Žraloci zo San Jose majú na dosah rekord

priemerný gólman, to všetko robilo zo žralokov akéhosi fackovacieho panáka súťaže. Nedá sa to porovnať ani s momentálnou formou slabučkej Atlanty Thrashers, pretože Sharks dokonca "dokázali" prehrať sedemnásť zápasov za sebou a Calgary Flames im počas nelichotivej série uštedrili zdrvujúcu nakladačku 13:1. Tento debakel je samozrejme smutným rekordom v dejinách mužstva s rozzúreným žralokom na drese. To všetko je však už dávno minulosťou. V súčasnosti majú Sharks na dosah rekord z úplne iného súdka. Ich bodový zisk po základnej časti stúpa bez prerušenia už šesť ročníkov a ak sa im podarí prekonať 99 bodov zo sezóny 2001/02, stanú sa v tomto ukazovateli novým šampiónom. Na druhé miesto by tak odsunuli New York Islanders, ktorí ťahali podobnú sériu v rokoch 1973 až 1979.

Kto vlastne stojí za zázračnou premenou bezzubých žralokov na momentálne jedno z najsilnejších mužstiev? Viacerí odborníci by dali ruku do ohňa za to, že je to dielo generálneho manažéra Deana Lombardiho, ktorý v klube pôsobí v rôznych funkciách prakticky od jeho založenia. Vďaka nemu sa úlohy trénera ujal dnes tak ospevovaný a žiadaný Darryl Sutter, ktorého v roku 1997 "vytiahol" Lombardi z Chicaga. Manažérove úspešné transakcie a Sutterov citlivý prístup k hráčom urobili za päť rokov zo žralokov špičkový tím. Za prelomovú možno označiť sezónu 1997/98, v ktorej sa žraloci po troch rokoch pobytu na dne tabuľky opäť dokázali prebojovať do vyraďovacích zápasov o Stanleyho pohár. Bol to zároveň ročník, v ktorom sa pomaličky začala kryštalizovať súčasná súpiska San Jose. Z Detroitu prišiel skúsený gólman Mike Vernon, z Colorada dlhovlasý bojovník Mike Ricci a z Tampy jeden z najnenávidenejších hráčov ligy, obranca Bryan Marchment. Spoluprácu na ľade s kapitánom Owenom Nolanom si pochvaľoval i ďalší prírastok, montrealský veterán Vincent Damphousse. Lombardi sa pred sezónou 1998/99 chytro zbavil prestarnutých "matuzalemov" Kellyho Hrudeyho, Barryho Potomskeho či Ala Iafrateho a do mužstva postupne zapracovával nádejních mladíkov Patricka Marleaua, Marca Sturma a Alexa Koroľuka. Žraloci sa opäť predrali do play-off a v šiestich stretnutiach prvého kola poriadne trápili favorita z Colorada. O rok na to sa Sharks vypli k skvelým výkonom proti prvému tímu Západnej konferencie, St. Louis, a po bitke na život a na smrť ho poslali na predčasnú dovolenku. To už o partii okolo Owena Nolana začali hokejoví experti hovoriť ako o pomyselnom čiernom koni vyraďovacích bojov, no zázrak sa nekonal, keď ich v druhom kole presvedčivo uzemnili dallaské hviezdy. S ročníkom však bolo vedenie San Jose maximálne spokojné a trochu povolilo mešec na prípadné posily, čo "lišiak" Lombardi náležite využil. Z Dallasu získal robustného power forwarda Scotta Thorntona a po veľkej výmene i hviezdu Anaheimu Teemu Selanneho. Zdravá zmes zelenáčov Sturma, Marleaua, Brada Stuarta či gólmana Jevgenija Nabokova a skúsených matadorov Nolana, Damphousseho, Garyho Sutera, Ricciho, dokázala bez väčších ťažkostí porážať nielen rivalov z vlastnej Pacifickej divízie, ale i slávny Detroit či Colorado. Sutter vedel dokonale skĺbiť obranné i útočné formácie, najmä s dvojicou bekov Marcus Ragnarsson Mike Rathje a trojzáprahom Scott Thornton Mike Ricci Niklas Sundstrom mali súperi veľké problémy. Samozrejme, úspechy žralokov nenechali nečinnú ani konkurenciu, ktorá sa o Suttera a Lombardiho začala vážne zaujímať. No vedenie zmietlo všetky ponuky zo stola a spomínanú dvojicu si v tíme mieni ponechať čo najdlhšie. Preto cez leto podpísalo s Lombardim novú zmluvu a zároveň ho povýšilo do pozície viceprezidenta klubu. Možno že ak sa podarí Sharks spomínaný rekord utvoriť, dostane rovno prezidentské kreslo...