Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Vyárendovaný flek znovu obsadila, ale po drine, ktorá nebola korunovaná žiadúcim časom

Sportnet|Publikované 5. okt 2003 o 22:00

Košice - V posledných ročníkoch si stupeň víťazov ženskej kategórie nemožno predstaviť bez Ivany Martincovej (na snímke v popredí). Najviac sa jej

darilo v roku 2000, keď vyhrala časom 2:46:17, vlani bola tiež druhá, predvlani tretia. "Zabehnutý čas nebol ktovieaký. Skôr som sklamaná. Čakala som, že to stlačím viac, ale strieborná pozícia ma aj napriek tomu teší," rozhovorila sa v cieli sympatická Češka, ktorá sa stala v tomto roku v Prahe majsterkou svojej krajiny.

Ivana nepatrí medzi zberateľky maratónskych štartov (ročník narodenia 1963). V nedeľu si odkrútila iba šestnásty raz túto klasickú disciplínu. "Ešte nikdy v živote som nezažila také hrozné poveternostné podmienky počas súťaže. Bolo to nepríjemné, som celá skrehnutá. Telo malo čo robiť, aby sa popasovala s nástrahami počasia. Vietor nebol až taký nepríjemný, ale dážď sa stal mojím najväčším súperom. Kvapky dažďa ku koncu silneli a záver bol preto vysiľujúci. Bežalo sa mi naozaj ťažko, ledva som to zvládala. Trochu som prechladla, svaly boli stuhnuté." Určite viacerí si položili pri pohľade na prúdy vody otázku, ako sa vytrvalci môžu brániť proti tomu, aby tak netrpeli vtedy, keď je k nim obloha nemilosrdná. Určité doplnky pokiaľ ide o oblečenie či emulzie sa tlačia do popredia, ale i tak všetko je na pretekárovi, ako je disponovaný a zvyknutý znášať výkyvy počasia, hlavne chlad a dážď. "Nemala som žiadnu emulziu so sebou, nenatrela som sa a potom som to v duchu i ľutovala. Je to pre mňa zase jedna skúsenosť pre ďalšiu kariéru, aby som v budúcnosti nič nepodcenila a bola pripravená na všetky možnosti."

Martincovej sa však MM aj napriek týmto posledným skrehnutým zážitkom ohromne páči. Do Košíc prišila štvrtý raz a určite prihlášku pošle aj nabudúce. "Je zaujímavé, že pred rokom som bola na tom výkonnostne možno o čosi slabšie, ale predsa môj posledný dosiahnutý čas nezodpovedal tomu, čo som mala natrénované." Pred dvoma týždňami bežala na maratóne v Nemecku, zabehla trať za 2:47, bežalo sa jej tam výborne. Nazdávala sa, že v Košiciach to bude ešte lepšie a priblíži sa k hranici 2:45 hodiny. "Žiaľ, nepodarilo sa to." V priebehu zápolenia mala aj krízu, ktorá sa začala od 20. kilometra. Ťahal ju lýtkový sval na pravej nohe, nebola v ideálnej pohode. Nikto ju nepotiahol, od 25. kilometra bežala sama. Chvíľku sa zvesila za skupinku mužov, tí jej ale postupne utiekli. Pätnásť kilometrov len zatínala zuby a trápila sa. "V závere som bežala iba silou vôle," pridala postreh úspešná vytrvalkyňa, ktorá vie, čo je to drina na MMM. A vie aj to, že maratónkyň nie je príliš veľa na podobných podujatiach, lebo máloktorá sa chce takto mordovať. "Trénujem za každého počasia, no asi budem musieť ešte viac vyhľadávať daždivé dni, aby som nabudúce v Košiciach ešte viac zabojovala," zasmiala sa Ivana Martincová.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.