Zlomená ruka, operácia a sedem otrasov mozgu. Talent Capitals Connor Hobbs ukončil kariéru

Oh My Hockey|24. okt 2020 o 18:06

Kopa zranení, z toho plynúca frustrácia a strata lásky k hokeju, ktorým sa chcel živiť.

Toto je vražedná kombinácia pre akéhokoľvek hokejistu. A nie len hokejistu, ale športovca celkovo. Bohužiaľ, sú ľudia, ktorým sa to nevyhne. Takýmto smutným prípadom je Connor Hobbs. Kariéra niekdajšieho talentu išla skvelým smerom, no z draftového stealu napokon asi nebude nič.

Ortieľ je krutý: Koniec kariéry.

Hobbs, dnes 23-ročný kanadský obranca, bol draftovaný v roku 2015 v piatom kole na celkovej 143. pozícii Washingtonom Capitals. Aj keď sa nejavil ako jeden z veľkých talentov, postupne sa zlepšoval, až sa stal najproduktívnejším obrancom Western Hockey League v sezóne 2016/17. V 67 stretnutiach si zapísal 85 (31+54) bodov.

Bohužiaľ ho už oddávna sprevádzali zranenia, a to najmä otrasy mozgu, ktoré sú neslávne známym hokejovým strašiakom. Sám ich napočítal asi sedem. "To sa ľahko podpíše na vašej psychike," priznáva pre Regina Leader-Post. "Desí vás, že musíte sedieť 25 dní v miestnosti bez svetla. Nechcem to už viac zažiť. Prišlo to do bodu, keď som si musel vybrať svoje zdravie. Máte len jeden mozog. S tým sa neradno zahrávať."

Od hokeja úplne neodchádza. Rozhodol sa však odísť z profesionálnej úrovne, ktorú zakusoval na farme Caps v Hershey. Tam vlani odohral len šestnásť stretnutí. Teraz sa rozhodol dať prednosť vzdelaniu a nastúpil na University of Saskatchewan. Po siedmich rokoch sa vracia domov k svojej rodine.

"Bude to iné, to určite, no uvedomil som si, že je čas vrátiť sa domov a byť pri svojej rodine," pokračuje v rozprávaní. K rozhodnutiu prispel aj fakt, že nevedno, kedy sa začne sezóna v AHL. Voči tej je Hobbs momentálne skeptický.

"Uvedomil som si, že je čas na zmenu," priznáva. "V Hershey som nezažíval práve úspešné obdobie. Bol som v temnote. Keď ste tak ďaleko od domova a podpory, je to nezdravé. Trochu mi trvalo, kým som na to prišiel, no skutočne si myslím, že som urobil dobré rozhodnutie."

Keď hovorí o zdraví, nie je to len o fyzickom. Iste, otrasy mozgu, operácia roztrhnutej rotátorovej manžety či zlomená ruka sa na jeho tele podpísali jasným písmom. Hobbs však strácal psychickú pohodu i úsmev, ktorý bol preňho tak typickým.

"Keď som si to začal uvedomovať, som presvedčený, že ostatní ľudia už to videli," hovorí o chýbajúcej radosti zo života i hokeja. "Pre nikoho nie je dobré, keď do svojho prístupu nedáva všetko. Popravde, nebol som šťastný. A keď nastane niečo také, musíte to zmeniť. Veľa chlapcov si pred tým zatvára oči a zvykol som to robiť tiež. Zakaždým, keď som opustil domov, som cítil, že som tam nechal obrovský kus môjho srdca."

Počas troch zraneniami skrátených sezón v AHL si Hobbs vyskúšal, aké je to byť skutočne vzdialený od domova ako profesionálny hokejista. V 119 zápasoch zaknihoval 36 (7+29) bodov. Bolo jednoznačne vidieť, ako hráčovi známemu svojimi hitmi a tvrdou strelou chýba pohoda. Skrátka vädol.

Spomenutá operácia ramena mu dala jasný verdikt.

"Neunáhlil som to. V skutočnosti som mal kopu času o tom premýšľať, keď som musel ležať na gauči. Bola to moja prvá veľká operácia a bola hrozná. Nemohol som hýbať rukou. Pôvodne som si to zranil ešte pred pár rokmi, no nebolo to na operáciu, tak som si to preliečil rehabilitáciou. Neviem, či to bola najšťastnejšia voľba, no tak to bolo. Až po ďalšom zranení prišiel čas s tým niečo robiť."

Hobbs bol prototypom hokejového odvážlivca. Rád hral tvrdo a do tela, niekedy až za hranou pravidiel. V ročníku 2015/16 si v juniorke pripísal 106 trestných minút v 58 zápasoch.

"V týchto veciach som nebol práve najchytrejší," spomína. "Nestaral som sa, či som si udrel hlavu alebo zblokoval strelu. "Nepotrebujem ľad, som v pohode," hovorieval som. To nie je ten správny spôsob, ako hrať hokej. Lepšie je starať sa o svoje zdravie. Počas prvej sezóny v Hershey som si zlomil ruku počas toho, ako som skúsil niekoho bodýčkovať."

Strata chuti hrať profesionálne sa dostavila, bohužiaľ, v dobe, keď mala Hobbsova kariéra nabrať smer NHL. Hokeja sa však nevzdáva. Na univerzite trénuje spolu s mladším bratom Declanom a hoci sa sezóna USports zatiaľ nezačala, verí, že keď na to príde, bude hrať.

"Vzdelanie je pre mňa prioritou," potvrdzuje. "Povedzme, že by som hral hokej ešte tri roky. Mal by som 27 rokov a nemal vzdelanie. Ťažko by som potom získal prácu. Hokej na University of Saskatchewan je na skvelej úrovni. Je super vedieť, že od toho úplne neodchádzam. Škola je však na prvom mieste. Teraz som šťastný. Je úžasné byť späť doma, kde je moje srdce."

Nachádzate sa tu: