Nedeľa, 28. február, 2021Meniny má Zlatica

Volanie po nekompromisnosti

Sportnet|Publikované 24. sep 2010 o 00:00

Kasáme sa, že po konferencii Slovenského futbalového zväzu túto sobotu bude všetko inak. Na programe sú totiž hlavne voľby nového prezidenta zväzu.

Možno teda po jedenástich rokoch Františka Laurinca nahradí niekto iný (víťaz musí získať v 2. kole dvojtretinovú podporu delegátov, v opačnom prípade by rozhodovala až mimoriadna konferencia). Kandidáti na najvyšší post sú traja: Dušan Galis, Ján Kováčik a Ľubomír Luhový. Zbytočné je polemizovať, kto je favoritom, ale zrejme sa rozhodne medzi Galisom a Kováčikom. Podstatné je, že prípadnými zmenami na šéfovských stoličkách by malo odzvoniť i neduhom, ktoré gniavia koženú.

Hoci Slovensko bolo prvý raz na MS, boľačiek je neúrekom. Neduhy prerástli únosnú mieru a stále sa hromadia. Namiesto krokov vedúcich k odstráneniu problémov všetko sa odsúva a vyhlásenia na pálčivú tému sú len výstrelom do tmy. Futbal je neduživý i preto, že mu chýbajú peniaze, veľa je závislé od toho, či sa nájdu mecenáši v kluboch, regiónoch. Chýba systematická podpora štátu, keď finančný tok by podporil hlavne mládež. Únia ligových klubov vyšla s iniciatívou, ako ozdraviť prostredie. Oslovila i predstaviteľov vlády, ale či bude nejaká spätná väzba, je otázne. Tak či tak aktivizovať sa treba. Ale nie tak ako dosiaľ, keď dobré stoličky boli zábezpekou slnenia sa a utekania pred pľušťou. Kto nehorí, nemôže ani zapaľovať. Zlou vizitkou je, že nemáme stále reprezentatívny štadión, kde by sme sa nehanbili privítať hocikoho bez toho, aby na nás brýzgal. Naposledy to bolo zo strany Macedóncov. Národný futbalový štadión si prehadzujú zodpovední ako horúci zemiak, možno ho postaví zahraničie, lebo taký dobrodruh, čo by sa do toho pustil za vlastné, sa asi nenájde, hoci i také signály boli. Doslova nočnou morou je i chuligánstvo na štadiónoch. Kamerový systém a iná technika mali analyzovať tváre výtržníkov už dávnejšie, ale stále sa nič nedeje. Bezpečnosť je úbohá a ktovie, či svedomím nepohne až nejaká tragédia. Kluby sú stále prikrátke na grázlov (aj preto, lebo stále sa nevedia rozhýbať) a neúčinná je i legislatíva: Inde si s hulvátmi vedeli poradiť, len my sa k ničomu nemáme a tvárime sa, že to sú len jednorazové výstrelky, nie davová psychóza, ktorá sa valí futbalovým Slovenskom. Toto všetko už malo byť dávno vybavené a nie odkladané ad acta.


Nerobme si ilúzie, že po sobote bude všetko inak. Ale azda zadujú také vetry, ktoré rozfúkajú nedobré vzťahy a nastolia pravidlá, čo budú platiť pre všetkých a hlavne sa neminú účinku. Preto by si delegáti mali uvedomiť, že nevolia meno, ale charakter a užitočnosť. Inak sa to môže všetko vypomstiť a vrátiť do starých koľají.

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články