Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

Za pohárik treba vycálovať tisíc dolárov, ak sa objavil tréner, hráči stáli v pozore a v tichu i mucha robila rámus

Sportnet|Publikované 7. nov 2002 o 23:00

Košice - Zlatá baňa. Také prirovnanie je rozhodne na mieste v prípade súčasných pomerov v ruskom športe. Pre legionára je to naozaj Klondike a hlavne

toho, kto pochádza z našich končín. Lenže každá minca má dve strany a až postupne sa ukáže, čo všetko sa skrýva za lukratívnymi zárobkami. Keď vtáčka lapajú pekne mu spievajú a aj Rusi to vedia znamenite, no postupne pritiahnú opraty a použijú rôzne psychologické ťahy, aby sa tých, ktorým im nerežú, poslali domov. Cudzinec naozaj musí prevyšovať domácich a ešte i tak nemá vyhrané. Hoci nemusí ísť o tradičný vyhadzov, všetko speje k tomu, že hráč si to nakoniec rozmyslí a peknú kôpku dolárov radšej nechá ležať za hranicami, než aby sa dožil poníženia a vysedávania na striedačke. Krv a pot tieto tradičné atribúty sprevádzajúce dianie za východnými hranicami už treba miestami inovovať o výrazy, ako utrpenie, mučenie duše, sklamanie. Za všetko sa platí. Draho. Preto si treba pripomenúť slová Martina Štrbáka, čo dosiahol s Jaroslavľom titul majstra Ruska a ktorý po tom, čo sa dozvedel, že do najvyššej tunajšej súťaže majú namierené aj ďalší naši legionári Stanislav Jasečko (na snímke) a Richard Šechný, sucho, no dôrazne riekol. "Nezostáva mi nič iné, len im držať prsty, aby to vydržali. V týchto pomeroch nestačí len hrať, ale treba nasadzovať stodvadsaťpercentné úsilie, aby hráč obstál a hokejovo prežil." Jeho postrehy sa nám vybavili po tom, čo bolo známe, že spomínaní hokejisti nedokončia sezónu v klube Neftechimik Nižnekamsk.

Odchovanec spišskonovoveského hokeja a bývalý hráč Košíc Jasečko sa vrátil predčasne zo svojej misie z iných dôvodov než jeho kamarát Šechný (inak, práve ich dobré ľudské kontakty spôsobili, že sa v tomto tíme ocitli obaja). Urastený bek, ktorý je už takpovediac svetobežníkom, zobral túto epizódu vo svojej kariére prozaicky. Okamžite po návrate domov sa dohodol na angažmáne s Českými Budějovicami, kde bude pôsobiť do konca tejto sezóny. Do južných Čiech sa vracia po pol druha ročnej pauze, predtým tam účinkoval dva ročníky. "Vedel som, aká je tam situácia, tak som predstaviteľom českého tímu naznačil, že ich môžem posilniť. Ozval som sa im ešte počas pôsobenia v Nižnekamsku. Samozrejme, angažmán v Českých Budějoviciach je podmienený aj rodinnými záležitosťami. Manželka je vo vysokom štádiu tehotenstva, v januári čakáme prírastok do rodiny. Počas výjazdu do Ruska bola doma sama, odlúčenie nebolo príjemné hlavne pre ňu. V Českých Budějoviciach budeme bývať u svokrovcov, máme horné poschodie vyhradené iba pre seba," riekol skúsený bek, ktorý sa netajil ani tým, že si postupne postaví aj dom, kam sa presťahuje s rodinkou. Odchod tesne po sobáši do cudziny nebol príjemný pre novomanželov. "Som rád, že sme sa dohodli s Juhočechmi, za pol hodiny bola na zmluve na stole. Po dvoch-troch mesiacoch budeme hovoriť o prípadnom dlhšom angažmán. Nevylučujem, že tu zostanem ďalšie dva-tri roky." Staronový člen kádra teda rozšíri slovenskú enklávu, ktorá v jeho bývalom tíme je, bude spoluhráčom napríklad známeho ďalšieho obrancu Babku. "Bekov majú dosť a kvalitných, akurát odchod Laca Čierneho do Togliatti im skrížil plány. Inak, činovníci ma chceli už pred sezónou, ale ja som im povedal, že to chcem skúsiť v ruskom hokeji. Teraz sa naše cesty znovu spojili, ani som nepredpokladal že to tak skoro bude."

Východniar sa dostal do Nižnekamska zaujímavou okľukou, keďže z českej extraligy odišiel najprv do fínskeho Pori, odtiaľ sa pobral na hosťovanie do švédskeho HV 71. "Neľutujem, že som sa dal prehovoriť Neftechimikom. Povedal som si, že aspoň urobím rekord a za jeden rok sa vlastne objavím v štyroch najvyšších súťažiach v štyroch krajinách. Možno sa to málokomu zo slovenských hokejistov podarilo, ak vôbec niekomu. V januári som odišiel z fínskej ligy do švédskej, na začiatku sezóny do ruskej a teraz už budem v českej. Dúfam, že už nestihnem Nemecko do konca roka..." Po návrate z Ruska sa o Jasečka zaujímal Zvolen, ktorý ho chcel vedno so Šechným, lenže Stano uprednostnil Česko. A čo riekol na margo záujmu Košíc? "Vôbec som o tom nevedel, len som si to prečítal v novinách. A potom som na teletexte videl informáciu, že vraj pre HC som drahý. Nevedno, odkiaľ ale informácie o mojej cene Košičania mali, môj agent nikoho nekontaktoval. Aj tak by som ale slovenskú extraligu dal na druhé miesto pri výbere ďalšieho pôsobiska. Radšej ma láka ešte korčuľovať v kvalitnejšej súťaži."

Stále sme vlastne neobsiahli hlavné dôvody predčasnej rozlúčky nášho hokejistu s ruskou elitou. "Ja som mohol zostať, lenže manželkin požehnaný stav ma nútil prehodnotiť rozhodnutie, hnal som sa domov. Okrem toho, ak by som aj zostal v Nižnekamsku, bol by som tam sám zo Slovákov. Najprv si pobalil veci v septembri Šlamiar, Rišo Šechný sa vracal teraz. Keby som tam bol s rodinou, bolo by to iné. Takto by som prežíval ubíjajúce chvíle samoty zavretý medzi štyrmi stenami. Laco Čierny má v Togliatti manželku, auto, uňho je to iné. My sme si sadli do autobusu, odviezli nás na tréning, na bazu, zápas, odtiaľ domov. Bol to stereotyp, ubíjalo nás to. S Rišom sme si liezli pomaly na nervy, sto razy sme si povedali na izbe tie isté veci, už sme nemali pomaly ani o čom hovoriť." Podpichli sme Stana, čo sa nedalo vyjsť do mesta, posedieť si pri káve v reštaurácii. "Lenže tam žiadny podnik na solídnej úrovni nebol. Bolo to vymreté mesto, šedé, pár panelákov a koniec. Okrem toho po večeroch nebolo vhodné chodiť po uliciach. Túlali sa tam rôzne indivíduá, narkomani, alkoholici. Bola to psychiatria..."

Slovenský bek vynechal iba päť zápasov počas tých niekoľko týždňov, čo tam bol. A to aj preto, že podľa úzusu mužstvo musí mať päť mladých hráčov napísaných na súpiske, troch vo veku do 18 rokov, dvoch do 23 rokov. Pritom Nižnekamsk nastupoval so šiestimi obrancami, ale poruke ich bolo dva razy toľko. Preto stále niekto zostal sedieť, hlavne po prehrách, zostava sa obmieňala. "Systém stáleho bránenia bol neprirodzený pre moju krvnú skupinu. Štyria hráči sa venovali defenzíve, jeden v kuse napádal súperov. Ak som korčuľoval dozadu, vedľa mňa sa pohybovali neustále krídelníci, jeden z jednej strany, druhý z druhej. Dopredu som nemohol ísť, len po modrú čiaru som sa mohol dostať. Preto som koučovi vysvetlil, že tento systém nie je pre mňa vhodný A okrem toho tehotná manželka doma smúti a tak bude lepšie, ak sa vrátim... Takto som naňho zrejme zapôsobil, mal pre moje dôvody pochopenie. Klub zohnal okamžite jedného Bielorusa ako náhradu za mňa. Tréner Vladimir Krikunov vedie bieloruskú reprezentáciu, takže teraz je bezpochyby spokojnejší, lebo má na súpiske troch Bielorusov." Pred angažovaním slovenských posíl Krikunov na stretnutí v Piešťanoch naznačoval (aj teraz je tam Neftechimik na sústredení) Šechnému hovoril, že bude vyťažený, mal hrať oslabenia aj presilovky. Lenže nakoniec uprednostňoval svojich "koňov". Dôvodil tým, že prednosť majú uňho ruskí hokejisti. "Nemôžem pochopiť jeho slová, keď tvrdil, že nemohol. nechať odpočívať známeho centra Kasianova, ktorý dáva góly, lenže taký hráč bol iba jeden. Ostatní centri mali toľko gólov na konte ako Šechný, a predsa nastupovali pravidelnejšie.. Rišo sa dostal na ľad len sporadicky, zahral si málo. Bol to nepomer. Ja som tiež gól nedal, zaknihoval som tri asistencie. Vzhľadom na obranný systém to bolo maximum. Keby som bol pravidelnejšie vybiehal pred bránku súpera, tak sa môžem rozlúčiť s myšlienkou, že nabudúce dostanem miesto v zostave. Radšej som zostal vzadu a svoje si odohral. Myslel som si, že všetci hráči sú technicky vybavení, uprednostňujú kombinačné ťahy. Lenže u nás to forsírovala iba jedna päťka, prvá, ostatné hrali individualisticky. Hráč nahodil puk do rohu a tam sa motal. Všetci si počínali na svoje tričko, neprihrali nikomu nikomu. Okrem toho Šechného i mňa hnevalo, že sme sa nestretli v rovnakom čase na ľade. Akoby to kouč robil náročky. To nás oboch neraz škrelo."

Disciplína až do špiku kosti, u nás možno nie tak precízne dodržiavaná, sa prejavovala na každom kroku. Trebárs vylúčenie po faule, ktorý nemusel byť, sankcionoval kormidelník pokutou. Bol určený sadzobník. Celkove za porušenie životosprávy, fajčenie alebo pitie alkoholu najvyššia pálka predstavovala sumu tisíc dolárov. Ak to nepomohlo, tak nasledovali "kopačky"."Ja som raz inkasoval vylúčenie do konca zápasu. Bolo to po situácii, keď som vletel aj s pukom do bránky súpera a gólman si poranil koleno. Obranca rivala v ďalšom striedaní mi dal zozadu krosček, zhodil rukavice a pustil sa do mastenice. Naťahovali sme sa pár sekúnd, ale ja som nemusel vycálovať peniaze, iba on." Nižnekamsk sa pohybuje v strede pelotónu, jeho cieľom je dostať sa do play off. Posledné dva zápasy však tím prehral a klesol. Bude mať čo robiť, aby naplnili zámer. Stano mal možnosť konfrontovať herný štýl viacerých favoritov vrátane majstrovského Jaroslvavľu. " Popredné tímy mali oveľa vyrovnanejšiu konkurenciu v kádroch, nie je výnimkou, keď si tréneri môžu vyberať zo siedmich-ôsmich pätiek Jaroslavľ hrá v pohode, jeho hokejisti si prihrajú , nerežú súperov, nepôsobia agresívne. Slávia úspechy tým, že forsírujú tradičnú školu, hoci pri kormidle je český tréner Vůjtek. To je ale rozumný človek, s ním sa dá komunikovať. Náš Krikunov mal nesmiernu autoritu, všetci mali pred ním až strach, pripomínalo mi to časy komunizmu. Keď bola schôdzka, tak každý stál pomaly v pozore. Nastalo také ticho, že bolo muchu počuť lietať."

Kolektív lietal na zápasy lietadlom a náš hokejista poznamenal, že veľké vzdialenosti sa inak ani prekonávať nedali. Veď Nižnekamsk je pol druha hodiny letu od Moskvy. Pre tunajších je to však blízko, pre našinca čosi hrozné. "Keby sme išli autobusom, tak dodnes sme ešte na ceste...Veď do Chabarovska sme leteli niekoľko hodín."

Na naše pomery sú tam nepredstaviteľné finančné zdroje, ktoré putujú do hokeja. Trebárs lekár má iba na vitamíny a lieky vyčlenených v prepočte pol druha milióna slovenských korún na jednu sezónu. Aj ostatné záležitosti v starostlivosti boli naozaj vynikajúce. "Niektoré veci boli na lepšej úrovni než v amerických nižších súťažiach. Bol som i tam, takže môžem porovnať." Zárobkovo je ruská liga o sto percent lepšia než ostatné končiny v Európe. "Po NHL je to suverénna najlepšia možnosť získať nemalé peniaze. Bonusy sú za vyhrané zápasy, preto je neraz vyrovnaný priebeh a padá málo gólov. Lenže veľa vecí je nevyspytateľných a treba mať na ne žalúdok," dodal Stanislav Jasečko, ktorý svoje postrehy pretlmočil pokojne, bez emócií. Bral to ako svojskú školu života a iste sa riadil zásadou, že čo hráča nezabije, to ho posilní.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.