Zlatan v drese Slovana. Z brankára sa stal úspešný útočník aj tréner

S futbalom začínal ako brankár, čelil strelám slovenských reprezentantov, no keď sa mu ako útočníkovi podarilo v prípravnom stretnutí streliť päť gólov, vymenil post brankára za hrotového útočníka.

Spomínate si na svoje futbalové začiatky?

Jasné, že áno. Na svoje futbalové začiatky mám dodnes veľmi pekné spomienky. S futbalom ako takým som začínal ako deväťročný chlapec na ihrisku v Snine ako brankár. Prvým futbalovým krokom ma viedli tréneri Ondrej Duda a Marián Volárik. Počas svojich žiackych rokov v športovej triede v Snine so mnou hrávali chlapci ako Peter Hišem (súčasný kapitán MFK Snina), Anton Lojan (Radvaň n/L), Michal Krajnik, či toho času úspešný ligový strelec Dávid Škutka, ako aj ostatní chalani, ktorých bolo veľmi veľa. Nemôžem zabudnúť hlavne na svojho staršieho brata Martina, ktorý so mnou strávil na ihriskách veľmi veľa času a dodnes je mojím veľkým ľudským vzorom (úspešný advokát v Prešove).

Talentovaného brankára si vyhliadol 1. FC Košice.

Keď som končil Základnú školu v Snine, tak sa mi ozvali funkcionári z Košíc s ponukou hrávať a zároveň študovať na športovom gymnáziu. Neváhal som ani minútu a rozhodol som sa, že svoju futbalovú kariéru posuniem ďalej na vyšší level. Odišiel som teda do Košíc, kde som ako brankár chytal tri roky prvú dorasteneckú ligu, v ktorej som čelil takým hráčom ako Hamšík, Stoch, Piroška či Jendrišek, ktorí hrávali v iných dorasteneckých mužstvách. V tom čase ma trénovali skúsení tréneri, z ktorých spomeniem Olejára, Bertu, Andrejka, Pilipa a Módera. Títo ľudia mi dali veľmi veľa, za čo im ďakujem.

Kde smerovali vaše ďalšie futbalové kroky?

Po troch rokov v drese „A“ mužstva dorastu som vypadol zo zostavy a tak si ma zobral pod svoje krídla prezident klubu Košice-Barca Imrich Balog, ktorý mi dal šancu chytať v jeho klube, no už medzi dospelými. Pamätám si, ako som naskočil rovno do tvrdej kondičnej prípravy, kde na jej konci sme odohrali prípravný zápas s Moldavou nad Bodvou. Tesne pred začiatkom stretnutia za mnou prišiel spomínaný prezident klubu s tým, či by som tento duel neodohral na hrote útoku, nakoľko sme mali problémy so zostavením základného kádra. Keďže ma pobolievalo rameno, tak som prezidentovi klubu povedal, že to skúsim a tak som do zápasu nastúpil v útoku. Zápas sme vyhrali a ja som strelil päť gólov.

Vymenili ste teda post brankára za útočníka?

Áno, rozhodol som sa, že to skúsim v útoku a musím povedať, že som urobil správne rozhodnutie. V tretej lige som počas necelých dvoch rokov patril stále medzi najlepších strelcov súťaže, čo si všimli aj iné kluby a ponuky sa zrazu začali hrnúť samy.

Prišla ponuka, na ktorú ste dlho čakali?

Ako devätnásťročného futbalistu ma oslovili ľudia pohybujúci sa okolo futbalu v klube 1. FC Tatran Prešov s veľmi zaujímavou ponukou. Vždy bolo mojím veľkým snom hrávať futbal profesionálne a tak som sa rozhodol zmeniť dres a s Prešovom som podpísal profesionálnu zmluvu na dobu piatich rokov. Popri futbale v Prešove som úspešne absolvoval aj prijímacie skúšky na fakultu športu, kde som aj študoval. Úvod v Tatrane mal svoj logický postup, začínal som v „B“ mužstve ako mladý, pre „A“ mužstvo perspektívny hráč. Všetko išlo podľa plánu, nakoľko ma po krátkej dobe v rezerve povolali do prvého tímu. Bohužiaľ, hneď v prvých dňoch pri prvom mužstve som sa nepríjemne zranil a tak som podstúpil vyšetrenie, kde mi po magnetickej rezonancii klubový lekár Cvengoš oznámil nepríjemnú správu, že mám v kolene poškodenú chrupavku, a tak som musel absolvovať operačný zákrok, po ktorom som z futbalu vyradený na dobu jedného roka.