Zlatá Zuzana nie je zo skla. Trafí takmer všetko, čo sa hýbe

Zuzana Rehák Štefečeková so zlatou medailou.
Zuzana Rehák Štefečeková so zlatou medailou. (Autor: TASR)
Boris Vanya|29. júl 2021 o 08:30

Zuzana Rehák Štefečeková vyhrala na olympiáde trap.

LOH Tokio 2020 / 2021 - trap

Ženy - finále:

1.

Zuzana Rehák Štefečeková

Slovensko

43 b

2.

Kayle Browningová

USA

42 b

3.

Alessandra Perilliová

San Maríno

29 b

4.

Laetisha Scanlanová

Austrália

26 b

5.

Silvana Stancoová

Taliansko

22 b

6.

Penny Smithová

Austrália

13 b

TOKIO. Zamierila, vystrelila a sledovala ako sa letiaci terč v zlomku sekundy mení na farebný prach. Vedela, že vyhrala.

Od štvrtka sa Slovensko môže pýšiť zlatou Zuzanou. Nie tou, ktorá dodnes zdobí mnohé domácnosti a symbolizuje zašlú slávu slovenského dizajnu a novohradských sklárov. Táto pochádza z Nitry a trafí (takmer) všetko, čo sa hýbe. 

Zuzana Rehák Štefečeková je olympijská víťazka. Tridsaťsedemročná strelkyňa v disciplíne trap zvládla po excelentnej kvalifikácii (vyhrala ju v najlepšom svetovom výkone, keď neminula ani jeden zo 125 letiacich terčov) aj hru nervov vo finále. Trafila 43 terčov a mohla oslavovať životný úspech. 

"Prežívam obrovskú radosť. Veľmi sa teším zo zlata, ale aj z toho, že som sama sebe dokázala, že viem strieľať aj vo finále. Pozdravujem domov, myslím, že mamina plakala, aj manžel a deti to zvládli pri chrumkách," povedala bezprostredne po súťaži pre RTVS.

V Tokiu súťaží na svojej tretej olympiáde. Aj z predchádzajúcich si priniesla medailu, z Pekingu 2008, aj z Londýna 2012 striebro. A v Japonsku má ešte jednu medailovú šancu - v mixe s Erikom Vargom.

Rehák Štefečeková je živel s čistou hlavou aj dušou. To prvé z nej robí výborného športovca, to druhé aj človeka. „Zuzka hľadá vo všetkom to pozitívne a vie sa rozdať pre iných. Keď začnú klonovať ľudí, mala by ísť medzi prvými a budeme mať zaručený svetový mier,“ povedala o nej pred rokmi kamarátka a strelkyňa Jana Špotáková.

V mladosti vymenila štúdium cestovného ruchu za sociálnu prácu. Chystala sa na misiu do Afriky (napokon nešla, no na diaľku si adoptovala dievčatko i chlapca) a venovala sa charite. Hotová Matka Tereza. Ale s flintou. Trochu bláznivá kombinácia.

Tenis? Volejbal? Nie, streľba

Keď mala päť rokov, začala športovú kariéru na tenisových kurtoch. Dostala prezývku Štefi, ale nová Grafová z nej nevyrástla. „Keď bolo k rukám a hlave treba pridať aj nohy, už bolo zle,“ spomínala mama Eva. Potom skúšala volejbal. 

Prešla na základnú školu s volejbalovými triedami, ale táto zmena jej vôbec neprospela.

Zuzana Štefečeková ako šestnásťročná nádejná juniorka.
Zuzana Štefečeková ako šestnásťročná nádejná juniorka. (Autor: TASR)

„V piatej-šiestej triede sa z nej stala z nej štvorkárka, doma sme riešili aj predmety ako výtvarná výchova. Ťažko som to niesla. Videla som, že moje dieťa tam trpí. Na rodičovskom združení si ma učiteľka zavolala a povedala mi - vaša dcéra sa stále pozerá von oknom. Keď som sa Zuzky doma spýtala prečo, odvetila: Tam sú také pekné vtáčiky,“ vravela pred rokmi mama. 

S novou školou sa všetko vrátilo do normálnych koľají. 

V dvanástich ju otec, inak vášnivý strelec v disciplíne skeet, začal brávať na strelnicu. Šťastnejšie dieťa by ste vtedy nenašli - tvrdila mama. „Raz mi ju môj kamarát Braňo Slamka vzal na sústredenie. Ako skeetarku, podotýkam. Vrátila sa z neho so štyridsaťročným browningom v kufríku od bývalého reprezentanta Lacka Baxu a vyhlásila, že bude strieľať dvojitý trap, čo bola vtedy olympijská disciplína. Takto mi ju pobláznili,“ vysvetľoval po londýnskej olympiáde tatko Štefeček.

Na olympiáde mohla prvý raz strieľať už v Aténach 2004. O rok skôr obsadila ešte v juniorskom veku tretie miesto na majstrovstvách sveta. Na olympiádu ju mohla posunúť voľná karta, o ktorú bojoval jej tréner aj strelecký zväz. Nedostala ju. 

„Neviem, či som už bola mentálne zrelá, aby som strieľala na olympiáde. Dodnes tvrdím, že keď sa nemáš na olympiádu dostať tak, že si miestenku vybojuješ sám, tak nemá takú hodnotu,“ tvrdila po rokoch. 

Do Ria nešla a bola šťastná

O štyri roky neskôr oslávila v Pekingu meniny ziskom medaily. Po kvalifikácii viedla, vo finále ju predstihla Satu Mäkeläová-Nummelová.

„Dodnes si pamätám, že keď som vošla do Slovenského domu v Pekingu, tak tam bola na paneli fotka Danky Bartekovej, ale moja nikde. Potešila som sa, že ma nepasujú medzi adeptov na medailu,“ tvrdila.  

V Londýne 2012 strieľala suverénne Talianka Jessica Rossiová. Z ňou sa však rozpútal napínavý súboj. Tri strelkyne sa po finále ocitli na druhom mieste a o medailách rozhodoval rozstrel. Štefečeková ukázala najpevnejšie nervy.

Bozk od trénera Branislava Slamku v Pekingu.
Bozk od trénera Branislava Slamku v Pekingu. (Autor: TASR)

„Zisk medaily som v Pekingu a v Londýne prežívala úplne inak. V Číne som sa už tešila domov, ale v Londýne som si mohla striebro vychutnať v kruhu najbližších,“ vysvetľovala strelkyňa. V hľadisku ju povzbudzoval asi dvadsaťčlenný fanklub. 

Oblečení v bielych mikinách s nápisom Zuzana ŠTEFEČEKOVA IS OUR CHAMP (Zuzana Štefečeková je náš šampión) robili na olympijskej strelnici riadny bengál. Samozrejme, až keď utíchli výstrely.

V roku 2015 sa v Slovinsku stala majsterkou Európy a vystrieľala si miestenku na olympijské hry v brazílskom Riu, ale krátko po tom sa dozvedela, že sa stane mamou. Prednosť pred útokom na tretiu olympijskú medailu dostal malý Nathan. Do Brazílie necestovala, ale bola šťastná.

„Už keď som videla, ako tá strelnica vyzerá, vedela som, že je to presne ten typ, ktorý mi vôbec nevyhovuje. Nemám čo banovať,“ komentovala svoju absenciu v Riu.

Na strelnicu sa vybrala už mesiac po pôrode. A o ďalší mesiac si vystrieľala zlato na európskom šampionáte v talianskom Lonate.

Na veku nezáleží

Do Tokia sa vybrala už ako dvojnásobná mama. Olympijskú miestenku si vybojovala ako majsterka sveta v roku 2018 a pridala aj ďalšiu v miešanej súťaži s Erikom Vargom.

So striebrom z Londýna 2012.
So striebrom z Londýna 2012. (Autor: TASR)

Triumf v mixe navyše posunul do Tokia ďalších dvoch slovenských trapistov, medzi nimi aj Zuzaninu najväčšiu kamarátku Janu Špotákovú. 

Minulý rok počas prvej vlny pandémie, keď boli výrazne obmedzené možnosti na tréning, sa dve strieľajúce mamy vynašli.

„Trénovali sme s deťmi. Sadla som vo štvrtok ráno do auta aj s Nathanom, Janka s malým Minčim a vyrazili sme na strelnicu. Tam som si malého postavila pred seba, založila som pušku, on pricupital k mikrofónu, privolal mi terč a ja som po ňom pálila. Mohla som si ho privolať aj sama, ale takto mali deti zábavu,“ vysvetľovala pre magazín Olympic.sk.

Hry v Tokiu nemusia byť pre Rehák Štefečekovú posledné. Fínka Satu Mäkelová-Nummelová, ktorá tiež strieľala v Japonsku, má 50. Vek nehrá v športovej streľbe veľkú rolu. 

Slovenka sa dlhé roky drží medzi elitou a medaily už nie sú pre ňu prioritou. „V streľbe si už nemusím nič dokazovať,“ tvrdí.

Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Olympijské hry»Olympiáda Tokio 2021»Športy»Športová streľba»Zlatá Zuzana nie je zo skla. Trafí takmer všetko, čo sa hýbe