Začalo sa to zlomeninami a operáciou. Teraz majú deväť zlatých medailí

KOŠICE/VIEDEŇ. Rožňavčanka Henrieta Farkašová sa stala hviezdou paralympiády v Pjongčangu. So štyrmi zlatými a jednou striebornú medailou nemala zdravotne znevýhodnená lyžiarka konkurenciu. Rovnakú zbierku si priniesla i jej navádzačka, ďalšia rodáčka z východu, Kežmarčanka Natália Šubrtová. Navádzačkou lyžiarky Henriety Farkašovej je už 10 rokov. Za ten čas nazbierali deväť zlatých medailí z troch zimných paralympijských hier (2010, 2014, 2018). Na tej poslednej v Pjongčangu, z ktorej sa vrátili len minulý týždeň, bola Farkašová najúspešnejšou športovkyňou celých Hier. Aké to je, byť „očami“ niekoho iného a pomáhať mu športom prekonávať jeho hendikep, prezradila Natália Šubrtová v nasledujúcom rozhovore.

Podobne ako Henrieta Farkašová, aj vy ste rodáčkou z východu. Ona z Rožňavy, vy z Kežmarku. Pod Tatrami ste však nevyrastali...

„Keď som mala asi tri roky, kvôli práci rodičov sme sa presťahovali do Martina. Moja babka, inak rodáčka z Medzilaboriec, však ostala v Kežmarku. V detstve som u nej trávila veľa času, takže Kežmarok mi ostal blízky, aj keď som tam už nebývala.“

Ako sa človek dostane k úlohe navádzačky zrakovo znevýhodnenej lyžiarky?

„Priniesol to sám život. Ja som lyžovala na pretekárskej úrovni od piatich rokov až do juniorskej kategórie. Potom som šla študovať do zahraničia a keď som sa ako 18-ročná vrátila, môj bývalý tréner ma oslovil s takouto ponukou. Príjemne ma to prekvapilo a hneď aj oslovilo. Išli sme s Heňou na sústredenie skúsiť, či si sadneme.“

Museli ste absolvovať aj špeciálny kurz?

„Všetko sa musí odskúšať. Žiaden jednotný kurz neexistuje, pretože každá dvojica si to nastavuje inak a zisťuje, čo funguje a čo nie. U nás je to napríklad intenzívne po komunikačnej stránke, ja dosť veľa rozprávam. U niektorých iných dvojíc to tak nie je.“

V jednom rozhovore Henrieta Farkašová spomenula, že prvý kontakt medzi vami sa skončil jej zlomeninou v tvárovej oblasti. Je to pravda?

„Nebol to úplne prvý kontakt, ale naše úvodné sústredenie na rakúskom ľadovci. Hneď v tretej jazde medzi nás vbehol poľský turista a Heňu zrazil. Skončilo sa to zlomeninami kostičiek v tvári, museli ju operovať v nemocnici v Innsbrucku. Doteraz tam má titánové platničky. Mňa to vtedy dosť mrzelo, aj som si to veľmi vyčítala. Je to však vec, ktorá sa, žiaľ, môže stať hocikedy, aj teraz.“

Lyžovanie, najmä najrýchlejšia disciplína zjazd, patrí medzi rizikové športy, dochádza v ňom niekedy až k tragédiám. Keď navyše človek ešte nevidí, resp. vidí len čiastočne, riziko úrazu vo vysokej rýchlosti je ešte vyššie, nie?