Utorok, 19. január, 2021Meniny má Drahomíra, Mário

Zlatý medailista Revúcky: Splnil sa mi životný sen

Sportnet|Publikované 23. sep 2008 o 22:00

V poradí druhá Paralympiáda priniesla slovenskému reprezentantovi v stolnom tenise vozičkárovi z Vyšnej Slanej Rastislavovi Revúckemu vytúžené zlato.

Spolu s Jánom Riapašom sa v súťaži družstiev v kategórii TT1-2 postavil na najvyšší stupienok.

ROŽŇAVA. Do Číny cestoval ako desiaty hráč svetového rebríčka. Po bronze v jednotlivcoch a zlate v družstvách na minuloročných majstrovstvách Európy v Slovinsku patril medzi tých, ktorí mohli siahať na najvyššie méty. Neúprosný systém v súťaži jednotlivcov, kde postupovali iba víťazi skupín, mu zahatal cestu ďalej. Vrchovato si to vynahradil v súťaži družstiev, kde veľkou mierou prispel k zisku zlata a získal aj skalp paralympijského víťaza medzi jednotlivcami Francúza V. Bouryho.

Aká bola cesta za vysnívanou zlatou medailou?

"Cesta za medailou bola dosť náročná, pretože som bol chorý. Semifinále aj finále som hral v horúčkach. Vlastne semifinále s Kóreou bolo predčasné finále, lebo sme ho hrali tri a pol hodiny a prvýkrát v histórii sa nám podarilo poraziť Kórejčanov. Bolo to niečo úžasné. Na finále s Francúzskom sme sa už tešili, pretože na nich si veríme, nie na sto, ale stodesať percent."

Súťaž družstiev ste začali s Kubou. Očakávalo sa povinné víťazstvo.

"Bolo to na rozpinkanie. Lenže to boli "jednotkári", ktorí loptičky dávajú centimeter za sieťku a vracia sa späť k nim. Prvé dva loptičky mi hneď vyhodil. Na to sa nedá nič natrénovať. Keď mu to padá, je to problém na psychiku. Neviete, čo máte hrať, na loptičku nedosiahnete. No zápas som vyhral 3:1."

Aké boli pocity, keď ste sa dozvedeli, že vás čaká Kórea.

"Vedeli sme to hneď, že na nich ideme. Pocity boli všelijaké. Aj sme si verili, aj sme chceli vyhrať."

Nastúpili ste na prvú dvojhru.

"V piatom sete som prehral 10:12. Bol to zápas, v ktorom sa bojovalo o každú loptičku. Za stavu 9:7 som ešte viedol, potom sa to otočilo v súperov prospech. Bol som nahnevaný na seba, pretože prehrať v piatom sete 10:12, to sa nedá opísať. Potom som sa upokojoval, odišiel som z haly preč. To sa nedalo. Potom Riapoš vyhral. Štvorhra nám vôbec nešla. Na poťahy súperov sa nedalo hrať, nič nám nepadalo. Im všetko a nám nič. Tak sme prehrávali 1:2. Potom Riapoš vyhral a bolo 2:2."

Rozhodujúci bod tak zostal na vás.

"Keď si tak uvedomoval, že ja budem rozhodovať o tom, či budeme hrať finále, alebo nie, tak to nebolo jednoduché. Bol to jeden z mojich životných zápasov. Viedol som 2:0 a 10:6 a hovoril som si, daj tú jednu loptu, no set som prehral 10:12. Už som sa videl vo finále. Od hnevu by som vtedy plakal."

Čo sa vám premlelo vtedy hlavou?

"Všetko, už som sa videl vo finále a jednoducho nevyjde jedna loptička. Už som bol aj unavený, nevládal som. Hrali sme to už cez tri hodiny. Potom vo štvrtom sete sme sa ťahali po jednej loptičke, súper ešte viedol 10:9, ale ja som otočil na 12:10. Vyhral som 3:1."

Čo rozhodlo o víťazstve?

"U mňa to, že som strašne chcel a bojoval som. Podarilo sa mi aj spadnúť z vozíka. (úsmev) O každú loptu bolo treba bojovať. Keby som nebojoval, tak by sa to asi nepodarilo. To mi aj hovorili aj ostatní, že snaha z prvého zápasu, v ktorom som tiež bojoval a prehral, sa mi v tom druhom vrátila. Nechcem ani uvažovať o tom, čo si mysleli Kórejci, pretože celý zápas viedli a nakoniec ho prehrali. Myslím si, že to bolo predčasné finále."

Aké boli pocity hneď po zápase?

"Pocity, keď sme skončili zápas, sa nedajú ani opísať. Vedeli sme, že ideme do finále proti Francúzsku. To bolo niečo super. Nechceli nás vo finále. Možno sa nás aj trocha báli. Možno si fandím, ale nám sedí ich štýl hry. Na rozdiel od Kórejčanov, s ktorými sa stretávame málo. Ťažko je proti nim a ich poťahom hrať."

Mali ste nejakú taktiku na Kórejčanov?

"Taktika bola hrať mu všetko na bekhend, ale samozrejme potom prekvapiť a dať na druhú stanu. Musel som ju dodržať, inak by som nemohol vyhrať. Videl som, že to ide. Ale keď som zo stavu 10:6 prehral, to som bol nasrdený. Keď som išiel od stola k trénerom, bola to ťažká cesta, v duchu som si nadával, že som nedal tú jednu loptu, štyri nevyužité mečbaly. Už som sa videl vo finále."

Ale psychicky ste sa nepoložili.

"Príprava pomohla. Nemal som už obavy pred zápasmi, ako tomu bolo kedysi."

Na druhý deň nasledovalo finále, v ktorom ste zdolali paralympijského víťaza. Aký to bol zápas?

"Ja som si veril. Išli sme do toho tak, že to ideme vyhrať. Už sme chceli zlato, keď nám to obom nevyšlo v jednotlivcoch. Na Francúzov sme si verili. Keď Riapoš získal prvý bod, nemal som čo stratiť, hral som uvoľnene, pekne. Dva sety som vyhral v koncovke, ktorá mi tentoraz vyšla. Tretí set to už bolo jednoduché."

Paralympiádu ste však začali súťažou jednotlivcov. V skupine ste mali dvoch ťažších súperov.

"Bol tam Vilsmaier, s ktorým som vyhral. Porazil som aj Brazílčana. Potom prišiel majster sveta Hansen. Bol to vyrovnaný zápas. Prvý set som prehral, v druhom som tu vrátil. V treťom na začiatku mi ušiel a ťažko sa to dobiehalo. Vo štvrtom sme sa ťahali, bolo 9:9. Začalo mi to vychádzať, padalo mi to, bol som v pohode. Za tohto stavu som mal servis. Vzali sme s trénerom time, dohodli sme sa, čo zahrám. Len mi to nevyšlo, nepadli lopty, ktoré mali padnúť. Navyše, on mal na forhende "trávu" a je ľavák. Keby som bol vyhral ten set, tak v piatom by sa už bol položil. Bolo to na ňom vidieť, nervóznel. Ja som išiel do všetkého, padalo mi. Musel som byť aktívny, inak to nešlo. So svojou hrou som bol spokojný, až na tie posledné dve loptičky. Prehral som a tým pádom nepostúpil. Keby sa to podarilo, tak idem na Francúzov a som možno vo finále."

Bolo to veľké sklamanie?

"Bolo, lebo som strašne chcel medailu."

Ako ste sa z toho dostávali?

"Potom sme mali dva dni prestávku, chodili sme povzbudzovať spoluhráčov. Už som mal len jedinú možnosť v družstvách, takže som sa musel skoncentrovať."

Pred družstvami ste však ochoreli.

"Už viem, kde sa stala chyba. Boli sme v utorok povzbudzovať, zmokol som. Nešiel som sa najprv prezliecť, ale do jedálne. Tam však bola klimatizácia. To ma ofúklo. Spočiatku nebolo nič, len už večer ma začala triasť zimnica. Do rána som sa nevedel zohriať. Dal som lieky, spočiatku zabrali. No potom prišli teploty. Trvalo to celú súťaž družstiev, len čo som sadol do vozíka, hneď mi stúpla teplota. Keď som ležal, bolo dobre."

Ako sa bojovalo s týmto hendikepom?

"Musel som zaťať zuby a hrať. A možno že to bolo aj dobre, pretože som sa tak nerozčuľoval. Smiali sa mi, že musím byť chorý, aby som dobre hral. (úsmev) Skrátka, nemal som síl sa jedovať. Hral som, bojoval, chcel som vyhrať. Navyše stúpol adrenalín, vyburcoval som sa, človek aj zabudne, že je chorý. Cez prestávky som sa chladil vodou."

Zápas s Kóreou trval dlho do noci.

Vlastne sme boli poslední v hale. Fandili nám aj Číňania. S Kóreou sme hrali 3,5-hodinový zápas, toľko som ešte nehral. O siedmej sme začali a o pol dvanástej sme skončili. Už zatvárali halu. Bola to dráma a bolo super, že sme to vyhrali. Ak by sme boli prehrali, naťahovanie o tretie miesto by bolo ťažké.

No ani zápas s Francúzskom nebol až taký hladký. Súper ho trocha zdramatizoval.

"Viedli sme 2:0, 2:0 vo štvorhre, v treťom sete bolo 8:0, potom 10:6 a 10:10. Za stavu 8:0 sme prestali hrať a čakali, že oni všetko pokazia. Ale bolo to naopak. Bourymu vyšli nejaké loptičky, mne zobrali bod za zlý servis. Potom sme vyhrali 12:10. Splnil sa mi životný sen, jeden z mála. Som paralympijský víťaz. To som si ani neuvedomoval a došlo mi to až na druhý deň, čo som vlastne dosiahol, že sa zapíšem do histórie Slovenska a to mi nikto nezoberie. Chodili mi sms, aj takí písali, čo sa mi roky ozvali."

Stihli ste okrem stolného tenisu aj niečo iné?

"Ešte hneď prvý týždeň, keď sa aklimatizovali, sme boli na výlete v Zakázanom meste. Prešli sme sa Pekingom. Potom už prišli tréningy. Na Čínsky múr som sa dostal až posledný deň pred odchodom. Povedal som si, aké by to bolo byť v Číne a nebyť na čínskom múre. Chcel som tam byť. Z paralympijskej dediny trvala cesta autom hodinu. Bol som spokojný, že som ho videl. A ešte sme boli v obchode, kde nás predavačky doslova trhali. Desať predavačov predávalo len hodinky, samé rolexky. Veľa som toho nenakúpil, bundu, tričká s paralympijským logom. Mp5, lebo tie kupovali všetci a vyšlo to lacnejšie ako u nás. Zaujímavé bolo to, že sa s predavačkami bolo treba stále jednať o cene. Ak som niečo kúpil len tak, boli z toho nešťastné. Musel som sa vadiť s nimi, ceny sa však dali stiahnuť výrazne dole."

Ak by ste sa mali rozhodovať, zvolili by ste si znova stolný tenis, alebo by ste uvažovali aj o inom športe?

"Asi áno, no možno by som zvažoval aj iný šport. Skúsil by som aj atletiku. Vrh guľou či oštepom. Český kamarát prešiel zo stolného tenisu na atletiku, hádže diskom. Skončil tretí a hodil 10,48 m, čo sa mi zdá, že sa hodím aj ja. Ešte som to síce neskúšal, ale chcel by som. Už som sa aj dohodol s našimi atlétmi."

* * *

MEDAILOVÁ VIZITKA RASTISLAVA REVÚCKEHO

n 2008: Paralympiáda v Pekingu - zlato v súťaži družstiev (spolu s J. Riapošom)

n 2007: Majstrovstvá Európy - zlato v súťaži družstiev (spolu s J. Riapošom), bronz v súťaži jednotlivcov

n 2006: - Majstrovstvá sveta - bronz v súťaži družstiev (spolu s J. Riapošom)

n 2005: Majstrovstvá Európy - zlato v súťaži družstiev (spolu s J. Riapošom)

n 2004: Paralympiáda v Aténach - striebro v súťaži družstiev (spolu s J. Riapošom)

n 2003: Majstrovstvá Európy - striebro v súťaži jednotlivcov, striebro v súťaži družstiev (spolu s J. Riapošom)

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.