Piatok, 26. február, 2021Meniny má Viktor

Na trávnik kedysi vstúpili iba bosí, teraz ihrisko v Gemeri chátra

Opustená tribúna v Gemeri (Autor: Titanilla Bőd)
Titanilla Bőd|Publikované 16. jan 2021 o 15:00

Futbalnet hľadá zaniknuté kluby.

V šesťdesiatych rokoch mali svoju zlatú generáciu, viackrát pôsobili aj na krajskej úrovni. TJ Družstevník Gemer poznali aj v širšom okolí. Už takmer štyri roky je však obec bez futbalu.

Prineste si loptu!

Organizovaný futbal v Gemeri vznikol podľa zatiaľ nevydaného rukopisu nebohého miestneho uznávaného učiteľa, športového nadšenca a znalca miestnej histórie Istvána Gömöriho Kovácsa v roku 1931, no naplno sa rozbehol až po druhej svetovej vojne.

Pohľad do histórie futbalu v Gemeri (Zdroj: archív GKI)

Finančné podmienky boli skromné, pri pozývaní súperov Gemerčania ako dodatok do listu napísali: „Prineste si so sebou loptu, lebo aj my máme len jednu. Boli by sme neradi, keby z toho vznikli nejaké nepríjemnosti.“

Musela ustúpiť aj rieka

Gemer dlhé roky hral svoje zápasy na malebnom ihrisku lemovanom topoľmi za dedinou, medzi dvoma ramenami rieky Slaná. Ihrisko tu vytýčili už po druhej svetovej vojne.

„Problémom bolo, keď sa mala uskutočniť plánovaná úprava rieky Slaná a naše ihrisko sa malo dostať pod vodu. My ako deti sme povyťahovali kolíky zo zeme, ktorými inžinieri už vyznačili nové koryto. Marili sme im prácu, pán učiteľ Kovács zatiaľ pobehoval po úradoch. Nakoniec nejako vybavil, že Slaná naše ihrisko obišla,“ spomína István Gombos, dlhoročný oddaný funkcionár Gemera. Desaťročia bol dušou klubu, veľmi ho mrzí, že v súčasnosti obec s 900 obyvateľmi nemá žiadne mužstvo.

Zlatá generácia

Pravdepodobne najlepším tímom v histórii klubu bola generácia z prvej polovice šesťdesiatych rokov. „Keď boli ešte dorastenci, mnohí ľudia chodili na zápasy dorastu a po ňom si už na stretnutie mužov ani nepočkali. Veď ten najlepší futbal už videli. Bol to zážitok sa na nich pozerať,“ hovorí István Gombos.

Pohľad do histórie futbalu v Gemeri. (Zdroj: archív GKI)

„V kabíne mali zarámovaný výrok: Futbal sa nehrá ústami, ale nohami,“ dodáva István Gombos.

Keď sa celá generácia naraz presunula do A-mužstva, Gemer valcoval. Keď sa však tento tím rozpadol, niekoľko rokov bola obec bez futbalu.

Nové ihrisko pri kaštieli

Neskôr sa však sformoval nový tím a mužstvo už nepretržite patrilo medzi stabilné tímy okresu.

V roku 1995 v obci slávnostne otvorili nové ihrisko, v srdci dediny, pri kaštieli a kultúrnom dome.

Prichádzali naň diváci aj z okolitých dedín, boli časy, keď Gemer hral lepší futbal ako susedná Tornaľa. Klub počas svojej existencie viackrát pôsobil aj v krajskej súťaži, pamätné boli aj letné turnaje, mnohokrát aj s účastníkmi z Maďarska.

Za socializmu podporoval mužstvo jednotné roľnícke družstvo, po novembri 1989 sa stala najväčším sponzorom miestna samospráva.

V nedávnej minulosti sa investovalo do nového trávnika. Keď ho položili, niektorí funkcionári naň vstúpili iba bosí, tak ho chceli šetriť.

Pamätná tabuľa pre fanúšika

V roku 2008 odhalili na stene tribúny pamätnú tabuľu verného fanúšika Istvána Németha. Bol neodmysliteľnou súčasťou zápasov Gemerčanov, či už na starom ihrisku pri rieke, či na novom pri kaštieli. Jeho úprimná, nefalšovaná radosť z gólov obmäkčila aj súperov.

Pamätná tabuľa na počesť verného fanúšika v Gemeri (Autor: Titanilla Bőd)

V súčasnosti je však na ihrisko v Gemeri smutný pohľad. Trávnik je plný výmoľov, budova tribúny chátra. V obci sa už takmer štyri roky nehrá futbal, klub odstúpil zo súťaží v sezóne 2016/2017.

Už len spomienky

„Nenašli sa to peniaze. Aspoň keby bola snaha zachrániť mládež… Ale obec mala iné priority. Pritom bola aj možnosť stať sa aj béčkom Tornale. Ten pohľad na opustené ihrisko ma veľmi bolí,“ povzdychne si István Gombos, ktorý už v posledných rokoch ponechal funkcionárske úlohy mladším.

Futbalisti Gemera okolo roku 2010 (Zdroj: archív Gábora Bényeiho)

„S futbalom v Gemeri som zažil veľa krásnych chvíľ. Je to podobný pocit, ako keď sa staráš o záhradu, a vidíš, že to prináša ovocie. Športu som venoval veľa času, no vôbec neľutujem. S mladými ľuďmi bola radosť pracovať,“ dodáva niekdajší funkcionár.


Titanilla Bőd deväť rokov viedla športové oddelenie a bola zástupkyňou šéfredaktora v denníku Új Szó. Reportérsky pokrývala z miesta diania štyri olympiády. Okrem futbalu je jej druhou srdcovkou krasokorčuľovanie, od roku 2004 nechýbala ani na jednom európskom šampionáte. V tíme Sportnetu pôsobí od augusta 2020.