Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Zora Czoborová a Žigo Pálffy budú zajtra po Štedrej večeri sledovať staré české rozprávky

Sportnet|Publikované 23. dec 2002 o 00:00

Bratislava - Zora Czoborová je nielen bývalá vynikajúca fitneska, ktorá sa pritom s fitnes nerozlúčila. Jej Zora centrum v Bratislave je známe,

rovnako, ako je známe to, že práve Zora Czoborová pôsobí ako manažérka košickej fitnesky Klaudie Kinskej. Samozrejme, že asi momentálne najznámejším faktom je to, že Zora je priateľkou útočníka Los Angeles Kings, majstra sveta z Göteborgu Žigmunda Pálffyho. Vo štvrtok si vyskúšala moderátorskú úlohu, keď spolumoderovala slávnostné vyhlásenie ankety o najlepšieho športovca a športový kolektív SR za rok 2002. Pred touto úlohou prehlásila, že sa obáva slovného spojenia Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov. Vraj hrozí, že ho skomolí. V bratislavskom Auparku sme náš rozhovor začali pri Klaudii Kinskej. Počas predposledného septembrového víkendu sa Klaudia Kinská exhibične predstavila na kulturistickej súťaži v Martine. Podujatie sa nekonalo pod záštitou IFBB, a tak prezident SAKST Michal Čapla musel oznámiť Kinskej priestupok vedeniu IFBB (International Federation of Body Builders). Disciplinárna komisia IFBB za porušenie stanov udelila Kinskej polročný dištanc, čo znamenalo, že Košičanka sa nemohla zúčastniť na absolútnom vrchole roka. Na Olympii v lukratívnom Las Vegas...

Začnime niekde úplne inde. Čo hovoríte na Klaudiu Kinskú a jej polročný dištanc?

"Mne Klaudia okamžite volala. Ja som vtedy mala prácu v Chorvátsku. Ostala som z toho prekvapená. Samozrejme, že som jej povedala, aby zavolala pánovi Čaplovi a poprosila ho, aby jej vyšiel nejako v ústrety. Klaudia mi poslala všetky papiere, hneď som písala odvolávajúci list prezidentovi Waynemu De Milliovi. On odpísal, že zasadne komisia, ktorá rozhodne o tom, či Klaudia dostane dištanc. Žiaľ, komisia rozhodla tak, že dostane dištanc. I keď som ho poprosila... V liste som mu opísala, aké mala Klaudia problémy, z akej sociálnej vrstvy pochádza, naznačila som otázku rasizmu, snažila som sa brnkúť na citovú strunu. Nedostala som odpoveď... Úžasné bolo, že Žigo mi zavolal, v noci, úlne vytočený, z toho, čo sa deje. Snažil sa pomôcť prostredníctvom Los Angeles Kings... Žiaľ, už to bolo vynesené a nemohlo sa s tým nič robiť. Je smutné, že Klaudia dostala polročný dištanc, ´zoberie´ nám to i Arnold Classic. Ináč, je super, aká ostala Klaudia vyrovnaná, ja by som sa cez to nedokázala tak preniesť."

Myslíte, že ona sa dokázala?

"Možno mi nechcela dávať niečo najavo. V mojich očiach však bola tvrdá. Vlastne taká je, ide stále rovno. Jasné je však to, že to bola trojročná práca. Pretože niekto si môže povedať, že ide o jednu súťaž. Ide však aj o to, že sme si tvrdou prácou vybudovali ratingovú pozíciu, dosť vysokú. Klaudia vyhrala Slovensko, bola úspešná na Arnoldovi. A dovolím si tvrdiť, že bola v topforme, bola tu teda veľká šanca."

Čo hovoríte na postoj pána Čaplu? Klaudia takto vystupovala i pred rokom, i pred dvoma. A vtedy si povinnosť nahlásiť porušenie pravidiel akosi nesplnil.

"Viete, pán Čapla síce na svoju obranu použil to, že on je povinný niečo také nahlásiť, ale ja si myslím, že skôr išlo o vyrovnávanie si účtov medzi pánom Čaplom a pánom Vonsom. Keď pán Vons prišiel na to, že už nemá záujem spolupracovať, tak mu pán Čapla chcel ukázať moc, ktorú má... Ja však dávam trochu viny i Klaudii, aj som sa s ňou o tom porozprávala. Sú veci, ktoré sa dajú riešiť tým, že idete hlavou do steny, ale niekedy sa takto veci neoplatia riešiť. Trebárs ja som skôr taktik. Ale na to, čo robil pán Čapla, sa treba spýtať jeho. Je však smutné, že jedna superšportovkyňa prišla o možnosť reprezentovať a zviditeľniť Slovenskú republiku. Nejde o to, či seba alebo koho... Ide aj o tú Slovenskú republiku. Pretože si dovolím tvrdiť, že taký talent, aký je Klaudia, tu nebol a nie je. Žiadna Czoborová, Žigalová a Majorová sa jej nemôžu rovnať."

Fitnes je špecifický šport, so špecifickým postavením a špecifickým zastrešním.

"Je veľký rozdiel byť profesionálnym a amatérskym športovcom. Ale i v amatérskom fitnes to funguje tak, že zväz vám veľmi nepomôže. Myslím, že je to na veľmi nízkej úrovni. Dievčatá a dnes už aj muži zažívajú to, že nepoznajú spätnú väzbu. Zväz v podstate vystupuje tak, že my sme tí, ktorí vám umožňujú vystupovať, ale myslím, že je to naopak. Že športovci z vlastnej driny, z vlastných mozoľov, z vlastných peňazí reprezentujú Slovensko. V tom fitnes sme pritom naozaj vynikajúci, aj v tomto roku sa získali veľké úspechy. Športovci sú tam, prinášajú zväzu slušné meno a slušné peniaze a mohlo by sa im to aj vrátiť. V pomoci v príprave."

Nechajme už fitnes. Ste rada, že máte moderovanie ankety už za sebou?

"Samozrejme, že mi trošku chýba to, že generálka nebola taká, aká by mala. Ja som v podstate nevedela, kde kto stojí, kde kto príde. Pre mňa ako amatéra to bolo dosť náročné, Stano (Ščepán - moderátor STV) už je profík, vie, ako sa postaviť ku človeku. Ale páčilo sa mi to, pripomínalo mi to klasické fitnes, kde fitnesky museli vyjsť v šatách na pódium a v monológu odprezentovať svoju osobnosť. A to tak, aby bola iná ako osobnosti iných dievčat. Tak, aby sme dostali čo najviac bodov. A keď to bolo v angličtine, bolo to o to náročnejšie."

Ste presvedčená o tom, že ste ten klub športových redaktorov neskomolili?

"Povedala som to dobre."

Vážne?

"Povedala som anketa Klubu športových redaktorov Syndikátu slovenských novinárov."

A je to Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov.

"Aha! Ale (smiech) vy ste jediní, ktorí na to došli. Vidíte?"

Neuzavreli ste žiadnu stávku?

"Nie (smiech). Ale: sorry, slovenskí novinári, ospravedlňujem sa!"

S poradím v ankete súhlasíte?

"Ale áno. V tomto roku boli tie výkony úžasné. Ja som povedala zlatému štvorkajaku: čo, tretí ste? A oni: čo, veď by bolo trápne, ak by sme skončili vyššie. Takže samotní športovci uznávali toto poradie."

Kto je u vás vôbec ten naj slovenský športovec?

"Žigóóóó (smiech)"

Jasné, ale...

"Jednoznačne Žigo. Ale... Slovenský športovec vôbec. Je to ťažké. Ale asi naozaj tá Martina Moravcová. Pred ňou klobúk dolu. Ja viem, čo to je, nazvime to bez urážky, starnúť v športe. Ona povedala, že to už viac a viac bolí. A pritom je stále špička. V plávaní, čo je dobrá drina. Ja, keď som mala zlomeninu, chodievala som každé ráno a večer plávať dva kilometre. Žiaľ, verejnosť často vníma len tých športovcovm, ktorí súťažia v športoch, ktoré sú populárne. Ale na Slovensku je veľa športovcov nepopulárnych športov. Ja som to zažila v začiatkoch mojej kariéry. Bola som majsterka sveta v 1994.roku a ani som sa nedostala do nominácie o najlepšieho športovca. Bola som tam len ako účinkujúca. Preto si vážim každého športovca."

Čo šport, pred ktorým vyslovujete rešpekt?

"Myslím si, že najťažší šport na svete je športová gymnastika. V tridsiatich rokoch som sa začala učiť salto, na tréning som chodila s päťročnými detičkami a viem, o čom to je. Desaťkrát padnú tak, že ja by som už v živote telocvičňu nechcela vidieť... Vyplačú sa, tréner ich vyburcuje a idú znovu. Desaťkrát to isté, pri čom spadli - aby sa už toho nebáli. Bezkonkurenčný šport je hokej. Rýchla, inteligentná hra. Chodím na každý zápas v LA a vychutnávam si to. V lete som Žigovi hovorila, že mi už tak chýba hokej!"

Ste už taký americký fanúšik? Popcorn a cola?

"Nóóó... Ani nie tak ten popcorn a cola. Na zápase si však stále niečo dám. Sedíme v časti, kde máme obsluhu a ja si dávam chicken-wings, kuracie krídelká."

Ste emotívny fanúšik?

"Najprv som bola veľmi emotívna. Teraz sa už snažím. Je zaujímavé, že som emotívna vtedy, keď iné o niekoho iného. A keď dá gól Žigo, tak ja sedím. Všetci na mňa pozerajú, ale viete, ja sedím pokojne - akože, však čo... Aj keď to vtedy vo mne vrie. Som naňho strašne pyšná!"

Ako sa ku vám správajú spoluhráči Žiga prípadne americkí novinári?

"Absolútne normálne. V USA už vedia, kto som. Boli tam nejakí Slováci, chceli podpisy a spoločnú fotografou, Američania boli prekvapení - ja sa tvárim ako normálny človek. Mne však vyhovuje, že ma tam až tak nepoznajú. Pretože daň z popularity je dosť veľká, keď prídem na Slovensko, už na hraniciach vedia, kto som, odkiaľ idem, kde som sedela na večeri, čo som kúpila v obchode..."

Na videoprojekcii počas programu, na ktorej Žigo pozdravoval fanúšikov, niečo hučalo. To sa točilo niekde pri diaľnici?

"To bola terasa nášho domu, v pozadí ste mohli vidieť citrónovníky. Občas z nich odtrhnem, keď zabudnem kúpiť citróny. A vtedy išlo akurát okolo auto."

Videoprojekcia s pozdravom Petra Bondru bola tiež vaša záležitosť. Hektická?

"Bola to hektika. Ale Peťo bol zlatý, veľmi príjemný. Ale upozorňoval ma na to, nech poviem, že v drese Washingtonu je preto, že to bolo točené tesne pred zápasom."

Bavili sme sa s vaším potenciálnym svokrom, Žigom Pállfym starším. Veľmi je s vami spokojný.

"On je zlatý! Ale oni sú obaja strašne zlatí ľudia, hrozne ich mám rada. Skromní, super s nimi vychádzam."

Štedrý večer?

"Už mi miláčik volal, že kúpil vianočný stromčel. Lenže: obrazne povedané, my si podáme kľučky. Ja priletím v sobotu (predvčerom - pozn. red.) o druhej, on o dvanástej letí na zápasy a príde až na Ďtedrý deň ráno."

Stromček teda bude normálny, nie tie citrónovníky?

"Bude. Ihličnatý. Všetko bude!"

Kalifornia a Vianoce?

"Krásne. So všetkým, čo má byť. Vyzdobené domy, reklamy. Len to má jednu deprimujúcu príchuť. Zobudíte sa, pozriete von - a slnko. Na Štedrý večer nevyjdete von, pretože sa vám nosné dierky zlepia zo studeného vzduchu. Vianoce strávime síce sami, len s naším psom, ale dohodli sme sa s Višňovcami (Ľubomír Višňovský, obranca LA Kings a manželka - pozn. red.), že sa po večeri stretneme a pozrieme si staré české rozprávky. Večera bude klasická. Ako predjedlo spravím morskú príšerku zabalenú v slanine, klasickú polievočku, buď kapustnicu alebo rybaciu, nechám Žiga nech si vyberie. Máme rybu, pečenú či vyprážanú. Tento rok si rozkázal i kačicu so šalátom, kačicu s kapustou a knedľou. Potom idú oplátky, rozkrájame jabĺčko, rozbijeme oriešok a budeme sa tešiť na darčeky."

Ktoré donesie Mikuláš, Dedo Mráz, Santa Claus či Ježiško?

"Jasné, Ježiško."

A medzi rozprávkami bude i Mrázik?

"Ten nie. Ale máme tam priateľa, ktorý je tam už dlho amigrovaný - má asi 300 alebo 400 rozprávok. Niečo dobré si požičiame."

Súvisiace články