sa zvažovalo, že by som mohla profesionálne plávať.

V gymnastike veľmi vysoké dievčatá nechcú.

– Tam mi ani nedávali nádeje, keď videli mojich vysokých rodičov. Postupne ma môj pán učiteľ na základnej škole začal nahovárať, či by som neskúsila basketbal. A tak som skúsila. V pätnástich si ma vzala trénerka Natália Hejková, vtedy ma to naplno chytilo.

Dnes sa tlačí na rodičov, aby deti prihlasovali na šport, ešte keď sú v škôlke, len tak z nich vyrastie vrcholový športovec. V akom veku ste začínala vy?

– V piatom ročníku základnej školy. Vážnejšie skutočne až v pätnástich. Vtedy som už mávala aj tréningy pred vyučovaním a po škole. V basketbale päťročné deti nehádžu hneď na kôš. Tréningy sú zložené z viacerých častí a k lopte sa dostanú deti až neskôr.

Pätnásťročné dievčatá mávajú iné záujmy, ako je šport. Prvé lásky, diskotéky, chatovačky. Užili ste si vôbec toto pubertálne obdobie?

– Ja som sa od pätnástich venovala len športu, nejako som nevnímala, že by som si mala ísť niekam vyraziť. Na druhej strane, bola som zbitá ako kôň a spánok bola jediná možnosť, ako zregenerovať. Mala som dosť starostí aj sama so sebou, keďže som bývala sama a musela som sa o teba postarať. Človek ani nemyslí na to, že by si mal ísť niekam vyraziť. Pre mňa to bolo basketbal, tréningy, škola, spánok, navariť, upratať a hotovo.