Zápas roka a novú hviezdu ľahkej váhy, to prinieslo UFC 256

Posledný PPV turnaj roka, UFC 256, nám dnes v noci sľuboval množstvo zaujímavej akcie. Na karte sme mohli nájsť titulový zápas mušej váhy, Fergusonov návrat do klietky alebo súboje skúsených veteránov proti ich možným nástupcom (Jacaré vs. Holland, Gane vs. dos Santos).

Prelims otváral najmladší zápasník v UFC, 21-ročný, Chase Hooper proti Petrovi Barretovi. Po šiestich mesiacoch od svojej prvej prehry v kariére, ukázal Chase dva svety. V tom prvom - v postoji ťahal za kratší koniec a z kombinácie calf kickov a leg kickov už len ťažko vládal stáť na nohách. V tom druhom nám pripomenul Bena Askrena, nielen účesom, ale najmä hlbokými ponormi po takedowne. Nakoniec sa jeho viaceré pokusy o páku na nohu vyplatili, keď na heel hook dokázal otočiť nepriaznivo vyvíjajúci sa zápas.

Prvý z dvoch ženský zápasov na karte patril jednoznačne Tecii Torres. Svojím pohybom, výpadmi zakončené signifikantnými údermi  v postoji ničila Sam Hughes takmer počas prvého kola. Neboli to však len skúsenosti a kvalita, ktoré rozhodli zápas pre „Tiny Tornado“. Jej 28 – ročná súperka sa nakoniec rozhodla predčasne vzdať zápas z dôvodu neschopnosti vidieť na jedno oko. Tak či onak, Torres si pripísala dôležité druhé víťazstvo.

Billy Quarantillo a Gavin Tucker. Postoj vs. zem. Aspoň tak nejako mal vyzerať zápas zaujímavých bantamových váh. Obaja pred zápasom mali na konci v najlepšej lige sveta zhodne po tri víťazstvá. Zápas bol predvedením rôznych štýlov boja, z ktorého nakoniec vyšiel víťazne Tucker, keď dokázal kontrolovať väčšiu časť zápasu na zemi.

Duel Renata Moicana a Rafaela Fizaeva sľuboval súboj  o potvrdenie si svojej pozície medzi najlepšími pérovej váhy. Aj keď ani jeden z nich nebol pred zápasom v oficiálnom rebríčku UFC, každému bolo jasné, akú hodnotu by malo prípadné víťazstvo v ich ďalšom smerovaní. Nutne však dodať, že to bol zápas jedného muža. Fizaev výborný výkon, čo korunovala jeho záverečná kombinácia po trase liver shot-rear hook-lead hook (telo-zadný a predný hák). Práve po poslednom údere padol Moicano ku zemi, na čo sa rozhodca Dan Migrilliotta veľmi nerozmýšľal a duel ukončil.

Posledným zápasom ktorý sme mali možnosť vidieť pred začiatkom hlavnej karty, bol návrat legendárneho Cuba Swansona po štrnástich mesiacoch proti Danielovi Pinedovi. V očiach  stávkových kancelárií ako aj časti fanúšikov, bol pred zápasom favoritom Pineda. Začiatok zápasu tejto predpovedi dával za pravdu. Cub skoro stratil svoju prednú nohu – práve kvôli stále viac a viac obľúbeným calf kickom, nevedel si nájsť rytmus a nevyzeralo to s ním vôbec dobre. Bol to jeho box, čo bol hlavným faktorom jeho obratu v zápase a celkovej druhej výhry v rade. Z následného víťazného výkriku a mimiky tváre bolo jasné, aký „kameň“ mu spadol zo srdca.

Čo sa dá stihnúť za menej než dva a pol roka profesionálnej MMA kariéry v ťažkej váhe? Mnoho. Minimálne tak to je v prípade Cyrila Ganého. Veď povedzme si, kto za tak krátku dobu od jeho debutu v MMA sa dostal do UFC? A tu to nekončí. Veľký talent z Francúzska mal pred sebou najťažšiu skúšku v doterajšej kariére. Bol ním bývalý šampión, Junior dos Santos. Je pravdou, že Junior vstupoval do zápasu po troch porážkach ale čo sa týka mien išlo o tú najužšiu špičku divízie (Ngannou, Blaydes, Rozenstruik).

Čo sa týka vzájomného duelu, Gane nastavil zrkadlo stálici UFC. Porazil ho svojím tvrdým postojom a je otázkou ako a či vôbec uvidíme Juniora v ďalšom zápase. Momentálne totižto prehral štyrikrát na TKO po sebe a taký Dana White sa po zápase nechal počuť, že by bol rád, ak by kvôli zdraviu ukončil kariéru.

Veľmi smutne skončil zápas Kevina Hollanda proti Jacarému Souzovi. Minimálne z pohľadu 41-ročnej legendy brazílskeho jiu-jitsu a MMA. Jacaré inkasoval totižto od Hollanda raritné KO, potom čo sa skúšal posadiť zo zeme a zároveň trafiť pravačkou súpera. Pre „Big Mouth“, ako zvyknú prezývať mladého američana, to bola v tomto roku celkovo už piata výhra v organizácii. Celkovo už od jeho debutu v UFC v auguste 2018, išlo už o jeho desiaty zápas (8-2). Pre Hollanda výhrou nad Jacarém otvorila cesta ku tomu najlepšiemu, čo stredná váha ponúka a bude zaujímavé sledovať jeho ďalšie kroky.

V ženskom dueli mušej váhy si proti sebe nič nedarovali Brazílčanky Mackenzie Dern a Virna Jandiroba. Obe predviedli jeden z najatraktívnejších zápasov večera. Oproti minulým zápasom Dern viditeľne zapracovala na strikingu a kondícii, nepokúšala sa prehnane brať Virnu na zem a aj keď mala občas sklon prepadať do úderov a prepaľovať útoky – jej víťazstvo bolo zaslúžené.

Tony Ferguson vs. Charles „Do Bronx“ Oliveira. Zápas, ktorý toho sľuboval veľa. Bude to zápas výlučne na zemi alebo z rešpektu jeden pred druhým to budú radšej držať v postoji? Uvidíme po prehre od Justina Gaethjeho „starého“ Tonyho Fergusona? Je „Do Bronx“ pripravený na súpera kalibru Tonyho? Otázok sprevádzajúcich tento zápas bolo mnoho.

Hneď na začiatku je potrebné povedať, že takúto jednostrannú dominanciu ako v postoji tak na zemi nečakal snáď nikto. Tony pôsobil akoby to už skrátka nebol on. Pre Oliveiru na zemi v tomto zápase Tony nepredstavoval súpera, akým sa čakalo. Nech už to bolo spôsobené čímkoľvek, Charles mimo občasných miest kedy držal pozíciu, robil krásne prechody do rôznych pozícií, odkiaľ hrozil ukončením.

Armbar na konci prvého kola bol niečím, čo by ste mohli ukázať hocikomu aby ste charakterizovali Tonyho. Tam kde by to už všetci vzdali sa on odmietol vzdať. Mrzí len jedna vec a to, že tento zápas mal len tri kolá. Bolo by zaujímavé vidieť, ako by zápas prebiehal v neskorších kolách. Charles však bezpochyby predviedol výkon, ktorý ukázal, že to môže byť práve on – kto bude novým kráľom ľahkej váhy.

„Zápasom večera je jednoznačne Figueiredo vs. Moreno, to bezpochyby . Svojím výkonom „okradli“ ženy (zápas Dern vs. Jandiroba) o bonus 50 tisíc“.  Týmito slovami začala pozápasová  konferencia vo Vegas, v komplexe APEX, z úst Dana Whitea. A takto nejako by sme mohli začať hodnotenie zápasu o titul dvoch zápasníkov, ktorí zhodne zápasili na rovnakom turnaji aj pred troma týždňami. Neboli to len ich výhry čo ich zviedli dohromady tento večer ale aj absencia hlavného zápasu. Figueiredo ako šampión sa ponúkol zachrániť hlavný zápas turnaja a Moreno ako najvyššie postavený vyzývateľ, súhlasil s týmto termínom.

Zápas sám o sebe potvrdil slová prezidenta UFC. Všetky hlavné americké MMA portály zhodne písali o možnom zápase roka a najlepšom zápase mušej váhy v jej osemročnej histórii. Moreno potrápil šampióna, ktorý si musel siahnuť na dno. Na dno síl však išli obaja zápasníci. Mexičan sa spoliehal na strhy a kontrolu na zemi spojenú s údermi – zatiaľ čo Brazílčan bol tvrdší a presnejší v úderoch. Bola to vojna. Nie nadarmo Figueireda prezývajú „Deus Da Guerra“ (Boh vojny). A ten z nej vyšiel víťazne.

Za výsledkom označeným ako majority draw (48-46, 2x 47-47), je viac faktorov. Jedným z nich boli problémy so zhadzovaním zo strany šampióna v tak krátkom čase. Sám bol deň pred zápasom kvôli tomu hospitalizovaný. Druhým a nemenej významným je tak trocha zvláštne udelenie posledného kola zo strany tretieho rozhodcu Junichira Kamija, Morenovi. Kola, ktoré ďalší dvaja dali Deivesonovi. Tretím faktom je, že v treťom kole bol odobraný bod šampiónovi ako následok, za jeden z viacerých kopov do slabín.

UFC nám teda ponúklo jeden z ďalších skvelých turnajov a čo viac – potvrdilo sa ako veľmi môže byť mušia váha atraktívna.