Sobota, 27. február, 2021Meniny má Alexander

Vytrvalec Adrián Dovala mal sezónu plnú problémov

Adrián Dovala. (Autor: Peter Podolinský)
Peter Podolinský|Publikované 28. okt 2016 o 00:00

V tomto roku vynechal ultramaratóny a sústredil sa viac na maratóny.

V tomto roku vytrvalec Adrián Dovala z Drnavy vynechal svoje obľúbené ultramaratóny a sústredil sa viac na maratóny. To však ešte nevedel, čo všetko ho čaká.

Bežecká sezóna sa pomaly blíži ku koncu. Aká bola pre vás? Čo sa vydarilo a čo nie?

„Behu sa venujem už desať rokov. Nabehané mám už takmer 40-tisíc kilometrov, no tento rok bol pre mňa najhorší, čo sa týka behu. Nezúčastnil som sa na žiadnom ultramaratóne, odbehol som len tri maratóny – vo Viedni, Michalovciach a teraz v októbri v Košiciach. Niekedy tréning a prípravu na preteky beriem vážne, no prídu aj chvíle a obdobie, kedy mi na beh nezostáva dosť času. Vtedy si radšej preteky neplánujem. Obzvlášť ak sa vyskytnú aj zdravotné problémy a v lete dovolenky, kedy nebehávam. Takto to bolo aj v tomto roku. V pláne som mal toho viac, no hneď maratón vo Viedni ukázal, že to nebude jednoduché.“

Na maratóne vo Viedni ste viac ako s časom museli bojovať sám so sebou. Čo sa vlastne stalo?

„Viedenský maratón bol môj v poradí už 29. odbehnutý maratón. S pribúdajúcimi rokmi tréningu som chcel ešte v tomto roku prekonať môj najlepší čas v maratóne. Vybral som si maratón v jarnom termíne, keďže počas zimy mám najviac času na tréning. Na žiaden maratón som sa tak nepripravoval ako na tento. Nakoniec to dopadlo tak, že dobeh do cieľa v tomto maratóne bol môj druhý najťažší zo všetkých, a to som už niekoľko posledných kilometrov len voľne dobiehal. Dokonca ani žiaden ultramaratón ma tak nezničil ako tento beh. Po dobehnutí som hneď začal hľadať príčiny. Neváhal som a prihlásil som sa na Podvihorlatský maratón, ktorý sa konal len tri týždne po skončení maratónu vo Viedni. Chcel som zistiť, či sa to zopakuje. Našťastie som ten maratón odbehol s prehľadom a bol som so svojím výkonom spokojný. Keďže od predchádzajúceho maratónu ubehli len tri týždne, na lepší čas ako 3:24 hod. som nemal.“

Aj keď tých pretekov ste v tomto roku absolvovali menej, maratón v Košiciach ste nevynechali. Ako sa darilo?

„Štart na Košickom MMM už beriem ako jasnú vec, ako tradíciu. V tomto roku to bol môj desiaty štart v poradí na tomto maratóne a desiatykrát som ho aj úspešne dokončil, s čím sa môže len málokto pochváliť. V lete som vynechal pár týžd-ňov tréning a od toho času mám problémy s pätou na pravej nohe. Ako tak som v tréningu dokázal bežať desať kilometrov, no potom sa už začala stupňovať bolesť päty. S blížiacim sa štartom na maratóne v Košiciach sa stupňovala aj bolesť v nohe a akoby toho nebolo dosť, niekoľko dní pred štartom som prechladol. Vedel som, že ma budú čakať ďalšie ťažké preteky. Od štartu do polmaratónu sa to ešte dalo zvládnuť, no po odbehnutí prvého okruhu na maratóne som už začal krívať. Takouto technikou som absolvoval celé druhé kolo a po dobehnutí som mal dobrý pocit jedine z toho, že som úspešne zvládol a dobehol do cieľa košického maratónu desiatykrát. Ďalšou zaujímavosťou je, že som si ani nepomyslel, že tak skoro prekonám to trápenie v maratóne vo Viedni. Dôležité pre mňa bude v najbližších dňoch dať sa zdravotne do poriadku a potom podľa aktuálneho stavu prídu aj ďalšie plány. Zdá sa, že bude pre mňa predsa len lepšie štartovať na ultrabehoch ako na maratóne či kratších behoch.“

Súvisiace články