Utorok, 19. január, 2021Meniny má Drahomíra, Mário

Výška bola pre Máriu Mračnovú motivujúca disciplína

Mária Faithová-Mračnová. A jej dlhoveký osobák 192 cm. (Autor: Judita Čermáková)
Bohuslav Matia|Publikované 26. aug 2016 o 22:00

Na výstave o jej kariére sa latka na 192 cm zdala legende strašne vysoko.

KOŠICE. Keď vošla do miestnosti v priestoroch Slovenského technického múzea, kde je umiestnená časť „jej“ výstavy, a zočila latku na stojanoch vo výške jej osobáku 192 cm, zostala ohromená

„Áno, bola som ohromená z toho, že som to kedysi dokázala skočiť...“

Aj keď tú latku čas už trošku pokrivil, legendárna skokanka do výšky, košická rodáčka Mária Faithová-Mračnová, to mala overené, že pracovníci múzea pri inštalácii provizórneho výškarského sektoru ju nastavili na centimeter presne.

„Áno, je to naozaj presné, premerané šuplerom, je to tých 192 centimetrov. Ono to nevyzerá až tak vysoko, ale je to ohromná výška, keď je to aj dnes pre mnohé dievčatá problém skočiť.“

Jej rekord vydržal mnoho rokov, dlho sa nenašla žiadna Slovenka, ktorá by ho posunula aspoň o centimetrík vyššie.

„Určite som nečakala, že ten rekord bude tak dlho odolávať, lebo aj vtedy nás bolo vari päť takých výškarok v Československu, ktoré na tú výšku mali, ale žiadna nedokázala skočiť viac. Až v roku 1990 Jana Brenkusová v Bratislave.“

Dvakrát na olympiáde

Mária Faithová-Mračnová štartovala na dvoch olympiádach. Na tej druhej, v roku 1976 v Montreale, je unikla medaila doslova o chĺpok.

„Ešte na 189 centimetroch som viedla celú súťaž, lebo som vynechala jeden pokus. Keď bolo na stojanoch 191 cm, ja som mala vtedy osobák 190, pri mojom pokuse už zaznel potlesk z tribún, že som to skočila. Cez tú latku som sa naozaj dostala, ale potom som o ňu zavadila nohou, takže predsa spadla.“

V čase montrealskej olympiády bola na vrchole kariéry, ale radšej spomína na Mexiko v šesťdesiatom ôsmom.

„Lebo to bola moja prvá olympiáda, navyše exotická. Boli sme tam tri týždne vopred, aby sme sa dostatočne aklimatizovali vo vysokej nadmorskej výške. A to uvítanie našej výpravy na olympijskom štadióne, to bolo neuveriteľné.“

Čechoslováci boli u Mexičanov po známych udalostiach v auguste 1968 vo vysokom kurze. „Kde sme sa len pohli, všade nás ľudia vrelo zdravili.“

„Faja“, ako ju všetci volali, skákala „stredlom“ (obkročným štýlom), aj keď mnohých výškarov zlákal revolučný Fosburyho flo“, s ktorým sa tento Američan presadil na mexickej olympiáde.

„Je to jednoduchší štýl ako stredl, ale ja som už mala príliš zautomatizované pohyby na to, aby som naň prešla. Aj keď tých 192 centimetrov som skočila vlastne z rozbehu, ako skákal Fosbury, do oblúka. Po štrnástich či pätnástich rokoch som ten rozbeh zmenila, a to mi pomohlo zrýchliť sa a zlepšiť výkonnosť o šesť centimetrov."

Všestranná

Výška jej z atletických disciplín sedela najviac, aj keď by v pohode zvládla aj viacboj.

„Skúšala som naozaj všetko, a na konci sezóny sme vždy mali aj taký viacboj. Mne nerobila problém v lige ani guľa, štafety alebo prekážky, ale výška bola pre mňa taká motivujúca. Máte pred sebou prekážku, ktorá sa stále zvyšuje, keď chcete skočiť viac. A možno to bola aj jedna nenápadná poznámka jedného z trénerov, ktorá ma k tejto disciplíne dostala: Ááá, z tejto výškarka nikdy nebude...“

Na športovú kariéru má Mária Faithová-Mračnová mnoho krásnych spomienok, ale veľa jej dal aj funkcionársky život.

„Tých šestnásť športových rokov bolo prekrásnych, ale pre mňa bolo ešte krajšie budovanie olympijského hnutia, olympizmu ako takého, kde som stretla množstvo, množstvo veľmi vzácnych ľudí, ktorí nezištne pomáhali. Dnes je veľmi ťažké získať takých dobrovoľníkov, ale všetci sme videli to krásne, čo olympizmus prináša. Venujem sa mu už dvadsaťpäť rokov, dodnes, a veľmi mi to prirástlo k srdcu.“

Autor: Bohuslav Matia

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.