Utorok, 26. január, 2021Meniny má Tamara

Zamrznutý potenciál

Pochmúrna nálada. Atmosféra na našej striedačke nepotrebuje komentár. (Autor: tasr)
Sportnet|Publikované 29. apr 2009 o 22:00

Tri rôzne podoby hokejového sklamania pripravili slovenskí hokejisti v základnej skupine svetového šampionátu svojim fanúšikom. Hráči i tréneri sľubujú a čakajú, že ozajstný potenciál sa od náznakov už konečne musí rozvinúť naplno.



KLOTEN. Proti Maďarom sme nátlakový systém bez dostatočného efektu zachránili so šťastím trinásť sekúnd pred koncom, proti Bielorusom sme nemohli dlho nájsť recept na ich húževnatý blok v strednom pásme, s Kanadou sme sa do obojstranne útočného zápasu reálne ani nedostali.

Hokejová samovražda

Tromi faulami v útočnej tretine slovenský tím spáchal hokejovú samovraždu. V 17. minúte Kanada po troch využitých presilovkách viedla 3:0. Proti takémuto silnému súperovi išlo odvtedy skôr o boj o česť, ktorý ostal pre hráčov i trénerov útechou i nádejou. Poslednú tretinu sme vyhrali 2:1, boli sme dokonca strelecky aktívnejší. Slovenský tím sa nádejal, že ukázal svoj potenciál, že za rovnovážneho stavu dokáže s 24-násobnými majstrami sveta držať krok. Aj keď vo vzduchu visí podotázka, či Kanada za stavu 5:1 jazdila s plnou koncentráciou, alebo sa viac bavila hrou. I keď história dokazuje, že Kanaďania nezyvknú šetriť súpera do poslednej minúty.

Chronická slabosť

Slovenskí hokejisti sa úprimne kajali, že sa nechali vylučovať ako malé deti na rybníku. Nik sa nechcel vyhovárať na občasné úzkostlivé verdikty amerického a švédskeho rozhodcu. S výnimkou beztak skúseného harcovníka Štefanku sa v dueli s Kanadou nechalo vylúčiť šesť hráčov (traja z nich po dvakrát), ktorí odohrali nejednu sezónu v NHL. Tam ich okrem toho, aby dávali góly, dobre platili, čo platí aj o európskych kluboch, aj za to, že nesmú zbytočne oslabovať svoj tím. V slovenskom drese je to roky chronická slabosť. Až sa zdá, že im nemá kto alebo aspoň navzájom na seba nakričať, čo sa naozaj nepatrí, lebo to zabíja úsilie všetkých. Lenže z našej kabíny vždy vychádzajú nanovo slová o pevnej partii, ktorá sa určite zomkne a potiahne ďalej. A v dobrej partii vždy číha úskalie prílišnej tolerancie či sklony k strate zodpovednosti.

Zúfalo bezradní

Proti Kanade sme dokázali korčuliarsky zakontrovať, keď sme zjednodušili finálnu fázu, padli pekné góly Marcela Hossu i Graňáka. Vytrvalo povzbudzujúci diváci, hoci po treťom góle ostali pár minút v kóme, ocenili aj snahu, že mužstvo nerezingovalo. Tak ako "keby" neexistuje ani v športe, keby sme nedostali päť gólov v oslabení, vyhrali by sme 3:2. Lenže tých päť presiloviek súpera sa naši hokejisti motali po ľade zúfalo bezradní.

Po včerajšom tréningu už bude všetko inak, jedného z dvojíc súperov Česko alebo Fínsko zdoláme a postúpime do štvrťfinále, tvrdí naša hokejová partia.



PRÍČINY PREHRY


Prečo sme nechali ujsť Kanadu

Zbytočné vylúčenia našich hráčov v útočnom pásme.

Nefungujúci obranný systém hry v oslabení.

Slabá strelecká podpora obrancov od modrej čiary.

Časté prehadzovanie hráčov v útočných formáciách.

Brankár Halák zrejme ešte mohol zápas počkať. Pravidlo, že najlepšie pozná Kanaďanov, sa môže otočiť aj kontraproduktívne. Stalo sa to Križanovi vo štvrťfinále MS 2007 v Moskve. Mal vychytať Švédov, kde získal vtedy titul klubového majstra s MoDo.

Autor: Sportnet

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.