Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Z maratónskych archívov

Už sa to blíži. Takto to vyzerá každoročne na štarte MMM v Košiciach. (Autor: archív veja)
Vladimír Mezencev|Publikované 26. sep 2016 o 00:00

Medzinárodný maratón mieru sa blíži, a tak sme načreli trochu aj do jeho histórie.

Presun do Čermeľa

Pred 55 rokmi došlo k zmene štartu a cieľa Medzinárodného maratónu mieru – zo štadióna Jednota /VSS Košice/ zo vtedajšej Solovjevovej /dnešná Wattsonova/ sa miesto štartu i cieľa presunulo na novopostavený štadión Lokomotívy. Tu bol štart i cieľ v rokoch 1961 – 1988, kedy vytrvalci vždy bežali do Sene a späť.

V roku 1989 po prvý raz maratónci absolvovali mestský okruh, vtedy ešte so štartom pred štadiónom Lokomotívy na Čermeľskej ceste, ale ešte s cieľom na štadióne železničiarov. Až o rok neskôr sa štart i cieľ definitívne premiestnili do centra Košíc.

Počas dvoch hodín, za ktoré maratónci absolvovali 42 195 m dlhú trať, sa na štadióne organizovali rôzne atletické i cyklistické preteky, najčastejšie sa však hrávali prvoligové futbalové zápasy domácej Lokomotívy. S pribúdajúcimi rokmi však k rastúcej nespokojnosti vedenia futbalového oddielu Lok. Košice. Jednoducho maratónska atmosféra na štadióne domácim železničiarom nepriala a väčšinu majstrovských zápasov na vlastnom trávniku prehrali...

Keď už sme spomenuli rok 1961, tak musíme pripomenúť, že vtedy po prvý raz zvíťazil na MMM /a zatiaľ aj naposledy/ úradujúci olympijský víťaz – podľa očakávania Bikila Abebe z Etiópie. V roku stáli na štarte až siedmi účastníci OH 1960 v Ríme.

Dlhé roky čakania

V roku 1924 na premiérovom maratóne v Košiciach zvíťazil domáci Karol Halla /KAC Košice/, ktorý však na trati mal konkurenciu len z radov čs. vytrvalcov. Je neuveriteľné, ale na ďalšie maratónske víťazstvo slovenského bežca sa muselo čakať až 41 rokov!

Na Pražskom maratóne v roku 1965 dominoval Adam Košťál /Lok. VSŽ Košice/. Po Hallovi na MMM zvíťazil ďalší Slovák, zhodou okolností opäť Košičan, až v roku 1983 – teda po 59 rokoch! František Višnický si toto prvenstvo zopakoval po troch rokoch a je tak jediný Slovák, ktorý na MMM vyhral dvakrát.

Prvýkrát bez hymny

Medzi najväčšie prekvapenie v dejinách MMM patrí víťazstvo Juhoslovana Nedjalka Farčiča v roku 1967 časom 2:20:53 hod. Svojím úspechom však organizátorom spôsobil nemalé starosti. Nevedeli sa rozhodnúť akú hymnu zahrať na počesť jeho prvenstva. Mal síce juhoslovanský pas, ale na štart nastúpil ako člen jedného súkromného švédskeho klubu.

Dva roky už žil vo Švédsku, kde pracoval ako kuchár. Len pre zaujímavosť – štíhleho atléta vtedy jeden košický novinár označil ako najchudšieho kuchára na svete. Nakoniec počas jeho dekorovania na stupni víťazov sa hrala iba oficiálna znelka MMM...

Súvisiace články